Nesloboda netolerancie
V krajine, ktorá kedysi bola európskym synonymom tolerancie, sa schyľuje k ďalším problémom. Vzťah medzi takzvanou väčšinovou populáciou a takzvanou moslimskou menšinou, napätý minimálne od vraždy krajne pravicového politika Thea van Gogha, dostáva do bodu prasknutia nový film režiséra a zároveň lídra krajne pravicovej Strany slobody Geerta Wildersa. Hlavná myšlienka filmu je jednoduchá – Korán by mal byť zakázaný, pretože vyvoláva násilie a je antitézou holandských hodnôt. Rovnako jednoduchý je pravdepodobne aj dôvod jeho nakrútenia: paranoidný populizmus podobných diel môže prispieť silám, ktoré Wilders nielen ako umelec, ale najmä ako politik reprezentuje. Vyvolaním strachu vo väčšine alebo nenávisti vo fundamentalistickej časti menšiny, ktorá zasa vyvolá strach väčšiny... Zdanlivo prehľadná situácia má komplikované riešenie. Všetky (absolútne scestné) diskusie o tom, či je Korán naozaj násilnejší ako Biblia (alebo priamejšie – či sú moslimovia vzhľadom na svoju vieru naozaj horší ako kresťania) nateraz odsuňme nabok a prenechajme ich fundamentalistom a tým, čo sa potrebujú sebapotvrdzovať ponižovaním iných. Faktom ostáva, že interpretácia oboch svätých kníh závisela vždy od aktuálnych spoločenských podmienok a v histórii na seba brala rôzne viac či menej násilné podoby. V skutočnosti je totiž podstatná otázka, kam siaha sloboda slova. Môže holandská vláda zakázať film, o ktorom vie, že sa hlboko dotkne mnohých moslimov, z čoho môžu vyplynúť násilnosti radikálnych skupín a poškodenie vonkajších vzťahov s moslimskými krajinami? Môže akákoľvek iná vláda zakázať vydanie knihy či zverejnenie filmu, ktorý by kresťanskú vieru označil za scestnú ideológiu, pôvodcu mnohého zla a hierarchiu katolíckej cirkvi za sektu mocou skorumpovaných mizogýnov? Teraz nejde o to, čo je slušné. Všetci predsa vieme, že urážať iných sa nepatrí. Ide o to, čo je dovolené – pretože zákony sa tvoria kvôli tým, ktorí pravidlá slušnosti porušujú. Niekedy zámerne. Nepoznám odpoveď. Jedno je však jasné – najväčším nebezpečenstvom takejto situácie je, že spoločnosť rozdeľuje na vnútorne homogénne skupiny. Na bielu „väčšinu“, moslimskú „menšinu“, na Rómov, Slovákov, Maďarov... Jednotlivcom, ktorí tieto skupiny tvoria, upiera individualitu, slobodu správať sa inak, mať iný názor, než aký je od ľudí ich druhu očakávaný. Samozrejme, taká spoločnosť môže byť v krehkej rovnováhe, ale nie tolerantná. A už vôbec nie slobodná.
