Ostnatý drôt

Prvý patent na ostnatý drôt získal v roku 1867 Američan Lucien B. Smith. Jeho vynález však bol ešte kombináciou drôtu a malých kúskov dreva. „Starý dobrý“ ostnatý drôt je vynálezom amerických podnikateľov Josefa F. Gliddena, Jacoba Haisha a L. Ellwooda. Vynašli ho roku 1873 a mal slúžiť na oplotenie dobytka. Až do vynájdenia ostnatého drôtu bol západ USA jedným veľkým voľným pasienkom, na ktorom kovboji pásli čriedy dobytka, čo sa po oplotení pozemkov stalo nemožné. V dôsledku rozšírenia ostnatého drôtu po roku 1890 stúpla nezamestnanosť kovbojov, čo spôsobilo zvýšenú kriminalitu a zaslúžilo sa o neslávny prívlastok „divoký“ západ. Pomocou tohto šikovného vynálezu sa vyháňali z území aj pôvodní obyvatelia – Indiáni, ktorí ho nazývali „devils-rope” (diablov povraz). Svoj najvyšší potenciál dosiahol ostnatý drôt počas prvej svetovej vojny, keď sa zistilo, že v kombinácii s guľometnou paľbou je extrémne vražedný. Obrovský počet obetí tejto vojny zahynul práve pod paľbou z guľometu na ostnatých drôtoch. Jeho slávne dni ukončil vynález tanku.