Internet a Gándhí

Predpokladám, že spojenie z titulku sa vám zdá absurdné. Mne ho vnukli dva tohtotýždňové dátumy. Dnes uplynulo 60 rokov od atentátu na významného indického mysliteľa Mahátmu Gándhího, ktorý pohol svetom s minimom prostriedkov a vymožeností takzvanej civilizácie, prakticky „len“ svojím dôstojným životom, mravnosťou a askézou. Dnes vysypú jeho popol do Arabského mora, čím sa splní vôľa Gándhího rodiny, ktorá zabránila vystaveniu ďalšej urny s Gándhího popolom, a tak umožnila uskutočnenie tradičného hinduistického pohrebu. Po zavraždení totiž popol z jeho tela rozdelili do viacerých urien, ktoré vystavili po celej krajine. Dvadsiaty ôsmy január som v kalendári našla ako Medzinárodný deň bez internetu. Mimochodom, bez internetu, ktorého prostredníctvom (aj) sa informácia o odovzdaní Gándhího popola moru dostala do sveta. Gándhí a internet – dva svety rozdielne ako oheň a voda. Jeden z jeho predstaviteľov z mäsa a kostí, osobnosť nevšedného ducha, druhý virtuálny, takpovediac bezduchý – pravda, ak nerátame silu či slabosť duší alebo ducha tých, čo ho používajú, využívajú alebo – zneužívajú. Zaobišli ste sa predvčerom bez internetu vy? Tí, ktorí toto moderné médium nepotrebujú využívať na prácu, možno áno. Aj keď možno nie cielene, ale jednoducho preto, že ho v ten deň nepotrebovali. Tí druhí si to sotva mohli dovoliť. Pretože aj keď nie ako gambleri, ktorých je okolo internetu požehnane, od tohto média sme závislí mnohí. A mnohí doslova existenčne. Pretože internet umožňuje okrem iných výhod napríklad pracovať na diaľku – buď z domu, alebo z hocijakého iného miesta na Zemi. Ale výhodný je aj pre tých, čo nie sú zamestnaní formou teleworku, ale „normálne“. Každý, pre koho je inernetové pripojenie dostupné a neštíti sa ho (lebo aj takí sa nájdu), môže totiž jeho prostredníctvom oveľa rýchlejšie, ako keby sa spoľahol na poštu, ba niekedy aj na vlastné auto či nohy, získavať a posielať informácie, listy, obrázky, zvuky. S internetom a jeho prostredníctvom je v súčasnom svete prepletené a spletené všetko. Jeho postavenie postupne nadobúdalo čoraz väčší význam, až sa takmer všade stal nevyhnutnosťou. Podobne ako pre generácie našich predkov telefón, pre našich bližších predkov a aj pre nás mobil. A stal sa nevyhnutnosťou až do takej miery, že tí, ktorí ho nevyužívajú a uchovávajú si tak hrdo istú výlučnosť (reč, pravdaže, nie je o tých, ktorí si ho nemôžu dovoliť), môžu zavše tým druhým trochu komplikovať život. Ako s tým všetkým môže súvisieť Mahátmá Gándhí, osobnosť žijúca v epoche, v ktorej ešte neboli ani mobily, ani internet, ani sa nelietalo do vesmíru? Človek, ktorý svojím životom dokazoval, že existovať a naplniť život veľmi hlbokým zmyslom sa dá aj s minimom potrieb a prostriedkov? Životom, na ktorý mu ako odev stačil kus plátna, ako jedlo miska s ryžou, trochou zeleniny a ovocia a na naplnenie duchovna okrem vzdelania súcitenie s druhými a s krajinou, pre ktorú sa aj svojou askézou usiloval vybojovať nezávislosť? Jednoducho. Ak nie pre iné, tak pre myšlienku, že človek je preto človekom, lebo je schopný ovládať sa. Ale aj pre upozornenie, že ovládnuť sklony a túžby vlastnej povahy je ťažšie, ako ovládať svet silou zbraní. Vlastné Mahátmovo meno je Mohandás Karamčand Gándhí. Prvé hovorí, že je to služobník lásky, druhé nositeľ karmy, a tie mená akoby určili jeho život. Jeho službu ľuďom a to, že prijal za svoj osud svojej vlasti. Okrem toho sa dnes už legendárnym nenásilným spôsobom usiloval nielen o nezávislosť svojho národa, ale aj o nezávislosť ľudských bytostí. A za koreň všetkých cností pokladal pravdivosť. To všetko sú momenty, pre ktoré možno dať výročie spojené s jeho smrťou, ale cezeň najmä s jeho životom, do súvislosti. Nabádanie k internetovej abstinencii pripomenutím dňa bez internetu samozrejme neznamená, že by sme si všetci, ktorí s ním denne robíme, mali v ten deň vziať dovolenku. Keby sa to naozaj stalo, ochromilo by to chod celého sveta. Pravda, s výnimkou sveta tých, ktorí vedia, či musia žiť ako Gándhí, a ani netušia, že internet existuje. Deň bez internetu by nás zrejme mal primäť skôr k pripomenutiu Gándhího myšlienky, že ľuďmi sme aj schopnosťou ovládať sa (a nestať sa od internetu závislými), že ovládať seba je ťažšie, ako ovládať svet. Osobitne v súvislosti s internetom si však pamätať, že koreň všetkých cností je pravdivosť. A najmä podľa toho posledného sa správať, ak čosi na internetové linky púšťame, alebo si z nich niečo osvojujeme.