Škatule, hýbte sa!

Podľa čínskej tradície sú prírodné katastrofy a živelné pohromy varovaním a predzvesťou, že panovník stráca mandát nebies. Platí to aj v Tadžikistane? Prezident Emomali Rachmon sa totiž 26. januára rozhodol priamo na zasadnutí vlády odvolať 20 ministrov a vysokopostavených úradníkov. Sviečky, amatérsky vyrobené pece „buržujky“, komíny z okien v panelových domoch – to je kolorit dnešného Dušanbe. Podľa predpovedí meteorológov pritom extrémne nízke teploty, najnižšie za posledných 25 rokov, budú v krajine vládnuť ešte do polovice februára 2008. Tak sa nie je prečo čudovať, že hlavnou príčinou jeho kádrového hnevu je okrem stabilne zložitej ekonomickej situácie aj energetická kríza. Stredná Ázia totiž mrzne, susedia si nepomáhajú a v Dušanbe sa šepká o vyhlásení mimoriadneho stavu. Jediný, kto zareagoval, bolo Kirgizsko, ktoré začalo koncom januára dodávať svojim susedom 500 tisíc kW denne, s tým, že Dušanbe za túto pomoc zaplatí do konca mája 2008. Na spomenutom zasadnutí vlády rezortní ministri v dúhových farbách referovali o plnení úloh sociálno-ekonomického rozvoja krajiny. V skutočnosti však už aj tak nízka životná úroveň obyvateľstva klesla v roku 2007 ešte nižšie. Predovšetkým kvôli nárastu cien energií, spotrebného tovaru a najmä múky. Na jeseň boli v krajine (aj v Uzbekistane a Kirgizsku) chlebové nepokoje, ktoré zatiaľ vládna moc zvládla. Okrem zimy zasadila ranu tadžickej energetike aj americká energetická korporácia AEC Corporation, ktorá sa z krajiny stiahla a prisľúbené investície neprišli. Neboli vybudované dohodnuté energetické objekty, vrátane prepojenia línie vysokého napätia z Pakistanu cez Afganistan. Dôsledok? V hlavnom meste Dušanbe sa pravidelne odpája elektrina, takže radoví občania majú vo svojich bytoch elektrický prúd každý druhý deň zhruba na 7 – 8 hodín. Nádeje na zmenu sú zatiaľ mizivé. Vo vodojeme najväčšej stredoázijskej vodnej elektrárne v meste Nurek je voda len do 10. februára 2008. A potom nič. Nikoho neprekvapilo, že personálny bič dopadol najprv na šéfa Tadžickej energetiky Šarifchona Samieva. Okrem straty AEC Corporation sa nedokázal dohodnúť ani s hlavným ruským energetikom Anatolijom Čubajsom. Pritom záujem Moskvy, samozrejme komerčný, vždy bol a pretrváva dodnes. Okrem energetiky, ktorá na národ doľahla najhoršie, je hlavnou starosťou a dôvodom ku kádrovému zásahu bezbrehá korupcia. Agentúra pre boj s korupciou a ekonomickými trestnými činmi Tadžikistanu, vytvorená v minulom roku, riešila 822 prípadov s celkovou škodou 37,9 miliónov dolárov. Prezident toto číslo považuje za nedostatočné a zrejme vie prečo. V rámci kádrového hromobitia bol novým vicepremiérom pre ekonomiku menovaný bývalý šéf Národnej banky Tadžikistanu Murodali Alimardonov. Primátorka mesta Kurgan-Tjube Rukia Kurbanová sa stala druhou vicepremiérkou so zodpovednosťou za sociálne otázky. Jej predchodkyňa Chairnisso Jusufiová sa stala predsedníčkou Výboru pre otázky žien a rodiny. Ministra zdravotníctva Ranochona Abdurachmanova vystriedal jeho námestník Nusratullo Salimov a ministrom poľnohospodárstva a ochrany prírody bol menovaný exgubernátor Sogdinskej oblasti Kasym Kasymov. A takto by sme mohli pokračovať až po úroveň okresov. Pikantné na celej kádrovej operácii je aj to, že predseda vlády Ekil Akilov bol v tom čase v Moskve na zasadnutí Eurázijského ekonomického spoločenstva. Žiaľ, rošáda prezidenta zrejme reálne nezmení situáciu v krajine. Potenciál staronových úradníkov je limitovaný. Škoda pre Tadžikistan, škoda pre strednú Áziu a škoda pre nás. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo