Reklama
Odmena za nákup na ZľavaDňa
Reklama

Nebude ako bolo...

Ešte ste nevideli amazonský dažďový prales? Grónsky ľadovec? Alebo ľadovú pokrývku Arktického mora? Máte najvyšší čas! Onedlho nemusia existovať...
Počet zobrazení: 418
8_21-m.jpg

Ešte ste nevideli amazonský dažďový prales? Grónsky ľadovec? Alebo ľadovú pokrývku Arktického mora? Máte najvyšší čas! Onedlho nemusia existovať... Napriek zelenej slepote Georga Busha, Václava Klausa a názoru viacerých slovenských hlásateľov, že je vlastne všetko v poriadku, čoraz častejšie počuť varovania, že si veľmi rýchlo podpiľujeme konár, na ktorom sedíme. V najnovšom vydaní vedeckého časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences bola zverejnená štúdia medzinárodného vedeckého tímu zastupujúceho niektoré z najprestížnejších vedeckých a výskumných organizácií v oblasti klímy (Potsdam Institute for Climate Impact Research či University of East Anglia a Oxford University’s Environmental Change Institute) s rebríčkom regiónov najviac ohrozených klimatickými zmenami. Hoci vedci nedokážu určiť, kedy presne dosiahnu environmentálny „bod zlomu“, varujú, že to nebude niekedy v ďalekej budúcnosti, ale ešte v tomto storočí. Pri niektorých už možno obrat nastal. Najzraniteľnejšou je ľadová pokrývka Arktického mora a ľadovec v Grónsku. Ľadovec v Arktickom mori sa začne nezadržateľne topiť v momente, keď globálna teplota v porovnaní so začiatkom storočia narastie o 0,5 až 2 stupne Celzia. Zlou správou je, že túto hranicu sme už možno prekročili. Podľa niektorých odhadov, do 25-ich rokov nebude v Arktíde počas leta žiadna ľadová pokrývka. Dokonca aj pri grónskom pevninskom ľadovci je asi 50 percentný predpoklad, že sa začne nezadržateľne topiť. Hoci to bude trvať stovky rokov, zmeny budú nezvratné a ich dopad omnoho rýchlejší. Topenie by zdvihlo hladinu morí postupne až o sedem metrov s katastrofickými následkami pre husto osídlené oblasti na pobreží. Len na osvieženie pamäti – zatopené by boli napríklad ľudnaté oblasti južnej a juhovýchodnej Ázie, priemyselné oblasti východnej Číny... Masová migrácia desiatok miliónov ľudí, politická nestabilita, násilné konflikty – to všetko by ešte znížilo schopnosť ľudstva reagovať na globálne klimatické zmeny. Topenie ľadovcov však nie je jediným dôsledkom. Pri oteplení o 3 až 5 stupňov Celzia sa podľa štúdie znížia zrážky nad amazonským pralesom asi o 30 percent, čo povedie k vysychaniu. Za polstoročie postupne vyhynú aj obrovské oblasti severského lesa v Eurázii a Severnej Amerike. Otepľovanie v Arktíde zmení tok studených morských prúdov, čím sa zas zmení teplý Golfský prúd. Severná Európa ochladne. Nárast teploty o 3 stupne zintenzívni klimatický fenomén El Nińo. To zmení počasie Afriky a Severnej Ameriky. Zmeny prinesú viac zrážok regiónu Sahel, zároveň ale destabilizujú západoafrický monzún, čím sa zdvojnásobí počet suchých období. To isté sa stane s indickým monzúnom. Podľa najhoršieho scenára sa bude chovať úplne chaoticky, jeden rok prinesie obrovské záplavy, druhý zas suchá. Pre miliardu obyvateľov Južnej Ázie to bude katastrofa. Podobné varovné analýzy sú od začiatku tohto storočia stále častejšie. (Stačí spomenúť Sternovu správu z roku 2006 či závery Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny z roku 2007.) V podrobnostiach sa scenáre môžu líšiť, zmysel je však rovnaký – žijeme nad možnosti tejto planéty. A zatiaľ nás to neznepokojuje. Samozrejme, z naozaj globálneho pohľadu nemusí byť ďalšia slepá ulička evolúcie žiadnou katastrofou. No od živočíšneho druhu, ktorý sám seba hrdo nazval „sapiens sapiens“, by sa asi očakával racionálnejší prístup k vlastnému prežitiu. Takže, ak si chceme ešte rýchlo prezrieť lesk kajút na potápajúcom sa Titaniku, máme naozaj najvyšší čas. Má to len jeden malý etický háčik – cestovaním (s vysokou pravdepodobnosťou leteckým) za miznúcimi prírodnými krásami ešte väčšmi prispejeme ku zvyšovaniu emisií a urýchlime klimatické zmeny.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama