Reklama
Reklama

Nebezpečná bezpečnosť

Počet zobrazení: 1112

Mediálne a faktické je v neustálom napätí, protirečia si, svária sa a zacyklujú v hneve. Po 17. novembri 1989 sa zdalo, že ide o lepší život; také boli očakávania a bolo to veľmi silné. To je stále hybná sila našej civilizácie, dopovaná „vedotechnikou“. V takomto svete sa idey nenosia, každý deň nás prekvapuje preto niečo nové, alebo aspoň iné. Krajina, ktorá vystúpila z Európskej únie, sa rovnako každý deň tvári, že ona je skutočnou Európou. Iba naša stredná Európa, ktorá bola Európou vždy, si zaspomínala na doby mníchovské i pomníchovské, aby si teraz jasne uvedomila, že skutočným bodom zlomu bol rok 1974, naftová kríza, ktorá otočila vektor vývoja. Práve vtedy sa začala cesta k modernite, ktorej sa hovorí tekutá. V rafinériách sa obrátil vzťah medzi výrobou a prácou. Továrne na západe tento trend zachytili. Robotník začal vykonávať dohľad a práca sa dostáva k slovu vtedy, keď sa výroba zastaví alebo preruší. Vo Francúzsku sa vtedy prvýkrát začalo hovoriť o „skvapalnení sociálnych vzťahov“ najmä medzi odbormi. Vtedy sociológovia Tonyho Blaira začali hovoriť o „vyviazaní“ sociálnych vzťahov. Vyviazať sa z núdze až po vyviazanie sa zo starostí o prežitie. Reverzné toky znova objavili prácu. Otvorila sa otázka o materiálnom fungovaní tohto sveta v novej etape s novou historickou silou, ovládnuť vedeckotechnickú revolúciu. Práve vládnutie sa ukázalo byť falošným vábením. Ako povedal ešte v roku 2014 jeden ukrajinský hacker: „Keď si musíš strážiť život, prestaneš veľmi rýchlo tlačiť svoje veci v 3D. Musíš si vymyslieť iný plán.“ Kapitalizmus sa stal technologickým v tom zmysle, že neutralizuje všetky techniky, usporadúva techniky do systému. Hlavnou postavou sa stáva inžinier, zároveň je tragickou postavou, vyvlastňuje techniky a túto stratu sveta rozširuje ďalej. Má inžinier v rukách zmluvu medzi kapitalizmom a socializmom? Boli to inžinieri, čo vypracovali modely neoklasickej ekonómie. Brežnev bol inžinierom hutníckeho priemyslu na Ukrajine. Aký je ale vzťah človeka k svetu? Gréci ho vnímali ako umelý, ako techné. Technológia sa stala diskurzom, v ňom žije svojím životom. Doktorandka na univerzite v Oxforde Sara Polak verí v evolučný vývoj. Na blockchaine môžeme udržiavať spoločenstvo menšie, ale stále funkčné. Tým je evolučné optimum, neolitická dedina s 250 ľuďmi, kde sa dá transparentne komunikovať a udržiavať prirodzené vzťahy bez hobbesovského prirodzeného stavu bellum omnia contra omnes.

Dnes prevláda názor, že euroamerický priestor je všeobecný a samozrejmý. Ale pri porovnaní s inými civilizáciami často zaostávame, tvrdí Sara Polak. Čína je z hľadiska umelej inteligencie o raketové míle vpredu a myslí si, že ju už nedoženieme.

Potom prišiel rok 2008 s hypotekárnou krízou, ktorá a doteraz neskončila. Západ médiami presviedča svet, že je unipolárny, ale svet bezpečnosti to vidí inak, chce nedeliteľnú bezpečnosť. Čínsky prezident Si na otváracom ceremoniáli výročnej konferencie Ázijského fóra Boao 2022 predstavil globálnu bezpečnostnú iniciatívu „Spoločne čeliť výzvam a spolupracovať na vytváraní budúcnosti“. Čo robiť so svetom, v ktorom bezpečnosť môže byť iba multipolárna?

Svet rizík, v ktorom sme sa ocitli, sprevádza kríza dôvery. Dôverujeme rozumu, veríme si, ešte viac sme naklonení liberalizmu, týmto konštantám devätnásteho storočia. Po prvej svetovej vojne sme objavili entropiu a potvrdili si krízu vládnutia. Kybernetika sa pokúša tejto entropii, chaosu ponúkať „ostrovčeky poriadku”, stability. To je nádej Miloša Zemana: ostrovy pozitívnej deviácie. Ich propagátori zabúdali povedať, že tento objav Norberta Wienera okrem samoregulácie potrebuje kontrolu. Všetky komentáre o neurčitosti a neistotách, ktoré ovládajú dnešné diskusie, sú iba laudatio kybernetike. Kybernetický kapitalizmus obhajuje svoj image, designe ako novú ontológiu, objavuje kybernetickú bytosť bez vnútra, selfless self. Pripomína to Clintonovu zdieľanú politiku, v ktorej je vnútorná a zahraničná politika totožná s vysneným kybernetickým ľudstvom. Je to svet, ktorému prekáža národ, ľud, ale aj politika. Otec kybernetiky napísal v Le Monde v roku 1948: „Môžeme sniť o dobe, keď bude stroj na vládnutie suplovať – dobre, či zle, kto vie? – dnes takú evidentnú nedostatočnosť vodcov a obvyklých politických aparátov.” Aj naša slovenská politika je takáto svetová, stala sa takou. Svet dohľadu reflektuje „udalosti”, „príbehy”, štatistické entity, ktoré sa nebúria. Svet intimity a svet dohľadu sa dopĺňajú a profily v dohliadačoch sú dôveryhodnejšie ako jednotlivec, ktorý sa za nimi skrýva. Čo sa stalo a stáva napríklad s diplomaciou? Zmenili ju Assange so Snowdenom?

Rok 1989 označujú historici ako víťazstvo Západu s jeho hodnotou slobody. Dnes vieme, že je to víťazstvo Pyrrhovo a najzreteľnejšie sa to ukazuje u nás v strednej Európe. Pokus jednej veľmoci obhájiť demokraciu a predstaviť a ukázať jej triumf hľadaním nepriateľa (inak to nevie) narazil na naše krátke dejiny v dvadsiatom storočí. Pokrytectvo, ktorým táto doba bagatelizuje ostatné riziká, je odpornou buržoáznou cnosťou.

Úvodná ilustrácia: pixabay.com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama