Rok v šľapajach „otca národa“

Nového prezidenta Turkmenistanu do funkcie inaugurovali 14. februára 2007 na zasadnutí Chalk maschaty (Ľudového zhromaždenia). V prezidentskej prísahe okrem iného sľúbil konať tak, aby „vždy víťazil odkaz veľkého Turkmenbašiho a našich predkov“.
Počet zobrazení: 1096
8-m.jpg

Nového prezidenta Turkmenistanu do funkcie inaugurovali 14. februára 2007 na zasadnutí Chalk maschaty (Ľudového zhromaždenia). V prezidentskej prísahe okrem iného sľúbil konať tak, aby „vždy víťazil odkaz veľkého Turkmenbašiho a našich predkov“. Po roku sa zdá, že túto časť prísahy Gurbangul Berdymuhamedov plní do bodky. Rok pri moci charakterizuje konanie nového prezidenta známy výrok Henryho Kissingera – najlepšie afrodiziakum je moc. Trajektória bola jasná – smerovala ku koncentrácii a upevneniu osobnej moci. Najskôr si s pomocou silových štruktúr zaistil „stabilitu prechodného obdobia“, a potom sa venoval legitimizácii svojich postojov a názorov. Parafrázujúc Karla Marxa, historická fraška. Svojsky sa zapojil aj do periodizácie (interpretácie) dejín vlastnej krajiny. Vládnutie svojho predchodcu – teda obdobie od decembra 1985, keď sa vtedy 45-ročný Saparmurat Nijazov stal prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Turkménskej sovietskej socialistickej republiky, až do 21. decembra 2006, keď ako doživotný prezident skonal – nazval nový prezident „zlatým vekom Turkmenistanu“. V súčasnosti vraj, po nultej etape, vstúpila krajina do epochy „renesancie“. Tá má predstavovať jeho nový a hlavný cieľ: „Štát pre človeka“. Hľadanie (staro)novej ideológie Zatiaľ sa tento princíp v novej štátnej ideológii neodrazil, ale znie to dobre. Takže, aký je Turkmenistan po roku? Na jednej strane sa krajina, ktorá sa v ére Saparmurata Nijazova ocitla v dobrovoľnej izolácii, stala „otvorenejšou“, čo si mnohí vysvetlili ako nezvrátiteľný proces demokratizácie. Na druhej strane je štýl a konanie moci aj po roku v podstate totožné s minulosťou. Je rozdiel medzi zlatým vekom a renesanciou? Na povrchu áno, v jadre nie! Z reformy do reformy Po príchode k moci vrátil Gurbangul Berdymuhamedov občanom sociálnu sféru a možnosť plnohodnotného vzdelávania, ktoré zlikvidoval bizarný prezident – predchodca. Od 20. januára 2008 môže v krajine účinkovať opera, balet alebo cirkus. V roku 2001 ich Turkmenbaši ako javy cudzie národnej kultúre zakázal. Nový prezident tiež vrátil ženám sviatok 8. marca a mužom 9. mája. Začali sa vyplácať dôchodky. Ba čo viac, na rok 2008 Ašchabad predpokladá, že občania budú bezplatne dostávať limitovaný objem benzínu. Okrem toho ponechal v celom rozsahu v platnosti aj tak nefunkčný systém rôznych zliav a doplatkov na plyn, vodu, elektrinu, soľ, múku a takisto napr. na dopravu. Po inaugurácii bola prvým krokom G. Berdymuhamedova reforma vzdelávacieho systému. V rámci rozvrhu hodín sa u žiakov znovu objavili predmety ako vlastiveda, telesná výchova alebo cudzí jazyk. Aj tie dal totiž Turkmenbaši vyškrtnúť z učebných osnov. Nový prezident zvýšil počet hodín matematiky a fyziky. Akadémia vied, ktorú zatvorili v roku 1993, obnovila činnosť. Zlatý vek okrem iného znamenal likvidáciu inteligencie a vedeckej základne ako takej. Preto dnešný Turkmenistan potrebuje výrazne pomôcť vo výchove novej inteligencie. Pomáha už Moskva, čo má svoju železnú logiku, a tiež niektoré veľké západné korporácie s ekonomickými záujmami v regióne. To má ešte železnejšiu logiku. Ako lekár sa Berdymuhamedov pustil aj do zmien v zdravotníctve. Počas neobmedzeného vládnutia dal totiž Nijazov zlikvidovať všetky nemocnice s výnimkou tých v hlavnom meste. V hlave sa mu zrodila myšlienka, že ľudia sa majú liečiť v Ašchabade, a nie vo vidieckych zariadeniach... Nový prezident staré nemocnice obnovil, lenže už nie sú k dispozícii lekári. Rekvalifikovali sa na iné profesie a ich návrat je pomalý. (Nuž niečo podobné poznáme aj z našich zemepisných šírok. Skúste dnes ochorieť v Malackách alebo v takom Poltári...) Menej vieš, lepšie spíš V oblasti ľudských práv sa nový prezident očividne neangažoval. V roku 2007 bolo oslobodených spolu 14 politických väzňov. Stovky však naďalej ostávajú za mrežami. S kauzou Borisa Šichmuradova, ktorý je vo väzení za údajnú organizáciu atentátu na Turkmenbašiho, sa za rok nepohlo nič. Nikto sa ani nedotkol zoznamov občanov, ktorí nemajú šancu vycestovať za hranice Turkmenistanu. V platnosti zostáva zákaz dovozu zahraničných vedeckých a vedecko-populárnych periodík. Aj napriek tomu, že G. Berdymuhamedov sa kdesi zmienil, že „do krajiny sa musia dostávať zaujímavé a vplyvné vedecké a iné vydania z celého sveta“. V roku 2007 síce otvoril prvú internetovú kaviareň, ale dostup k internetovým stránkam je limitovaný a kontroluje ho turkménska špeciálna služba. Takže o masovejšom používaní internetu, ktorý v roku 2000 bývalý prezident zakázal, zatiaľ nemôžeme hovoriť. Energetická téma V prípade Turkmenistanu nemožno obísť energetiku. A to najmä preto, že dnes nie je nikto schopný predvídať, ako sa v tejto oblasti Ašchabad zachová. Prezident číslo 2 si udržal pozíciu hlavného energetika krajiny. Lenže vďaka skupinám vrcholných byrokratov, ktorí majú svoje vlastné ekonomické záujmy, nemusia oficiálne informácie plne korešpondovať s reálnymi zásobami ropy a najmä plynu, ktoré boli doteraz deklarované. Nič však nemôže zmeniť skutočnosť, že v roku 2007 navštívilo krajinu viac ako 300 oficiálnych delegácií energetikov rôznej úrovne. Na Celosvetovom energetickom fóre v Ašchabade bolo zastúpených 460 energetických spoločností, bánk a investorov nielen z Európy a USA, ale najmä z Ázie. Ak predchodca súčasného prezidenta necestoval po svete a vyhýbal sa aj veľkým multilaterálnym podujatiam, Berdymuhamedov navštívil za rok v priemere jednu krajinu mesačne. Všade hovoril o „viacvektorovej“ politike, ktorú stavia na sľuboch o dodávkach plynu. S Ruskom a Kazachstanom stihol podpísať dohodu o budovaní Prikaspického plynovodu, ale súbežne aj s USA deklaráciu o možnom budovaní Transkaspického plynovodu, ktorý by viedol mimo územia Ruska. Najlepšie sú na tom vzťahy s Pekingom. Ten už plynovod začal budovať. Do Kyjeva zas Ašchabad tvrdo odkázal, že o projekte White Stream, ktorý ako absolútnu alternatívu voči Rusku 28. januára 2008 v Bruseli pred poslancami Európskeho parlamentu prezentovala Júlia Tymošenková, nič nevie. Možno to zo strany Ašchabadu bola len snaha zvýšiť svoju hodnotu, možno len strach, aby sa – tak, ako si to niektorí analytici vo Washingtone v rámci svojho stredoázijského inžinierstva vymysleli – krajina nestala políčkom na veľkej šachovnici. Možno išlo len ďalší protimoskovský bluf z Kyjeva. Kľúčovou a historickou bola návšteva Bruselu, kde turkménsky prezident rokoval s generálnym tajomníkom NATO Jaapom de Hoop Schefferom. Výsledok? V apríli 2008 očakávajú turkménskeho prezidenta na summite NATO v Bukurešti. Čas demokracie nenastal Aktivizácia Gurbangula Berdymuhamedova na medzinárodnej scéne mala demonštrovať a symbolizovať zmeny v krajine. Lenže tie sa (zatiaľ) nekonali. Ak zhrnieme rok vlády nového prezidenta, môžeme konštatovať, že spoločensko-politický systém vytvorený Saparmuratom Nijazovom orientujúci sa na jedinú osobu bol síce čiastočne zmenený, ale... Nijazovský štát jednej osoby sa dostáva do podoby „jednej osoby plus sprievod“ a formuje sa na základe regionálnych a príbuzenských znakov. Režim sa pomaly pretavuje z jediného Turkmenbašiho na kolektívneho ...bašiho. Len bez exotických ornamentov charakteristických pre zlatý vek Turkmenistanu. Ako hlboko zasiahla byrokratická revolúcia podstatu turkménskej spoločnosti, ukáže až čas. Je vôbec súčasná turkménska byrokracia schopná presadiť a realizovať nutné reformy? Výsledky renesancie naznačujú, že nie. Prezident, ktorého dostala do kresla skupina Muži 21. decembra, zatiaľ plní ich objednávku. Dá sa v Strednej Ázii konať inak? Verte, že nie. Tesne po tom, ako veľký Turkmenbaši odišiel, zaprorokoval Artem Ulunjan z Inštitútu všeobecnej histórie Ruskej akadémie vied: „Ak v Turkmenistane ostane pri moci duch nijazovského prístupu, žiadne radikálne zmeny nebudú.“ Súčasnú turkménsku moc k hlbokým zmenám nič neinšpiruje. Tlak občianskej spoločnosti, resp. politickej opozície, neexistuje. Tieto inštitúty boli v minulosti úspešne zlikvidované. Turkménsky vodca si za uplynulý rok preveril, že úspešne komunikovať s vyspelým svetom a zároveň zotrvávať v zdedených parametroch totalitarizmu sa celkom ľahko dá. Zrejme sa riadi slovami stredovekého vojvodcu Amira Temura: „Dobrý stavia dom, zlý ho búra.“ Objektívne zákony politiky sú vždy silnejšie ako osobné želanie a vôľa vodcu. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984