Reklama
Reklama

Pohľad na
potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť

Počet zobrazení: 1815

Znepokojenie a obavy v Európe vyvolávajú vojnové udalosti na Ukrajine, neutíchajúca pandémia, klimatické zmeny ako je napr. sucho, trvalo sa zvyšujúce ceny energií, služieb a potravín. Konflikt na Ukrajine vyvolal prudkú reakciu na finančných trhoch, najväčšiu od vypuknutia koronakrízy v roku 2020. Prognózy odborníkov sú skôr pesimistické. Európsku ekonomiku negatívne môže ovplyvniť prípadne zastavenie dodávok plynu, ropy, priemyselných hnojív a obilia z Ruska a Ukrajiny.

Situácia v dôsledku vojny na Ukrajine nemá v Európe obdobu za posledné desiatky rokov, čo nutne vyvoláva potrebu problémy riešiť. Orgány EÚ prijali politické aj ekonomické opatrenia, ako zmierniť dopady krízy, zabezpečiť zásobovanie potravinami a zmierniť dopad zvýšených cien na obyvateľstvo. Zástupcovia agropotravinárskych samospráv krajín V4 a regiónu Troch morí, ktorí sa stretli v Bratislave(31. 3. – 1. 4. 2022) podpísali memorandum, v ktorom vyzvali Európsku komisiu, aby zmiernila dosahy niektorých politík, ako je Green Deal, Farm to Fork, a dovolila poľnohospodárom viacej produkovať, a aby posúdila aj strategické plány SPP. Poľnohospodári sa hlásia k tomu, že chcú prispievať k cieľom EÚ v oblasti životného prostredia a klímy, ale nemalo by to ohrozovať potravinovú bezpečnosť, konkurencieschopnosť sektora, príjmy poľnohospodárov a udržateľnosť troch pilierov (environmentálny, sociálny a ekonomický). Už pred vojnou na Ukrajine štúdia amerického ministerstva poľnohospodárstva poukazovala, že ciele Európskej zelenej dohody sú ušľachtilé, ale môžu viesť k zníženiu produkcie. Americká cesta vedie k využívaniu inovácií biotechnológii, úpravy génov umelej inteligencie, presného poľnohospodárstva, výskumu a vývoja s cieľom neobmedzovať produkciu potravín.
 

Európska únia a záujmy štátu

Problémy spôsobené vojnou, zvýšenie cien energií a potravín, neobchádzajú ani Slovensko. Napriek mnohým výzvam opozície vláda zatiaľ neprijala adekvátne komplexné opatrenia, ako pomôcť najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva, podnikom a podnikateľom. Zatiaľ naši susedia prijímajú rozhodnutia na národnej úrovni v snahe chrániť záujmy obyvateľov, a to napriek tomu, že v EÚ platia nástroje spoločnej organizácie trhu. Odborníci tvrdia, že ak by sme sa rozhodli uplatniť vlastnú národnú politiku ochrany vnútorného trhu, napr. usmerneniami obmedzili voľný trh, zásahmi štátu riadili toky agrokomodít, mohlo by sa to považovať za porušenie európskej legislatívy a práva s nepríjemnými následkami. Napriek týmto pravidlám si myslím, že ak je povinnosťou štátu zabezpečiť plynulé zásobovanie obyvateľstva potravinami, potom uplatňovanie vlastnej národnej politiky nemôže byť prehreškom voči politike EÚ.
 

Špecifické problémy Slovenska

Odborníci aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dlhodobo upozorňujú na nízku sebestačnosť a potravinovú bezpečnosť Slovenska.Na pultoch obchodov sa pohybuje cca 40 % domácich poľnohospodárskych výrobkov. V roku 2021 sme doviezli agropotravinárske komodity za 5 361,7 mil. eur, čo je viac o 30,6 % ako v roku 2016. Podiel slovenských komodít na pultoch obchodných reťazcov v roku 2021 napriek tomu, že v obilninách sme prebytkoví, je: chlieb a pečivo 47 %, mlynské výrobky 34 %, cestoviny 32 %. Podobne sme prebytkoví v olejnatých semenách aj v cukre, napriek tomu dovážame 84 % jedlých olejov a 63 % cukru! Chronicky sme závislí od dovozu mäsa a mäsových výrobkov cca 60 %, nehovoriac o dovoze ovocia, spracovanej zeleniny atď. Je to situácia, keď denne k nám prúdi 800 a viac kamiónov potravín. Patríme v EÚ medzi najviac závislé štáty od dovozu potravín, a preto sme vystavení vysokému riziku v prípade nepredvídaných udalostí. Je na mieste otázka, prečo by Slovensko s prihliadnutím na medzinárodnú situáciu nemalo prísť s vlastnou národohospodárskou politikou s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť aj za cenu, že štát pristúpi k určitým obmedzeniam, ktoré by posilnili na určitú dobu našu potravinovú bezpečnosť.
 

História sa neopakuje

Do roku 1989 poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel mali strategický cieľ zabezpečiť sebestačnosť v potravinách. Cieľom bolo vyprodukovať na obyvateľa jednu tonu obilnín a tým zabezpečiť potrebu krytia osiva, potravinárskeho a krmovinárskeho priemyslu. Cieľ nebol splnený a krmovinársky priemysel bol závislý od dovozu, predovšetkým bielkovinových krmív. Zásobovanie a nákup poľnohospodárskych potrieb zabezpečovala organizácia Poľnohospodárske zásobovanie a nákup so sieťou skladísk (obilné silá), výrobní kŕmnych zmesí a ostatných služieb. Organizácia obhospodarovala štátny fond obilia, krmovinový fond a štátne hmotné rezervy. Po roku 1989 bola organizácia zrušená a majetok sprivatizovaný.

Obchod s obilím a ceny potravín
 

Nezvládnutie prechodu na trhovú ekonomiku po roku 1989 spôsobilo kolaps podnikov poľnohospodárskej aj potravinárskej výroby a služieb. Poľnohospodárstvo a hlavne potravinársky priemysel sa na dlhé roky stali nechceným dieťaťom ľavo-pravých vlád. Poľnohospodárom chýbali predovšetkým finančné prostriedky po zbere na založenie novej úrody, nehovoriac o prostriedkoch na technický rozvoj. Bolo potrebné upraviť obchod s obilím. Jedna z foriem predaja obilia, ktorá sa osvedčila, boli skladiskové záložné listy. Poľnohospodár po odpredaji úrody mal k dispozícii hotové prostriedky na založenie novej úrody. Inštitút podporovaný štátom fungoval do roku 2006, keď dva roky po vstupe do EÚ bol oficiálne zrušený. Do hry vstúpili banky, ktoré realizovali obchody cez skladiskové záložné listy (dokonca boli tendencie, aby Slovensko navrhlo tento spôsob do systému EÚ.) Analytik UniCredit Bank J. Matoušek bol presvedčený, že systém pomáha udržať finančnú stabilitu v celej vertikále od farmára až po obchodníka. Niekde sa uplatňovala pri nákupe obilia forma tzv. opčných zmlúv. Obojstranne výhodná bola pre ekonomiku živočíšnej výroby, nákup obilia do tzv. kŕmnych fondov na výrobu kŕmnych zmesí pre vlastnú potrebu. K dispozícii bol aj intervenčný nákup potravinárskeho obilia Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA), ktorá nakupovala potravinársku pšenicu, jačmeň a kukuricu naposledy z úrody 2005. Vtedy stála tona pšenice 101,31 eur. Obchod s obilím dostal voľný priebeh a stal sa súčasťou Európskeho trhu.

obilie_zito_800a.jpg
Foto: Emil Polák

Z hľadiska poľnohospodárov má rozhodujúci význam obchod s obilím, a to ako speňaží poľnohospodár výsledky svojej práce. V záujme štátu a národohospodára je, ako nám pripomína známy príbeh z Biblie o Jozefovi a vládcovi Egypta o siedmich tučných kravách, siedmich plných a prázdnych klasoch potrebu uskladniť obilie na sedem neúrodných rokov. Aj dnes je charakteristické pre poľnohospodárstvo, že musí vytvárať rezervy, aby v čase živelných, vojnových, neúrodných rokoch, burzových a finančných operáciách (špekuláciách) dokázal štát stabilizovať ceny obilnín. Od ceny obilia sa odvíjajú ceny potravín, v ktorých je základom múka, ako aj ceny výrobkov z mäsa, mlieka atď. Na Slovensku potrebujeme ročne 550  – 600 tisíc ton potravinárskeho obilia a okolo 700 tisíc ton kŕmneho obilia, ktoré by mal štát zablokovať a uskladniť. Z hľadiska skladovacích kapacít nevidím problém uskladniť 1,5 mil. ton obilia . Máme dokonca strategicky rozmiestnené silá a ďalšie skladové kapacity. Štát prostredníctvom štátnych alebo súkromných firiem môže zmluvne zabezpečiť s vlastníkmi za poplatok uskladnenie obilia v silách.
 

Nákup obilia do fondov ako základ stability cien potravín

Ako možnosť reálne zabezpečiť dostatok obilia pre potravinársky a krmovinársky priemysel na celý rok sa javí nákup po zbere obilia do fondov, ktoré by realizovala štátna alebo súkromná firma poverená štátom.

Nákup do štátneho fondu obilia, ako aj nákup obilia do kŕmneho fondu realizovať napr. v minulosti osvedčenou formou cez skladiskové záložné listy s podporou štátu a bankového sektora. Prípadne uplatniť intervenčný nákup potravinárskeho obilia Pôdohospodárskou platobnou agentúrou za vopred dohodnutú cenu s poľnohospodármi.

Obilie je strategická surovina, ktorá zasahuje do celej potravinovej vertikály a ovplyvňuje ceny potravín. Štátny fond obilia umožní za prijateľné stabilné ceny postupne podľa potrieb mlynov a iných spracovateľských kapacít obilie distribuovať a plynule ich zásobovať v priebehu celého roka. Množstvo obilia, ktoré štát zablokoval z hľadiska produkcie EÚ, je na úrovni štatistickej chyby. Je úlohou zodpovedných pracovníkov ministerstva, aby s orgánmi EÚ rokovali v prospech Slovenska.
 

Záver

Tam, kde názor odborníkov nemá dostatočnú razanciu, vstupujú politici a problém sa stane bojovým poľom rôznych politických a ekonomických záujmov, a keď sa pridajú aktivisti a „neziskové organizácie“, o výsledku netreba pochybovať. Príkladom môže byť naša závislosť od dovozu základných druhov potravín, priam koloniálny spôsob vývozu surovín (pšenica, živý dobytok atď.) a spätného dovozu potravín s pridanou hodnotou len preto, že nemáme konkurencieschopné spracovateľské kapacity. Súčasná neistá situácia na trhu s potravinami nás presviedča o potrebe zvýšiť našu odolnosť a zabezpečiť aj v krízových časoch spoľahlivé krytie potrieb potravín. Je nezodpovedné, ak v diskusiách na jednej strane presviedčame občanov o dostatku a prebytku napr. pšenice pre mlyny a zároveň pripustíme názor, že pšenica je už dávno predaná. Nuž čo si môže občan po vypočutí takýchto informácii myslieť. Zatiaľ čo štátni úradníci hodnotia situáciu viac-menej optimisticky, zástupcovia prvovýroby a potravinárskeho priemyslu vidia veci reálne a požadujú podporu nielen z prostriedkov EÚ, ale aj z prostriedkov štátu aspoň na úrovni našich susedov.
 

Dodatok

Vojna na Ukrajine v prípade zatiahnutia do konfliktu superveľmocí môže viesť k nasadeniu menej ako 20 jadrových bojových hlavíc, ktoré by rozhodli konflikt. (Zdeněk Urban, 2017) Výpočty potvrdili, že aj takéto menšie jadrové údery môžu vážne zasiahnuť globálnu klímu. Vedci uvádzajú, že použitie jadrových zbraní vyvolá klimatické zmeny označované ako „jadrová jeseň“ alebo „ jadrové sucho“. Množstvo prachových a iných častí vymrštených do výšky jadrovými výbuchmi by v atmosfére zotrvalo mesiace až roky. Dôsledkom toho by klesol osvit Slnkom a tým aj fotosyntéza. To by spôsobilo neúrodu a následne hlad, choroby a vojny. Dôsledky takéhoto scenára by viedli k vzájomnému sebazničeniu. Ak chceme pre našich potomkov zachovať život na tejto planéte, musíme skončiť vojny, a nie len tú na Ukrajine.

Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama