Vrúcne želanie: mier

Náš život a svet nie je vôbec predvídateľný a ani bezpečný. Zažili sme to počas pandémie COVID-19, ale teraz vidíme, že strach o život vstúpil do našich životov aj počas vojenského konfliktu na Ukrajine. Vyrovnať sa s vraždením nevinných ľudí nie je možné. Teda, nenahovárajme si, že môžeme byť pokojní. To, čo sa na Ukrajine deje, je tragédia, ktorú si z našich bezpečných príbytkov nevieme ani predstaviť. Aj napriek tomu však pokladám za dôležité nepodliehať panike, ktorá je znakom bezmocnosti. Preto, ak máme tendenciu emočne prežívať v súvislosti s udalosťami na Ukrajine paniku, mali by sme jej predchádzať, nepodliehať jej, nezotrvávať v nej. Aspoň sa o to pokúsiť...

Ja osobne som, samozrejme, za čo najskoršie ukončenie vojny a zbytočných strát na ľudských životoch. Jednoznačne uprednostňujem mier vo všetkých podobách: mier v duši, mier vo verejnom prostredí, mier v medziľudských vzťahoch, mier ako neprítomnosť vojny a násilia.
Ak si chce človek zachovať v tomto konflikte odstup a nadhľad, je potrebné – analogicky, ako to robí napr. sudca pri rozvodovom konaní – oboznámiť sa s históriou, ktorá viedla k rozvodu alebo akémukoľvek konfliktu, pričom každé závažné rozhodnutie dozrieva istú dobu. Prirovnanie je veľmi obrazné, azda až pritiahnuté za vlasy, pretože terajší konflikt má oveľa hrozivejšie dôsledky.

Súčasná tragédia musí dospieť k urýchlenému koncu a čo najskoršej konsolidácii života ľudí, postihnutých priamo aj nepriamo. Potom však pravdepodobne nastane dlhé obdobie veľmi zložitých rokovaní na najvyššej úrovni, ako aj na úrovni hospodárskych, energetických a potravinárskych a iných rezortov štátov Európy a zvyšku sveta, pretože vzájomne poprepájané vzťahy v rámci globalizácie sa popretŕhajú a budú sa musieť hľadať nové modely. Niekto veľmi stratí, niekto veľmi získa, a to aj v globálnom meradle. Najviac si to „odskáču", samozrejme, tí najobyčajnejší ľudia na oboch stranách barikády.

Myslím si, že by sme sa nemali snažiť o návrat do toho spôsobu života a systému, v ktorom sme žili v rokoch pred tragédiou. To by bola asi chyba, veď aj pri mnohých zdravotných ťažkostiach sa človek nesmie vrátiť k pôvodnému spôsobu života, ktorý ho priviedol ku kolapsu. Práve naopak, treba ho primerane zmeniť. Podobne to vidím aj v spoločnosti – aj v nej je potrebné zbaviť sa doslova zhubných návykov. Vojna je najhorší spôsob ako „riešiť“ problémy a rozpory.

V každom prípade želajme Ukrajine, ale aj celému svetu, mier vo všetkých významoch tohto obyčajného, ale slávneho slova.