Koľko a za čo...

Po 11. septembri 2001 zriadili Spojené štáty americké pod pláštikom boja proti terorizmu 13 vojenských základní okolo Afganistanu. Z toho dve sa nachádzajú na území bývalého Sovietskeho zväzu.
Počet zobrazení: 959
10_2CB-m.jpg

Po 11. septembri 2001 zriadili Spojené štáty americké pod pláštikom boja proti terorizmu 13 vojenských základní okolo Afganistanu. Z toho dve sa nachádzajú na území bývalého Sovietskeho zväzu. Prvá v uzbeckom Karši, odkiaľ však museli v roku 2005 odísť, a druhá je základňa Manas neďaleko mesta Biškek. Tá tam je podnes a pred pár dňami Pentagon naznačil, že by sa do Uzbekistanu rád vrátil. Vtedajší šéf Pentagonu Donald Rumsfeld pri zriaďovaní základne Manas vyhlásil, že ju USA potrebujú „do úplnej stabilizácie v Afganistane“. Kto pozná históriu Afganistanu a aspoň zbežne sleduje vývoj v krajine, vie že to v skutočnosti znamená „nadlho, ak nie ešte dlhšie“. Cena za mlčanie Aj keď Biškek niekoľkokrát verbálne naznačil, že by to mohli Američania zbaliť, nikdy sa nedostal tak ďaleko ako Taškent. Pravdaže, ide o krajiny v rôznych „váhových“ kategóriách. Dosiahol však, že Pentagon začal platiť viac. V tesnom susedstve Manasu je iná vojenská základňa Kant. Má ju Moskva a tá neplatí nič. Takže je to síce malý, no predsa príspevok do rozpočtu najchudobnejšej krajiny Strednej Ázie hneď po Tadžikistane. Domáci majú ale so správaním Američanov viac starostí než radostí. O rozdielnej kultúre, hodnotách a správaní „boys“ je zbytočné sa rozpisovať. Rozdielnosť dávajú najavo denne, ale najmä v krízových situáciách. V marci 2002 dôstojník základne Daniel Marion autom zrazil dve ženy, ktoré skončili v biškekskej nemocnici. Podľa miestnych obyvateľov bol dôstojník očividne podgurážený, disponoval však diplomatickou imunitou (presne takou, aká sa požaduje pre personál zamýšľaného radaru v Česku), takže sa prípad nevyšetroval. Ženy po ťažkých operáciách dostali od Pentagonu kompenzáciu 700 a 300 dolárov. Dvadsiateho šiesteho septembra 2006 došlo na letiskovej ploche spoločnej pre základne Kant a Manas a využívanej aj ako medzinárodné letisko pre Biškek ku zrážke kirgizského prezidentského lietadla Tu 154M s tankerom KC-135 Stratotanker. „Hostia“ zabudli informovať dispečerov, že ich lietadlo je na dráhe. Niekoľko mesiacov predtým americký vojak autom narazil do iného Tu 154 stojaceho na ploche. Koniec roku 2006 sa niesol v znamení ešte jedného incidentu. Miestneho zamestnanca pracujúceho pre Američanov zastrelila strážna hliadka. Smrť Alexandra Ivanova, za ktorú Pentagon vyplatil kompenzáciu 1 000 dolárov, už ale vyvolala búrku nevôle. Prezident Kurmanbek Bakijev nahlas zauvažoval o potrebe zrušiť imunitu. Reakcia? Kompenzácia sa náhle zvýšila na 55 tisíc dolárov a po bleskových rokovaniach ministra obrany Roberta Gatesa o výške nájmu v Biškeku ostalo ticho a začalo sa špekulovať. Informácia o tom, koľko berie Biškek za prenájom, bola doteraz samozrejme tajná. Analytici diskutovali o sume od dvoch do 15 miliónov dolárov, pôvodne vraj domáci žiadali až 207 miliónov ročne. Vo februárovej správe kirgizskej vlády o finančnej situácii v krajine sa poslanci Žokori Kenešu (národného zhromaždenia) dozvedeli, že americká strana platí ročne 17,5 milióna plus 4 000 dolárov za každý let (ročne v priemere 4 000 až 4 100 letov). Ak si zoberieme do úvahy, že z Manasu sa lietadlá dostanú do Afganistanu zhruba za hodinu a pol a zo základní dislokovaných na Blízkom východe za 7 hodín, nie je to pre Američanov až taký zlý biznis. Navyše, z Manasu je len na skok do Číny, Kazachstanu a Ruska. Poskytuje teda ideálne podmienky na elektronickú rozviedku celého regiónu a podobne ako možno v Čechách, možnú kvantitatívnu a kvalitatívnu zmenu základne. „Zefektívnenie výdavkov“ V uvedenej správe toho bolo pre poslancov zaujímavého viac. Kirgizsko za členské príspevky v medzinárodných štruktúrach dlhuje jednu miliardu somov, čo je približne 27,6 milióna dolárov. Na priebežnú likvidáciu vonkajšieho dlhu v roku 2008 vydá 994,5 milióna somov (27,4 miliónov dolárov) a vnútorný dlh krajiny je 806,4 miliónov somov (22,3 miliónov dolárov). Podľa ministra financií Tažikana Kalimbezova zvažujú kvôli zníženiu dlhového napätie vystúpenie z tých medzinárodných organizácií, ktoré nemajú principiálny význam. Neoficiálne sa hovorí aj o OBSE, v čom im držia palce v Moskve a aj u väčšiny susedov v Strednej Ázii. Sú to nebezpečné úvahy, tak ako je nebezpečné mať na svojom území cudzích vojakov. Stredoázijská skúsenosť s pozorovateľskými misiami OBSE na voľbách tak prináša svoje ďalšie trpké plody. Autor je spolupracovníkom týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984