Reklama
Reklama

Ako je Slovensko pripravené zabezpečiť
v prípade vojenského konfliktu zásobovanie potravinami?

Počet zobrazení: 2566

Keď v Bielom dome odbíjajú hodiny začiatku vojny na Ukrajine, je načim sa pozrieť, ako sme pripravení zabezpečiť zásobovanie a potrebu potravín pre obyvateľstvo v prípade konfliktu.

Hospodárska kríza spôsobená pandémiou hlboko zasiahla celosvetovú, európsku aj slovenskú ekonomiku, a to v čase, keď vo svete vrcholí úsilie riešiť otázku dopadu klimatických zmien. Aby toho nebolo dosť, vo svete silno rezonuje problém našich susedov na Ukrajine. Vojnový konflikt je podľa politikov na spadnutie. Pokiaľ sa nedorieši diplomatickou cestou, môže vážne ovplyvniť situáciu v Európe, vo svete, Slovensko nevynímajúc. Dôsledkom nestability, prízraku vojnového konfliktu a pandémie sa zvyšuje inflácia a ceny. Zvýšené ceny plynu, ropy sa premietli v cenách energie, tovarov, v službách, v poľnohospodárstve a potravinách. Podľa odborníkov zvyšovanie cien za energiu, služby a potraviny sa nekončí a bude pokračovať. To sú symptómy, ktoré pred spoločnosť stavajú nové doteraz desaťročia nepoznané otázky.


prazdne_regaly_juleny_15.2._coronavirus_covid-19_sainsburys_empty_shelves_1detail.jpg
Ilustračné foto, detail: © Acabashi; Creative Commons CC-BY-SA 4.0; Zdroj: Wikimedia Commons

Okolité krajiny reagujú a prijímajú opatrenia ako rekordné dopady inflácie a zvýšenie cien pre obyvateľstvo aspoň čiastočne eliminovať. Vláda Slovenskej republiky zatiaľ s prijatím opatrení váha. Prijaté opatrenia sú väčšinou krátkodobé a nesystémové, riešia danú situáciu, ale nedávajú odpoveď, ako ďalej. V súvislosti s medzinárodnou situáciou nastoľuje sa otázka nielen cien, ale aj potravinovej odolnosti v prípade vojnového konfliktu.
 

Národný plán obnovy a odolnosti

V rámci spoločnej politiky Európskej únie bol prijatý mechanizmus na podporu obnovy v období po kríze spôsobenej pandémiou Covid-19, tzv. Next Generation EÚ. Na podporu obnovy a odolnosti sa poskytuje 723,8 mld. eur, z toho vo forme úverov 385,8 mld. eur a grantov 338 mld. eur na podporu reforiem a investícii. Mechanizmus plánu obnovy nadobudol platnosť 19. 2. 2021. Reformy a investície v členských štátoch budú z neho financované do 31. 12. 2026.

Slovenská vláda prijala Národný plán obnovy, ktorý oficiálne schválený odovzdala 21 .6. 2021 predsedníčka Európskej komisie predsedovi vlády SR. Slovensko po prijatí plánu Radou EÚ získalo prostredníctvom európskych financií na obnovu a odolnosť 6,3 mld. eur v grantoch. Prvé financie vo výške 13 % z celkovej alokácie (823 mil.) do konca roku 2021. Z celej čiastky na zelené ciele bolo vyčlenených 43 % a na digitalizáciu 21 %, čo bolo podmienkou EK. Medzi najvýznamnejšie priority v pláne obnovy patrí zdravotná starostlivosť, udržateľná doprava a obnova budov. Vláda v pláne obišla záväzky z programového vyhlásenia v oblasti pôdohospodárstva. Napriek námietkam Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a predsedu výboru pre poľnohospodárstvo J. Karahuta sa prostriedky v Národnom pláne obnovy pre poľnohospodárov nenašli. Pandémia COVID-19, ako ukazujú posledné mesiace, sa nekončí, ba naopak, objavujú sa nové varianty a jej ukončenie je v nedohľadne. Ako východisko sa javí, že s pandémiou sa budeme musieť naučiť žiť.
 

Medzinárodná situácia a potravinová odolnosť

Medzinárodná situácia v Európe sa vyostruje predovšetkým napätím na rusko-ukrajinských hraniciach. O potrebe zvyšovať našu obranyschopnosť sme denne presviedčaní na každom kroku. Svedčí o tom aj podpísanie zmluvy s USA a jej schválenie v parlamente, ako aj vyhlásenia pani prezidentky a ministrov Naďa, Korčoka o potrebe zabezpečiť obranu krajiny. Diplomatická aktivita, mobilizácia a posilňovanie vojenskej prítomnosti NATO vo východných štátoch Európy naliehavo vyvolávajú otázku, ako bude Slovensko odolné v zásobovaní potravinami v prípade krajnej situácie vzniku vojenského konfliktu na Ukrajine.

Na posilnenie obrany Slovenskej republiky sme v posledných rokoch vydali viac ako za celé predošlé desaťročia. Naopak, na zabezpečenie odolnosti pre výživu obyvateľstva, ktorú môžeme merať sebestačnosťou v potravinách, veľmi málo. Denne sme odkázaní na dovoz 800 a viac kamiónov potravín zo zahraničia. V prípade vojnového konfliktu odolnosť systému bude skúšaná nie ako zabezpečíme nižšiu uhlíkovú stopu, ale ako zabezpečíme napr. potraviny pre obyvateľstvo v čase, keď budeme odkázaní na vlastné zdroje. Hypoteticky si môžeme predstaviť, že nebude plyn, ropa, že bude ochromený priemysel, ale ani hypoteticky sa nedá predstaviť, že nebudú potraviny.
 

Povojnové obdobie a obdobie studenej vojny

Po bezmála sedemdesiatsedemročnom období mieru si len malá časť národa spomína na ťažké vojnové a povojnové obdobie. Celosvetové mierové hnutie aj hlas J. Lennona ako reakcia na vojnu vo Vietname sa stratili ako vlaňajší sneh. Politici aj občania hovoria o vojne ako o počasí neuvedomujúc si jej dôsledky. Slovensko podľa Historického ústavu SAV utrpelo vojnové škody v čiastke 115,5 mld. Kčs. Produkcia v roku 1945 oproti roku 1937 poklesla v stave ošípaných o štvrtinu, produkcia mlieka o 51 % a vajec o 60 %, pokles v rastlinnej výrobe cca o 1/3. Úroveň hrubej poľnohospodárskej produkcie  z roku 1937 sa dosiahla v živočíšnej výrobe v roku 1960 a v rastlinnej výrobe až v roku 1970. Skúsenosť ukazuje, že v prípade nedostatku potravín musíme byt pripravení, že obchod s potravinami sa aj medzi priateľmi zmení. Najskôr na vydieranie prostredníctvom vysokých cien potravín a neskôr si každý štát bude riešiť otázky svojho prežitia.

Povojnové obdobie bolo poznačené studenou vojnou a štát pokladal sebestačnosť potravín ako základnú požiadavku prežitia. Podporoval poľnohospodárov, cieľavedome budoval výskumno-vývojovú základňu, potravinársky priemysel a služby, ktoré boli rozhodujúce pre vytvorenie zásob obilia pre mlyny a potravinársky priemysel. V rokoch 1964 –1980 v zmysle uznesenia vlády č.24/64 o rozvoji krmovinárskeho  priemyslu a skladovacích kapacít sa postavilo 75 obilných síl so skladovou kapacitou cca 1,7 milióna ton a 51 výrobní kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá s kapacitou 3 350 t/hod. Na ich realizáciu bolo vynaložených 6,3 miliardy Kčs. Novovybudované a staršie skladové kapacity umožnili uskladniť vykúpenú celoročnú potrebu (850 – 950 tis ton pšenice a raže a  350 tis. ton jačmeňa) pre mlyny, pekárne a sladovne a udržať stabilné ceny. Súbežné skladové priestory vybudovali aj poľnohospodári, čo umožnilo uskladniť podstatnú časť celoročnej poľnohospodárskej produkcie. Investície a dodávky do poľnohospodárstva, potravinárstva za 40 rokov predstavovali čiastku cca 125 mld. Kčs, čo bol čiastočný príspevok na zabezpečenie odolnosti Slovenska v prípade vojenského konfliktu. Štátne hmotné rezervy a Civilná obrana dotvárali potravinovú bezpečnosť obyvateľov Slovenska.

Vďaka  investíciám a obetavosti poľnohospodárov sa podarilo stabilizovať poľnohospodársku  produkciu. V roku 1988 sa poľnohospodárska produkcia oproti roku 1937 zvýšila 5,42-krát. Potravinársky priemysel dokázal spracovať celú poľnohospodársku produkciu, ktorú zvýšil oproti roku 1937 viac ako 11-násobne. V osemdesiatych rokoch podiel poľnohospodárstva na tvorbe spoločenského produktu a pohyboval na úrovni 10 %, na Slovensku 7 – 8 %.
 

Poľnohospodárstvo v ponovembrovom období

Predchádzajúce údaje majú archívnu hodnotu. Po roku 1989 sa v priebehu niekoľkých rokov podarilo rozkradnúť a rozvrátiť stabilizované poľnohospodárstvo. Ľavicové aj pravicové vlády, ktoré sa striedali napriek prísľubom, ktoré dali poľnohospodárom, ich nikdy nedodržali. Naši susedia zo štátneho rozpočtu boli štedrejší a vytvorili podmienky, aby poľnohospodárstvo natoľko neupadlo, ba naopak, sa rozvíjalo. Príkladom je Poľsko, Maďarsko a čiastočne aj Česko. Výsledkom je, že v Poľsku sa predáva 85 %, v Česku 72 %, v Maďarsku 71 % vlastných potravín, zatiaľ čo na Slovensku okolo 40 %!

Liberálnejšie založená ekonomická obec na Slovensku od samého počiatku presadzovala filozofiu dovozu lacných potravín zo zahraničia a otvorila priestor na príchod obchodných reťazcov. Nepripravenosť domácich výrobcov na nové podmienky umožnil obchodným reťazcom zvyšovať dovozy. Tak, ako sa zvyšoval dovoz, stúpalo záporné saldo zahraničného obchodu. Postupne sme likvidovali stavy hospodárskych zvierat a zmenili sme štruktúru osevných plôch. Poľnohospodári, pokiaľ chceli prežiť, museli sa prispôsobiť podmienkam neľútostnej konkurencii a začať sa správať trhovo.
 

Naplnili sa očakávané zlepšenia po vstupe do EÚ?

Dlhodobo odkladané problémy v poľnohospodárstve nevyriešil vstup do EÚ ani prijatie eura. Skôr naopak! Váľať vinu za katastrofálny stav len na vstup Slovenska do EÚ a neschopné vlády po roku 1989 nezodpovedá pravde. Celoživotné skúsenosti ma presviedčajú, že príčinou krachujúceho poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu je ľahostajnosť spoločnosti, ktorá veľmi rýchlo podľahla ošiaľu reklamy a vábeniu nadnárodných obchodných reťazcov a privítala ponúknuté lacné zahraničné, hoci aj menej kvalitné potraviny. Politici aj spoločnosť sa ľahostajne prizerajú ako hospodárime s pôdou, ako nám zmizli pre očami vinohrady ako huby po daždi na ornej a poľnohospodárskej pôde rastu logistické základne, fabriky, nové sídliská fotovoltaické elektrárne, pritom staré fabriky dožívajú v ruinách. Nevážime si prácu poľnohospodára a poľnohospodári sa nevedia dohodnúť na jednej organizácii, ktorá by hájila ich záujmy.

Poľnohospodárska produkcia sa od roku 1989 podstatne zmenila. V rastlinnej výrobe máme poľnohospodárstvo podľa K. Morvaya z Ekonomickej univerzity v Bratislave neuveriteľne produktívne vďaka tomu, že sme sa zamerali na veľmi málo druhov rastlinnej výroby. Máme nekonečné lány pšenice, repky olejnej, ktoré sa dajú obrábať mechanicky, čo z hľadiska ekonomiky je výhodou, na druhej strane krajina stráca rozmanitosť, čo je problém ekologický. Produkcia obilnín je na úrovni spred roka 1989 prebytková s tým, že v dôsledku likvidácie chovov hospodárskych zvierat sa znížila spotreba kŕmnych obilnín, olejnín a sóje pre zvieratá. Značná časť poľnohospodárskej produkcie sa využíva na energetické účely a voľne zdroje sa bez  pridanej hodnoty predávajú zahraničia. Spätne dovážame potraviny a polotovary, napr. v roku 2019 v čiastke 3 709 mil. eur, z toho 79,1 % je dovoz nahraditeľných potravinárskych výrokov. Domácu spotrebu dokážeme uspokojiť vo víne na 50,7 %, v ovocí na 53,3 %, zemiakoch na 59 % a v zelenine na 74,6 %.

Zatiaľ čo rastlinná výroba dokáže uspokojiť potrebu spoločnosti, potravinovú odolnosť strácame. Sme odkázaní na finalizáciu potravín v zahraničí. Volanie  potravinárov o podpore nemalo dostatočnú odozvu a investičný dlh sa vyšplhal podľa odborníkov na miliardu eur. Volanie z radov podnikateľov o zriadení kŕmneho fondu a fondu obilnín pre potravinársky priemysel, ktorého zriaďovateľom by bol štát, nebolo vypočuté. Správcom fondov môže byt štát, alebo ním poverená organizácia disponujúca skladovými kapacitami. Toto riešenie v kritických situáciách môže podstatne zvýšiť potravinovú odolnosť.

Podstatne väčším problémom je živočíšna výroba. Neschopnosť slovenských chovateľov odolať konkurencii zahraničných partnerov zlikvidovala mnohé chovy ošípaných. Zahraničné spoločnosti pôsobiace na Slovensku, ale aj naši chovatelia priniesli nové šetrnejšie technológie k životnému prostrediu a zvieratám a úspešne podnikajú. No počet ošípaných klesol na úroveň ½ stavov z roku 1948 a produkcie mäsa pod úroveň roku 1953. Podľa odborníkov domácu spotrebu pokrývame cca na 30 – 40 %. Skutočnosť z hľadiska odolnosti v zásobovaní mäsom je horšia ako najhoršie scenáre. Problém chovu ošípaných nie je len v nedostatku finančných prostriedkov, ale aj v odpore spoločnosti, presnejšie ekologických aktivistov, ktorí akýkoľvek náznak výstavby ošipárne v zárodku zlikvidujú. Ošipáreň v Spišskom Podhradí má tradíciu desiatky rokov. Napriek súhlasnému stanovisku verejných orgánov postavila sa vlna protestov proti jej rozšíreniu. Nuž takýmto postojom spoločnosti by v Dánsku nebolo bezmála desaťnásobne viac ošípaných ako na Slovensku. Ekologickí aktivisti sa pričinili o premnoženie diviačej aj ostatnej zveri. Asistoval aj štát, ktorý nedokázal rázne riešiť premnoženie diviačej zveri tak, ako to riešili v ČR, kde do boja zapojili armádu, dotovali nákup prístrojov a otvorili priestor pre poľovníkov. Svojím dielom prispeli k tomu aj poľnohospodári výdatnou energetickou potravou pre diviaky, ktoré sa rýchlo rozmnožujú.

Situácia v chove hovädzieho dobytka je podobná. Celkové stavy hovädzieho dobytku sú na úrovni počtu kráv v roku 1948. Hydinárky priemysel, ktorý bol výkladnou skriňou prednovembrového obdobia, čelí problémom prežitia.

Obnovenie poľnohospodárskej produkcie po vojne 1945 trvalo desaťročia. Vrátiť produkciu na úroveň spred roka 1989 nebude podstatne kratšie a vyžiada sa veľkú finančnú injekciu. Opodstatnenosť požiadavky je v riziku predpokladu vojenského konfliktu na zodpovednosti vlády .

Na otázku „Je poľnohospodárstvo na dne? rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre K. Halászová odpovedá, že „nie, ale v bode zlomu“ Môžeme padnúť hlbšie, alebo vykročíme smerom k podpore tak, aby nastal bod zlomu v prospech poľnohospodárov a potravinárov. Na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka má ísť z verejných zdrojov v rámci návrhu Strategického plánu SR, Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027 4,262 mld. eur z toho 3,396 mld. z eurofondov (79,7 %) Priority v pripomienkach SPPK prezentované Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR sú opodstatnené a vláda by ich mala akceptovať, ak nechceme padnúť ešte hlbšie.

Prírodne katastrofy a vojnové konflikty sa nedajú vylúčiť, môžu v krátkom čase zhoršiť klimatickú situáciu, ochromiť medzinárodný  obchod a spôsobiť, že štát bude odkázaný na vlastné zdroje, predovšetkým na potraviny. Je prirodzenou požiadavkou, aby štát rátal aj s takýmto scenárom, ktorý si nepraje, ale nedá sa vylúčiť, zvlášť keď od dovozu potravín sme závislí na šesťdesiat percent.

Autor Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama