Niekoľko otázok o osude
Toľkokrát som si myslela, že je niečo osudové. Cestujem napríklad načierno autobusom do práce a na polceste si všimnem, že som si zabudla kľúče od pracovne. Musím vystúpiť a vrátiť sa domov. Namrzená vyjdem z autobusu a čakám, kým budem môcť prejsť cez cestu na zastávku autobusu druhým smerom. Takže vidím, ako sa dvere autobusu, v ktorom som bola a v ktorom by som ostala, nebyť toho, že som si zabudla kľúče, zatvorili a jeden z cestujúcich vytiahol legitimáciu revízora a kontroluje lístky. Keby som si nebola zabudla kľúče, bol by ma v autobuse chytil revízor. Pomyslím si, že to bol osud. Alebo si pomyslím, že ktosi to so mnou myslí dobre. Akási vyššia bytosť vie, že nemám peniaze na zaplatenie pokuty a postarala sa o to, aby som nestretla revízora. Je to veľmi príťažlivá predstava. Niekto sa o mňa stará. Existuje osud, ktorý zabezpečí, že ma nechytí revízor. Ničoho sa netreba báť. V autobuse sa však vezie aj Mirka. Mirka býva v jednom z panelákov oproti zastávke. Nemá to na zastávku ďaleko. Keď Mirka vyšla z domu, videla, že na zastávku prichádza autobus. Autobus, ktorý by spred domu pohodlne stihla. Mirka si však pred domom siahla do vrecka a zistila, že pri sebe nemá mobil. Nebol ani v taške. Pravdepodobne ho nechala ležať na stole. Nechce ostať celý deň bez mobilu. Mrzí ju, že nestihne autobus, ktorý práve prichádza a na ktorý by nemusela ani čakať. Ale rozhodne sa vrátiť. Vybehne naspäť do bytu, vezme mobil a vráti sa na zastávku. Po chvíli prichádza ďalší autobus. Mirka nastúpi a chytí ju revízor, lebo aj Mirka chodí načierno. Mirka je študentka a nemá veľa peňazí. Pokuta tisíc štyristo korún je pre Mirku veľa peňazí. Škrie ju, že keby si nebola zabudla mobil a nemusela by sa vrátiť, cestovala by v predchádzajúcom autobuse a nebol by ju chytil revízor. Bol to Mirkin osud, aby ju dnes chytil revízor? Aká bytosť by si mohla priať, aby chudobnú študentku chytil revízor? Je samozrejme možné, že keď pôvodný autobus zastal na nasledujúcej zastávke, vychádzalo spoza neho auto, ktoré išlo prirýchlo. Práve na mieste, kde by bola Mirka neopatrne vyšla spoza autobusu, takže auto by už nestihlo zabrzdiť. Je možné, že Mirkin osud bol uniknúť tomuto nešťastiu, takže si osudovo musela zabudnúť mobil, aby nestihla autobus, spoza ktorého by bola vybehla, keby si mobil nebola zabudla, takže by ju zrazilo prirýchle auto. Možno revízor s Mirkiným osudom nijako nesúvisel. Mirkin osud bol v skutočnosti vyhnúť sa autu, pod ktoré by bola vbehla, a s revízorom nikto nerátal. Revízor bol možno pri naplnení tohto osudu len náhodnou figúrkou. Sú veci, ktoré sú osudové a iné, ktoré sú náhodné? Je Mirkin osud, že ju nezrazilo auto, a náhoda, že stretla revízora? Je môj osud, aby ma nechytil revízor, ale náhoda, či si v samoobsluhe kúpim jahodový alebo vanilkový jogurt? Alebo je vopred dané všetko? Naplánovala akási vyššia bytosť aj to, že som dnes na stole rozliala čaj? Že som si sa pri prišívaní gombíka pichla do prsta? Dajme tomu, že revízor bol súčasťou Mirkinho osudu. Dajme tomu, že bol Mirkin osud, aby stretla revízora a uvedomila si tak, že chodiť načierno sa nemá. Možno Mirka dostávala od rodičov peniaze na električenku, namiesto električenky si však za peniaze kupovala cigarety, takže na električenku jej už nezvýšilo a musela chodiť načierno. Dajme tomu, že bol jej osud, aby stretla revízora a musela si prestať kupovať cigarety, aby mala na zaplatenie pokuty. Znamenalo by to, že revízor bol v Mirkinom osude podstatný. Že v ňom hral istú úlohu. Ale čo Mirka v revízorovom osude? Bol revízor v tej chvíli len konateľom? Vykonávateľom Mirkinho osudu? Je revízorov osud natoľko nepodstatný, že v tej chvíli nehralo z jeho hľadiska žiadnu úlohu, kde bude a čo bude robiť, takže bol ako komparz v Mirkinom osude nasadený do svojej úlohy, ktorej cieľom bolo, aby Mirka prestala fajčiť? Alebo bola chvíľa, keď si revízor od Mirky pýtal cestovný lístok, aj pre revízora nejakým spôsobom osudová? Možno práve to, že Mirka nemala cestovný lístok a revízor si od nej musel vypýtať občiansky preukaz, revízora zdržalo, aby už nestihol kúpiť darček svojej priateľke, ktorá ho podvádza. On sa to zajtra dozvie a pomyslí si: „Aké šťastie, že som jej včera nestihol kúpiť ten dar! Bol by som zo seba urobil blázna! Hádam to bol osud, že som sa zdržal v práci a obchod medzitým zavreli!“ Ale v práci sa zdržal kvôli Mirke, ktorú chytil v autobuse bez lístka, lebo si doma zabudla mobil. Samozrejme, takisto je možné, že v skutočnosti je hlavnou postavou tohto „príbehu“ revízor. V skutočnosti možno nešlo o Mirku, ale o revízora. Možno bol revízorov osud, aby nestihol ísť do obchodu a kúpiť darček nevernej priateľke, a Mirka bola len nástrojom, aby sa tento osud naplnil. Na to, že pritom musela zaplatiť pokutu z mizernej výplaty brigádničky, sa možno pri utváraní revízorovho osudu nemyslelo. Rovnako, ako sa mohlo nemyslieť na revízorov osud pri utváraní Mirkinho osudu, podľa ktorého sa mala vyhnúť autonehode a zabudnúť si preto doma mobil. Ale možno spolu oba osudy súvisia, možno sú osudy navzájom prispôsobené. Osud Mirky, ktorá sa má vyhnúť autu a zaplatiť pokutu z peňazí na cigarety a osud revízora, ktorý sa nemá blamovať pred nevernou milenkou, do seba možno presne zapadajú. Hoci oni dvaja sa to nikdy nedozvedia, zohrali vo svojich životoch osudovú úlohu. Možno sa revízor o nevere priateľky dozvie práve preto, že už nestihne ísť kúpiť darček, takže sa vráti skôr domov a prichytí priateľku s milencom. Nestalo by sa to, keby ho Mirka nezdržala. A keby ho Mirka nezdržala, možno by ju pri vystupovaní z predchádzajúceho autobusu zrazilo auto. Takýmto spôsobom môžeme o osude uvažovať donekonečna. Autorka je spisovateľka
