Dohoda s USA –
CUI BONO?

Trochu čistého vína v kalných vodách
Počet zobrazení: 1938

Dohoda o vojenskej spolupráci medzi USA a Slovenskom je podpísaná, mieri do Národnej rady a po jej schválení ju potvrdí aj prezidentka SR, ako to už avizovala. Pritom dohoda stihla rozdeliť Slovensko ako máločo iné. A len zdanlivo je dobojované.

Zdôrazňujem, že nepatrím k prívržencom strany, ktorá sa na tejto téme priživuje. Chcem len vyjadriť občiansky názor a pripomenúť potrebu aplikovania jednej múdrosti overenej históriou.

Z oboch táborov lietajú argumenty a protiargumenty, analyzujú sa jednotlivé články dohody, právnici majú hody. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že proti dohode je viac ako polovica obyvateľov Slovenska – pre politikov sú to bezvýznamné hlasy ľudí, ktorí veria hlúpostiam.

Šéf slovenskej diplomacie tvrdí, že dohoda „má jeden jediný cieľ, a tým je posilnenie bezpečnosti a obrany štátu“. MZV to lapidárne priklincovalo na svojej FB stránke:

mzv-deti-proti.jpg

Je veľmi neštandardné, presnejšie zakázané, zneužívať detí v reklame, ale MZV sa to prepieklo.

O pár dní na to hračkársky obchod uverejnil banner, a to pobúrilo niektoré celebrity aj politikov – vraj deti do konšpirácií nezaťahujte! Do konšpirácií určite nie, ale pripomenúť rodičom ich zodpovednosť za budúcnosť detí je niečo iné, veď to škola robí takmer denne.

banner-dracik-2.png

Prezidentka považuje dohodu „za štandardný spôsob, ako zlepšiť obrannú spoluprácu s našimi partnermi“.

Občianske združenie Zjednotení za mier má opačný názor: „Náš spoločný cieľ je jasný: nedovoliť, aby našu vlasť po skúsenostiach 20. storočia opäť „dočasne“ obsadila ,spriatelená‘ armáda.“

Svoj názor majú podložený detailnými pripomienkami k textu dohody. S tými ich však iniciátori dohody poslali do hája, vedomí si svojej momentálnej zákonodarnej prevahy.

V tomto spore však zatiaľ nebola položená tá najjednoduchšia a stáročiami overená otázka – CUI BONO? – kto má z toho prospech? Kto má z tejto dohody prospech, pre koho je dobrá? Lebo odpoveď môže byť jednoduchá a pritom pravdivá, bez diplomatického krasorečnenia, konfabulácií či konšpirácií.

Takže – kto má prospech z vojny a všetkých tých eufemizmov okolo nej – hovoríme tomu obrana, nie vojna, že? Z histórie máme len jedno ponaučenie – že sa z nej nevieme poučiť. Pritom história donekonečna opakuje – z vojny má prospech len biznis a záujmy pár vyvolených.

Prehľad výdavkov na zbrojenie hovorí jasne – USA do tohto biznisu investujú vo svojom rozpočte viac ako deväť ďalších najviac zbrojacich krajín! V roku 2020 týchto 10 krajín vynaložilo na zbrojenie 1 480 miliárd dolárov – najviac v doterajšej histórii, aj napriek pretrvávajúcej pandémii COVID-19.

u.s-military-spending.jpg
Zdroj: https://www.visualcapitalist.com

Také veľké investície sa v ekonomike trvalého rastu musia vrátiť aj so ziskom, preto tie zbrane a muníciu treba niekde nasadiť, použiť, vystrieľať. Preto je súčasťou tohto biznisu aj silný lobing v parlamentoch a stratégie spravodajských služieb za nové a nové vojnové konflikty – Vietnam, Afganistan, Irak, Sýria, Jemen, Ukrajina atď. Samozrejme, nehovorí sa o tom takto prostoreko, lepšie to znie ako „obrana záujmov krajiny“ hoci vzdialenej aj tisíce kilometrov. A sme doma...

Spojenecké dohody ČSR s Francúzskom a ZSSR sa stali zdrapom papiera, keď Hitler „diplomaticky“ pritlačil. Aj zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk znela mierumilovne, aby zahmlila podstatu – okupáciu. História nám viackrát dokázala, že takéto zmluvy nepotrebujeme. Keby... keby sme len rovnaké úsilie vynaložili na skutočne mierové spolunažívanie.

Naše vlády za miliardy nakupovali super stíhačky od Sovietov, aby po rokoch nepoužitia (našťastie) skončili v šrote alebo po haváriách pri cvičení. Aj nedávno sme v rozpočte našli 1,5 miliardy eur, aby sme kúpili pár amerických stíhačiek – ani si neskúšajte predstaviť, ako by tie peniaze pomohli školstvu a zdravotníctvu. A teraz sa niekto vytešuje, že získame ako dar 100 miliónov a budeme môcť modernizovať naše letiská. Ale aj tu nás história odkazuje na grécke báje, napríklad o danajskom dare (to bol ten trójsky kôň, ktorého si Trójania vtiahli za hradby mesta a to bol ich koniec).

Je mi jasné, že nežijeme vo vákuu, ale v bipolárnom svete. Je však dosť príkladov v okolitých krajinách, že bezpečnosť krajiny sa dá zabezpečiť aj ináč, ako servilnosťou k veľmoci, ktorá zatiaľ nevie stráviť stratu pozície svetového policajta. Je smutné a trápne, keď si pár ľudí myslí, že svoje krátkodobé postavenie na výslní moci môžu zneužívať na presadzovanie osobných krátkozrakých rozhodnutí s dlhodobými dôsledkami pre krajinu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984