Zdravotníctvo nemá byť biznis

V nemocnici v Ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach som začal pracovať v roku 1982. Venoval som sa sociológii medicíny, sociálnej gerontológii, sociálnej rehabilitácii a tanatológii (náuka o smrti a jej okolnostiach – pozn. red.) u onkologických pacientov.

S týmto prostredím mám stále kontakt prostredníctvom svojich priateľov, skvelých lekárov. Už vtedy to bolo v zdravotníctve rôzne, dosť to záviselo od konkrétnych ľudí. No spoznával som aj systém. Bol som pri tom, keď sa zavádzali zdravotné poisťovne a vykazovanie výkonov. Systém, ktorý financuje zdravotníctvo, nemá vždy záujem, aby bolo ľudské a aby sa ľudia uzdravovali. Je to často biznis. Aj z toho dôvodu prichádza k odľudšteniu medicíny, založenej často na zisku, často obchádzajúc hodnotu života, čo mňa osobne veľmi mrzí.

Celý systém zdravotníctva potrebuje zmeny a tie sa majú odvíjať od obrazu budúcnosti – zdravotníctvo je v prvom rade služba ľuďom, nie biznis. Odmietam systém, ktorý je nastavený len na vytváranie profitu a opomína spoločenské blaho.

Napríklad pripúšťať v zdravotnom poistení zisk vnímam ako lúpež, a to lúpež od ľudí v núdzi. Zisk sa v zdravotníctve nemá odkiaľ zobrať, môže vzniknúť len z toho, že pacientom (ako skupine) poisťovne nepreplatia všetko, čo odviedli ako poistné. Uznám prevádzkové náklady na infraštruktúru a mzdy. Ale zisk majiteľom? Je to úplne za nič. Presne toto je príklad, ako podnikanie kvôli zisku ničí spoločnosť.

Jeden môj priateľ, primár gynekológie, hovorí: „Je neuveriteľné, ako sa niektorí lekári – a, žiaľ, ich je čoraz viac – orientujú len a len na zisk. Sú schopní ešte aj vymýšľať si indikácie k totálne zbytočným operáciám. Je to zahanbujúce pre náš stav, ktorý mal kedysi punc noblesy, vzdelania a humanity.“

Čo s tým? Myslím si, že zo zdravotníctva treba najskôr vyhnať biznis (doslova). Zdravotníctvo sa potom začne uzdravovať samo, lebo mám skúsenosť, že ľudia, čo robia v zdravotníctve, sú nadpriemerne orientovaní sociálne. Dnes im to biznismeni často kazia zvonku tlakom na zarábanie peňazí. Pouvažoval by som aj o návrate k niekdajšiemu zákonu o starostlivosti o zdravie ľudu. Vtedy boli všetky podniky spoluzodpovedné za zdravie ľudí, hlavne svojich zamestnancov. Toto by sa malo vrátiť.

Primálo dôrazu sa kladie na prevenciu. Mnohým zamestnávateľom sa vypláca tlačiť ľudí až na hranicu možností, aj na úkor zdravia. Pretože ak hovoríme o zdravotníctve, treba hovoriť najmä o zdraví. Súvisí to spolu totiž oveľa viac, ako zdravotníctvo a biznis.

Čo sa týka zdravia, som presvedčený, že okrem traumatológie a naliehavých stavov (a ešte niekoľkých výnimiek) sa musí človek (jeho organizmus) uzdraviť sám a zdravotníctvo mu len môže vytvoriť optimálne podmienky. To by malo byť v centre redizajnu zdravotníctva.

Čo mne osobne v súčasnej medicíne chýba, je často obyčajný ľudský prístup. Dokonca je taký vzácny, že je vlastne alternatívny... Zhodujem sa s názorom, že je žiaduce motivovať pacientov a klientov k tomu, aby sa obrátili sami k sebe a aby chybu aj nápravu tiež hľadali sami v sebe. Nemali by sa spoliehať len na západnú medicínu, alebo len na čínsku medicínu a ďalšie alternatívne smery. Skrátka, aby sa usilovali používať zdravý rozum. Závislosť môže vzniknúť tak na liekoch, ako aj na liečiteľoch. To je potom od jednej krajnosti ku druhej.

Myslím si, že presne tak by to malo fungovať aj v skutočnej demokracii. Ľudia by mali hľadať zdroje riešenia svojich problémov v sebe a svojom najbližšom okolí. Nevzdávať sa príliš svojej suverenity v prospech politikov a svojho zdravého rozumu v prospech médií.