Reklama
Reklama

Putinov plán B

(Karibská kríza naopak?)
Počet zobrazení: 2434

Celý svet dnes žije v napätí a kladie si otázku, aký má Putin pripravený plán pre riešenie ukrajinskej krízy?
Plán A, t. j. zaslať do Washingtonu ultimátum a presunúť vyše 100 000 vojakov na ukrajinské hranice je zrealizovaný!
Odpoveď USA zatiaľ chýba, ale s vysokou určitosťou môžeme odhadovať, že isto iste ani Putin nečaká na kladnú odpoveď, pretože by to bola vojenská a politická kapitulácia USA.
Dokonca môžeme povedať, že požiadavky ultimáta sú také nereálne, že ruská strana od samého počiatku akoby požadovala negatívnu odpoveď.
Napriek tomu Rusko požaduje okamžitú písomnú odpoveď. Vzniká tak otázka, na čo môže byť užitočný taký papier (bumaga), na ktorom budú odmietnuté jeho požiadavky?
Americká strana by sa najradšej vyhla priamej odpovedi a dávala by prednosť diplomatickým rokovaniam. Snaží sa z tejto požiadavky vykrútiť s odkazom, že ju musí prerokovať s EÚ, s NATO i s Ukrajinou.
Rusko nástojčivo požadovalo písomnú odpoveď od USA, v inom prípade sa prestane zúčastňovať zbytočných diplomatických stretnutí.
Na poslednom stretnutí Blinken-Lavrov ruská strana zopakovala, že trvá na „papieri“. Podľa informácie, ktorá sa neobjavila v tlači, ale ktorú potvrdzuje Lavrov, USA sa zaviazali, že do 30. 1. 2022 dajú písomnú odpoveď, by mohla byť úloha splnená.
Negatívne stanovisko USA sa tak javí ako základ ruského plánu B.
Američania sa dostávajú pod tlak a budú musieť písomne zopakovať, že každá krajina má právo slobodnej voľby vybrať si vojenské zoskupenie, do ktorého chce patriť, resp. že každá krajina má dvere do NATO otvorené. Táto formulácia má zdôvodniť i to, prečo sa USA dostávajú až na hranice Ruska.
Základnou požiadavkou ultimáta je, že Rusko nepripustí, aby na jeho hraniciach NATO inštalovalo rakety stredného doletu, ktoré by mohli zničiť Moskvu za 5 – 7 minút a ďalších 3 500 jadrových hlavíc s polhodinovým odstupom by mohlo byť použitých na ďalšie vybrané ciele.
Plán B musí teda túto výhodu eliminovať a prísť s riešením, že aj Rusi sú schopní za 5 – 7 minút zničiť Washington.
Rusko nemieni tolerovať argumenty, prečo sa USA dostávajú až na hranicu Ruska a požaduje právne záruky, aby sa NATO prestalo rozširovať na východ.
Možná premena Moskvy na sýrske Aleppo je pre Rusko neprijateľná a je jeho nočnou morou, ktorá mu nedá spávať. Považuje to za zásadné narušenie vojenskej parity, resp. znehodnotenie konceptu doktríny o vzájomnom jadrovom odstrašení.
Plán B musí byť založený na tom, že geografická výhoda, t. j. dolet rakiet stredného doletu do Moskvy za 5 – 7 minút musí byť odstránená!
Spôsob a tvrdosť, s akou požaduje odstránenie tejto výhody, dokazuje, že Rusko je pripravené túto výhodu eliminovať hrozbou: že je tiež pripravené urobiť z Washingtonu za 5 – 7 minúť sýrske Aleppo.
K tomuto cieľu by mohla viesť inštalácia ruských rakiet na hraniciach USA, resp. trvale ich ohrozovať z mora alebo z kozmu.
Inštalácia rakiet stredného doletu na hraniciach USA by si vyžadovala nájsť spriatelenú krajinu na západnej pologuli, ktorá by súhlasila s takýmto rozmiestnením.
Nechcem hádať, ktoré krajiny by prichádzali do úvahy, ale je možné predpokladať, že takúto už aj Rusko našlo a možno je už s ňou aj dohodnutý.
Negatívna odpoveď na ruské ultimátum privedie nielen k životu plán B, ale ho aj bude legitimizovať na základe dnešnej americkej argumentácie.
Americká téza o slobodnej voľbe každej krajiny pre vstup do nejakej vojenskej aliancie by však mohla byť vystavená tvrdej skúške zo strany verejnej mienky USA.
Dnešná, politicky rozpoltená Amerika, ktorá nemá skúsenosť z devastačných dôsledkov vojny, nie je pripravená vyrovnať sa s možnosťou premeny Washingtonu a ďalších miest na ruiny bez ľudského života.
Zvlášť dnes sú nálady amerických občanov silne ovplyvnené útekom amerických vojakov z Afganistanu a už vôbec nie sú naladení na privolanie vojenského konfliktu na svoje územie.
A vojenské angažovanie v krajine, ktorá je viac ako 10 000 km vzdialená od ich hraníc a ktorú nepovažujú ani za svojho dôstojného vojenského partnera, môže rozvrátiť aj doterajšiu americkú výhodu, t. j. že Moskva je iba 5 – 7 minút na dostrel.
Plán B, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou bude založený na recipročnom vyrovnaní s USA v možnosti zničenia Washingtonu za 5 – 7 minút, by malo prinútiť USA k novým diplomatickým rokovaniam, na ktorých sa nebudú môcť vyhnúť ani otázkam zmyslu NATO v Európe po ukončení činnosti Varšavského paktu.
Samozrejme, nemožno vylúčiť ani šok z prípadného zničenia Washingtonu, ktorý by mohol mať za následok podporu občanov pre vojenské riešenie ukrajinskej krízy.
Nemalo by sa však zabúdať, že vojenský konflikt sa nedá plánovať a riadiť ako nejaká korporácia. Každá nová situácia vo vojne prehodnocuje nielen jej aktuálne parametre, ale aj jej výsledky... To však platí pre oboch účastníkov konfliktu.
Amerika má dnes iba jednu šancu, ako riešiť situáciu na hraniciach Ukrajiny, a tou je, že v konflikte s Ruskom budú USA nahradené plne EÚ spolu s Veľkou Britániou a Tureckom.
Situácia v EÚ však po dvoch rokoch pandémie tiež nie je jednoduchá!
Najdôležitejšie krajiny NATO v EÚ, Nemecko a Francúzsko, majú svoje zlé skúsenosti s Ruskom a nebolo by pre nich ľahké vyzývať svojich občanov, aby vyskočili na kone a hnali sa na Moskvu...
USA môžu rátať iba s fanatickou podporou Poľska a pobaltských krajín.
Ich vojenská kubatúra by aj pri extrémnej podpore USA s najväčšou pravdepodobnosťou mohla vyústiť iba do ohrozenia ich štátnej existencie.
Jediným relevantným hráčom na kontinente, ktorý by mohol prevziať líderstvo vo vojenskom konflikte s Ruskom je Veľká Británia.
Svojím vystúpení z EÚ však dala jasne najavo, do akej miery ju zaujímajú problémy nášho kontinentu a do akej miery sú pre ňu dôležité iba vlastné ostrovné záujmy.
A EÚ nie je ani v dobrej politickej kondícii. Ak by sa rozhodla vyhovieť USA plne suplovať jej fyzickú účasť na vojenskom konflikte, mohlo by to viesť iba k jej kolapsu.
Preto aj v Bruseli by mali triezvo posúdiť svoje smelé plány pri ozdravení klímy a presadzovaní ľudských práv v Ázii, v Afrike či v Rusku a konfrontovať ich s možným angažovaním sa vo vojenskom konflikte s Ruskom.
Je takmer isté, že úlohy zníženia CO2 by sa museli presunúť na ďalšie storočie a i to iba za predpokladu, že pôjde iba o konvenčnú vojnu.
Vojna v jadrovom podaní, kedy potenciál jadrových zbraní je dostatočný na likvidáciu všetkého života pre tri také planéty, akou je Zem, by bol takýto konflikt civilizačnou tragédiou, ktorá by nás v tom lepšom prípade vrátila späť k paleolitu.
Je zrejmé, že účasť EÚ v tomto vojenskom konflikte je v rozpore s jej základnými politikami, akými sú ochrana klímy a ochrana ľudských práv.
To by nás malo viesť k prehodnoteniu postavenia NATO v EÚ po skončení studenej vojny. Že takáto požiadavka nie je iba výmysel Moskvy potvrdzujú aj výroky predchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa o vhodnosti zrušenia NATO..., pretože EÚ je tiež len obchodným konkurentom na globálnom trhu.
Myslím si, že liekom na túto krízu nemôže byť volanie po zvýšení euroatlantickej jednoty, ani požiadavka priviesť Rusko k poslušnosti.
Jediným riešením, ako sa vyhnúť vojenskému konfliktu, môže byť iba dialóg a pokrytie bezpečnostných záujmov oboch hlavných hráčov.
Dnešná kríza je výsledkom toho, že viac ako 60-ročná vojenská doktrína o vzájomnom sebazničení sa narušila, pretože jedna strana získala výhodu na úkor druhej!
Počas tohto dlhého obdobia sa vyskytlo viacero pokusov narušiť rovnováhu.
Reaganova predstava hviezdnych vojen nebola fakticky tiež ničím iným iba pokusom, ako zvíťaziť nad Ruskom (ZSSR) bez vyvolania jadrovej vojny.
Dnes sa Západ dostáva opäť do obrany pokušenia, že na víťazstvo nad Ruskom by mu mohlo stačiť, keby bol schopný zničiť Moskvu či raketové silá za 5 – 7 minút.Treba povedať, že nešlo vždy iba o pokusy, ako zmeniť rovnováhu a vytvoriť si nejakú výhodu.
V roku 1962 svet zažil reálny scenár, keď sa ZSSR rozhodlo rozmiestniť jadrové zbrane na Kube.
USA posúdili tento krok ako existenčné ohrozenie všetkých Američanov a svojimi prípravami na jadrový konflikt prinútili Sovietov, aby odstúpili od tohto úmyslu. Kríza trvala iba 13 dní a jej výsledkom sa stal výmenný obchod: Rusi si odvezú rakety späť a Američania stiahnu rakety Jupiter z Turecka.
Hovorí sa, že história sa opakuje a vytvára často inšpiratívne precedensy. Možno aj na tomto základe je postavený aj Putinov plán B.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama