Indickí letci na stredoázijskom nebi?

Geopolitický, vojenský a strategický význam Tadžikistanu, odhliadnuc od jeho politickej a ekonomickej slabosti, stále narastá. Okrem Ruska a Číny sa o túto ťažko skúšanú horskú krajinu najnovšie intenzívne zaujíma aj India.
Počet zobrazení: 1010

Geopolitický, vojenský a strategický význam Tadžikistanu, odhliadnuc od jeho politickej a ekonomickej slabosti, stále narastá. Okrem Ruska a Číny sa o túto ťažko skúšanú horskú krajinu najnovšie intenzívne zaujíma aj India. Úvahy Indie o vlastnej vojenskej základni mimo svojho územia nepatria medzi jej typické zahraničnopolitické koncepty. Doteraz sa v rámci svojho vojenského segmentu sústreďovala len na účasť v jednotkách OSN alebo na neoficiálnu pomoc. Tak to bolo vo vzťahu k Afganistanu, keď nepriamo pomáhala Severnej aliancii bojujúcej proti Talibanu. Pre bojovníkov, ktorí boli väčšinou afganskí Uzbeci a Tadžikovia, vybudovala v tadžickom Parchare vojenskú nemocnicu. Miestne letisko, predtým vo vojne proti Afganistanu využívané Sovietskym zväzom, bolo hlavným logistickým centrom pomoci Severnej aliancii. Moskva túto pomoc podporovala. Podľa jej úvah sa tak snažila pomôcť zvýšeniu vplyvu Severnej aliancie v čase „after day“. Podľa indického časopisu Jane´s Defense Weekly´s India pomohla Severnej aliancii technikou v hodnote 8 miliónov dolárov, vojenskými poradcami a na svoj účet opravila sovietske vrtuľníky Mi 17 a Mi 35, ktoré mala antitalibanská koalícia k dispozícii. V rokoch 2002 – 2003 získavali skupiny afganských Uzbekov a Tadžikov prevahu nad Talibanom, takže Moskva nemala výhrady a spokojne sa postavila aj k ďalšej rozvíjajúcej sa vojensko-technickej spolupráci medzi Tadžikistanom a Indiou. A aj preto neprišli z Moskvy negatívne ohlasy na dohodu o oprave vojenského letiska Ajni asi 25 kilometrov od Dušanbe. Do rozpadu ZSSR bol v Gissare, kde je letisko Anji, podnik na výrobu vrtuľníkov. Od roku 1991 sa areál nevyužíval. Až v roku 2006 sa počas návštevy prezidenta Tadžikistanu Emomaliho Rachmona v Indii otvorila téma možného zriadenia leteckej základne indických vzdušných síl v Anji. Bol to prvý podobný projekt za hranicami Indie. Denník Asia Times v tých dňoch dokonca informoval, že by tam malo byť dislokovaných 12 stíhačiek MiG 29 a eskadra vrtuľníkov Mi 17V1. Celkovo bolo vraj na rekonštrukciu vyčlenených 800 miliónov rupií (zhruba 19,5 miliónov amerických dolárov). Na tieto informácie reagovalo Ministerstvo zahraničných vecí Tadžikistanu. Hovorca Igor Sattarov povedal: „Otázka využitia letiska Anji nebola doposiaľ rozhodnutá...“ Lenže v tejto trme-vrme zareagovala promptne Moskva, ktorá pre istotu redislokovala z letiska Dušanbe na zrekonštruované Anji 6 útočných stíhačiek Su 25 a 12 vrtuľníkov Mi 8 a Mi 24. Ako sa neskôr dostalo na verejnosť, hlavným cieľom nedávnej (koniec januára 2008) návštevy ministra obrany Indie Shri A. K. Antonyho v Tadžikistane bola „inšpekcia prác spojených s realizáciou dislokácie základne...“ Indický minister to nekomentoval. Podobne ani minister obrany Tadžikistanu Šerali Chajrullov. Samotné letisko má pritom strategický význam. Dáva Indii (a nielen jej) možnosť zaútočiť na Pakistan a kontrolovať Afganistan. Tak to vidia analytici z Pentagonu. Otázne teda je, či sú stále v platnosti slová prezidenta Emomaliho Rachmona, že v Tadžikistane „neboli, nie sú a ani nebudú cudzie vojenské základne okrem existujúcej ruskej“. Ocitnú sa indickí letci nad nebom Strednej Ázie? Washington nie je proti, respektíve týmto aktivitám nebráni. Prítomnosť Indie totiž riedi koncentráciu historického vplyvu Ruska a narastajúceho vplyvu Číny, čím sa formuje akási zvláštna trojrozmerná rovnováha. Naopak, v Moskve sú presvedčení, že pre Rusko, a najmä pre Tadžikistan, nie je výhodné mať na svojom území indickú leteckú základňu. Je sporné, či by sa chcel prezident Rachmon dostať do konfliktu s Pakistanom, s Indiou alebo Čínou, ale určite nie s Ruskom. Politika je však už taká, pravda je vždy niekde inde. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984