Kto chce Žilinku biť, Moskvu si nájde

Počet zobrazení: 1644

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka nedbal na plamennú výzvu poslanca Juraja Šeligu a vycestoval do Ruska, ktoré podľa mnohých pošliapava ľudské práva. Prezidentka, koaliční poslanci a novinári sú presvedčení, že účasťou na oslavách tristoročnice ruskej prokuratúry urobil Slovensku hanbu. Ako inak, pred vyspelou a demokratickou Európou, ktorú napodiv netrápi príbeh investigatívneho novinára Juliana Assangea ani zaobchádzanie s podozrivými z terorizmu vo väzenskom tábore Guantánamo. Za Žilinkovo naštrbenie spoločných európskych hodnôt by sme sa zrejme mali červenať aj pred Litvou, Poľskom a Rumunskom, ktoré na svojich územiach dovolili „americkým vyšetrovateľom využívať pri vyšetrovaní (podozrivých z terorizmu – pozn. aut.) nehumánne techniky“. (euractiv.sk, 23. 8. 2018) Kde bol vtedy Európsky parlament a jeho sankčné záchvaty i voči čiernym ovciam EÚ? A nemal by sa EP hanbiť aj za svoju prelietavú solidárnosť? Ukrajinská vojenská pilotka Naďa Savčenková bola preň mučeníčkou len dovtedy, kým sedela a vyhlasovala hladovku v ruskom väzení. Keď sa po návrate na Ukrajinu zakrátko ocitla v kyjevskej cele, EP ani nehlesol o možnom vykonštruovanom obvinení. „Kyjev vraj pozná Rusov, ktorí vyzbrojili Savčenkovú pre teroristický útok.“ (hlavnespravy.sk, 11. 5. 2018) Ako sa ukrajinská tajná služba pochválila odhalením proruského prevratu, horúcu kandidátku na Sacharovovu cenu 2018 tromfol ukrajinský režisér Oleh Senčuk. V tom období ešte trpel v putinovskej base a na ocenenie ho navrhol slovenský europoslanec Eduard Kukan.

Ohlas na Žilinkovo previnenie voči demokratickému spoločenstvu opätovne pripomenul, že Slovensko si až prihorlivo hľadá smietku v oku. Namiesto toho, aby aspoň občas nabralo odvahu a vykričalo brvná v očiach rovnejších medzi rovnými. Horlivosť Slovenskej republiky vyjavuje aj reakcia na Žilinkove výhrady k Obrannej zmluve medzi USA a SR. Oponenti generálneho prokurátora nás ubezpečujú, že bez „vždy čerstvého“ súhlasu Národnej rady sa na naše územie nedostane ani jedna americká kanada, ani jedno koleso, ani jedno krídlo či vrtuľa, ani kilogram vojenského materiálu... Posivený svedok nemôže uveriť vlastným ušiam, že vrchnosť na čele s prezidentkou opiera svoje renomé o slovo zmluvného partnera, ktorý sledoval a odpočúval najbližších spojencov, napríklad bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Pod falošnou zámienkou a bez požehnania Bezpečnostnej rady OSN zavelil do útoku na Irak. Partnerov zatiahol aj do okupácie Afganistanu. Po vyhlásení bezletovej zóny nad Líbyou (Bezpečnostnou radou OSN – pozn. aut.) s klientmi svojej cestovnej kancelárie NATO bombardoval pozície Kaddáfího vojsk. Načierno vliezol na územie zvrchovaného Pakistanu a v priamom prenose do Bieleho domu zavraždil Usámu bin Ládina, ale neokúňa sa poúčať Putina o zvrchovanosti Ukrajiny. Prekážajú mu ruskí vojaci pri rusko-ukrajinskej hranici, ale na druhej strane tej istej hranice nevidí svojich vojakov tisícky kilometrov od domova. Vytvoril Kosovo, ale neuznáva Krym. Spozornieť by sme mali pri novinovej zmienke, že náš budúci zmluvný partner nepotrestá vojakov „za operáciu v Kábule, pri ktorej zahynuli civilisti. Útok dronom bol tragickou chybou, operácia však neporušila žiadne zákony“. (svet.sme.sk, 14. 12. 2021) Lepšiu mienku o zmluvnom partnerovi nemal ani kandidát v eurovoľbách 2019 Igor Matovič. „USA už dávno nie sú svetovým mierotvorcom, uzatvárajú sa do seba a celý svet tŕpne. Priznávam, zatváral som oči pred realitou. Náš program písali ľudia, ktorí sú proamericky ladení.“ (ereport.sk, 16. 12. 2021) Proamericky ladený bol aj britský premiér Tony Blair, ale v Iraku namiesto Husajnových zbraní hromadného ničenia našiel svoj politický koniec.

O zmluve je rozhodnuté. Prezidentka si poradila aj bez raňajok – isteže, nie povinných – s generálnym prokurátorom SR ako ústavným činiteľom. K zmluve pribalila návod na použitie ako k práčke, tak by sme sa všetci mali upokojiť. Že by nás chcela upokojiť aj poznámkou, že dohodu „vyrokovala ešte predchádzajúca vláda“ (TA3, 20. 1. 2022)? Návod však bude záväzný iba pre Slovensko a jeho dodržiavanie by mala od počiatku ustrážiť vládna garnitúra, ktorá si v statusoch alebo pred kamerami nadáva do idiotov, mudrosráčov či hrobárov... A nie je nutné na nich použiť ani zásadu veľkých a mocných: „Rozdeľuj a panuj!“ Rozdeľujú sa sami. Na toto prezidentka nemyslela? Takisto zabudla vysvetliť, prečo si berieme vzor iba od partnerov, ktorí podobnú zmluvu uzavreli, ale prehliadame suseda aj vnútorne najbližšieho. Českú republiku, ktorá pred rokmi odmietla americký radar.

Posivenému svedkovi neostáva iné, len úsmev nad predstavou, že nejaký poslanec hlinovského strihu o pätnásť-dvadsať rokov zarachotí americkým tankom pred vilou bývalej prezidentky, bývalého ministra zahraničných vecí alebo bývalého ministra obrany. Tak ako poslanec Alojz Hlina v roku 2012 dotiahol sovietsky tank k domu Vasila Biľaka...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984