Aj spojenci môžu byť špióni

V každoročných správach o činnosti našich spravodajských služieb sa pravidelne hovorí o pôsobení spravodajských služieb najmä Ruska a Číny na našom území. V tejto súvislosti sa objavujú kritické komentáre, ktoré poukazujú absenciu pozornosti aj na iné služby, ktoré majú prirodzený záujem o informácie zo Slovenska. To, že aj spojenecké krajiny venujú pozornosť svojim partnerom, ukazuje aktuálny prípad z Dánska. Nedávno tam bol zatknutý bývalý šéf vojenskej spravodajskej služby Lars Findsen a je obvinený z prezradenia štátneho tajomstva.

V roku 2015 sa na dánsky orgán dozoru nad spravodajskými službami (Tilsynet med Efterretningstjenesterne – TET) obrátil informátor. Tvrdil, že spravodajské dátové centrum na vojenskej základni Sandagergård na ostrove Amager, použila americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) na špehovanie dánskych cieľov vrátane ministerstva zahraničných vecí a ministerstva financií. Okrem toho mali byť cieľom sledovania aj vlády Nemecka, Francúzska, Švédska, Nórska a Holandska, ako aj dodávatelia obranných technológii. Dátové centrum bolo vybudované v spolupráci s USA a NSA do neho mala údajne plný prístup. Táto činnosť mala byť umožnená tajnou dohodou medzi dánskou vojenskou spravodajskou službou (Danish Defence Intelligence Service – DDIS) a americkou NSA, ktorá bola uzatvorená v roku 2008. Podľa dohody by NSA pomohla DDIS sledovať optické internetové siete, ktoré prechádzajú cez dánske územie výmenou za prístup k obsahu zachytených informácii. NSA údajne využívala program Xkeyscore, ktorý umožňuje neustále vyhľadávať kľúčové slová a ciele. Medzi cieľmi mali byť napríklad údaje o dánskom dodávateľovi obranných technológii, spoločnosti Terma. Svoj prístup NSA využila aj na vyhľadávanie komunikácie súvisiacej so spoločnosťami Eurofighter GmbH a Saab, ktoré pripravovali svoje stíhacie lietadlá Typhoon a Gripen pre dánsky program výmeny F-16. Nakoniec zmluvu získala stíhačka firmy Lockheed Martin F-35 Lightning II vyrobená v USA. O tejto spolupráci TET vypracoval štvorzväzkovú správu, ktorá je ale utajovaná.

Pravdepodobne v dôsledku tohto vyšetrovania bol v auguste 2021 šéf vojenskej spravodajskej služby Lars Findsen zbavený svojej funkcie a začalo sa vyšetrovanie jeho pôsobenia. TET uviedol, že na základe sťažnosti odhalili skutočnosti, ktoré poukazovali na nesprávne praktiky zhromažďovania spravodajských informácií. Okrem toho pri vyšetrovaní DDIS tajili kľúčové informácie o svojich postupoch zhromažďovania informácii a dokonca poskytli nesprávne informácie o svojej činnosti. V tlačovej správe TET sa uvádza, že DDIS vykonával „operačné činnosti“, ktoré porušovali dánske zákony a porušovali súkromie dánskych občanov a tieto nezákonné aktivity prebiehali až šesť rokov.

V januári 2022 bolo zverejnené, že Findsen bol ráno 8. decembra 2021 zatknutý na letisku v Kodani. Spolu s ním boli zatknutí ďalší štyria súčasní a bývalí členovia spravodajských služieb. Títo boli neskôr prepustení na kauciu, ale Lars Findsen zostal vo väzbe. Bol obvinený z prezradenia štátneho tajomstva, zločinu, ktorý sa rovná vlastizrade a môže byť potrestaný 12-ročným väzením. V rozhovore s novinármi po svojej obžalobe Findsen povedal, že sa teší na príležitosť spochybniť obvinenia proti nemu, ktoré označil za „absolútne šialené“.

Oneskorená informácia o jeho zatknutí bola spôsobená tým, že dánska vláda využila klauzulu o utajení. Informácia tak prenikla na verejnosť, až keď súd na neverejnom rokovaní 10. 1. 2022 zrušil toto utajenie.

Lars Findsen je dlhoročným vysokým úradníkom. Je vyštudovaný právnik a v rokoch 2002 – 2007 bol riaditeľom civilnej spravodajskej služby DSIS (Danish Security and Intelligence Service). Potom pracoval ako riaditeľ odboru na ministerstve obrany a od roku 2015 až do svojho odvolania v auguste 2021 pôsobil ako šéf vojenskej spravodajskej služby (DDIS)

Rovnaké obvinenie z prezradenia štátneho tajomstva (článok 109 dánskeho trestného zákona), bolo pred niekoľkými dňami vznesené aj proti Clausovi Hjortovi Frederiksenovi, ktorý bol v rokoch 2016 až 2019 ministrom obrany. Frederisken v televíznom vysielaní uviedol, že dohodu o tajnej spolupráci medzi spravodajskými službami Dánska a USA uzavreli v 90. rokoch vtedajší dánsky premiér Paul Rasmussen s vtedajším americkým prezidentom Billom Clintonom. Frederiksen bol blízkym spolupracovníkom Rassmusena a podľa niektorých zdrojov sa jeho obvinenie týka prezradenia utajovaných informácii novinárom. V septembri 2020 poskytol Frederiksen rozhovor, v ktorom pripustil možnú spoluprácu s NSA a aj to, že táto sa môže dotýkať dánskych občanov. Hovoril taktiež o tom, ako sú ministri obrany informovaní o spravodajskej spolupráci. Podľa niektorých názorov jeho vyjadrenia mohli byť porušením povinnosti mlčanlivosti a išlo o vyzradenie utajovaných informácii. Čo je ale presne obsahom obvinenia proti Frederiksenovi, zatiaľ nie je známe.

Celý prípad vzbudil pozornosť aj v zahraniční a nórske, švédske a holandské úrady začali vlastné vyšetrovanie údajnej špionáže. Aj tento príklad ukazuje, že nie je správne robiť si ilúzie, že spravodajskú činnosť na našom území vyvíjajú len naši protivníci.

Autor je bývalý spravodajský analytik a vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti pôsobí ako nezávislý bezpečnostný analytik.  

Úvodná ilustrácia: Pixabay.com