Reklama
Reklama

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov obalov dlhodobo nefunguje správne. Vyzývame ministerstvo na urýchlenú nápravu

Počet zobrazení: 1606
cepta.jpgBanská Štiavnica, 20. 12. 2021. Podľa zákona o odpadoch majú výrobcovia povinnosť postarať sa o odpad, ktorý vzniká z obalov ich výrobkov. Znamená to, že majú financovať triedený zber vo farebných nádobách obcí a miest (papier, plasty, sklo, kovy a tetrapaky). Aká je však prax? Financie, ktoré dostanú zberové spoločnosti, často nestačia pokryť ani len prevádzkové náklady na zber a recykláciu. Na obnovu infraštruktúry už vôbec neostáva. Aký bude vplyv zálohovania jednorazových nápojových obalov od 1. 1. 2022?

odpad_cepta.jpg
 

Problémom sú najmä plasty

Kopa na obrázku vyššie je triedený zber plastov, kovových obalov a tetrapakov z mesta Banská Štiavnica a okolitých obcí zhruba za mesiac. Je to okolo 25 t. Z tejto kopy je však recyklovateľných len okolo 40 %, zvyšok – až 60 % skončí na skládke alebo pôjde na energetické zhodnotenie. Nie preto, že by väčšinu vyzbieraného materiálu tvorili nečistoty, ktoré do plastov nepatria, ale preto, že ide o nerecyklovateľné plasty alebo plasty, ktoré nik nespracováva, resp. plasty, ktorých vytriedenie by neúmerne zvýšilo náklady na spracovanie. Odovzdanie takto vyzbieraných plastov na dotriedenie stojí 200 – 250 €/t, pričom uloženie na skládke ako odpad z triedenia 191212 alebo ako súčasť zmesového odpadu vyjde na 100 €/t.

Plasty sú najzložitejšia komodita v rámci triedeného zberu. Ide o zmes rôznych materiálov, ktorá sa nedá recyklovať priamo len vyzbieraním obsahu žltých nádob. Okrem rôznych druhov plastov často obsahuje aj kovové obaly a tetrapaky (aj keď sa nezbierajú spolu). Plasty preto treba najprv roztriediť podľa materiálu, čo je niekoľkokrát drahšie ako uloženie na skládke. Ručné triediace linky sú drahé a málo efektívne a automatizovaných zariadení, ktoré to dokážu vytriediť podstatne rýchlejšie a lacnejšie, je na Slovensku málo.

Pred rokom schválená minimálna platba organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) zberovým spoločnostiam za tonu zhodnotených plastov vo výške 550 €/t nepostačuje pokryť náklady na ich zber, triedenie a zhodnotenie. Už vtedy sme navrhovali sadzbu minimálne 750 €/t.
 

Chýbajú prostriedky na obnovu infraštruktúry

V triedenom zbere obalov a neobalových výrobkov dlhodobo chýbajú prostriedky na obnovu zberovej infraštruktúry, keďže financie od výrobcov nepokrývajú ani len prevádzkové náklady zberových spoločností. Samosprávy nemôžu na investície do nových zariadení žiadať financie z eurofondov, keďže tieto odpady spadajú pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV). Mechanizmy a infraštruktúra zakúpená z predošlých programových období eurofondov (do r. 2013), kedy ešte podpora bola možná alebo podporená Recyklačným fondom (do r. 2016) chátra a potrebuje rekonštrukciu.
 

Aký vplyv bude mať zálohovanie jednorazových nápojových obalov?

V súčasnej zmesi plastov zo žltých kontajnerov sa nachádza cca 20 % nápojových PET fliaš a plechoviek, ktoré sa budú od 1. 1. 2022 zálohovať. Systém zálohovania vítame, pretože účinne pomôže vyčistiť krajinu a verejné priestranstvá od pohodených PET fliaš a plechoviek a zásadne zvýši účinnosť zberu týchto obalov ako aj čistotu suroviny vhodnej na recykláciu.

Pri neriešení vyššie uvedených problémov však zálohovanie môže preniesť na zberové spoločnosti zas len ďalšie náklady na zber a zhodnotenie plastov. Triedenie plastov zdražie, lebo z vytriedených recyklovateľných materiálov vypadnú tie najcennejšie – nápojový PET a hliník. Práve výkup týchto materiálov držal nad vodou mnohé systémy triedeného zberu, čo je, samozrejme, nesprávne a nesystémové, ale, bohužiaľ, taká je slovenská realita.

Súkromné spoločnosti, ktoré sa zaoberajú dotriedením a zhodnocovaním komunálnych plastov zvýšia cenu za tonu zmesového plastu, keďže z dotriedeného materiálu získajú menej cenných materiálov. Zároveň sa zvýši podiel nerecyklovateľných plastov v odpade. Zvýšené náklady sa pri súčasnom systéme zase len prenesú na plecia zberových spoločností.
 

Vyzývame na urýchlené riešenie

Pre zachovanie a rozvoj triedeného zberu vyzývame Ministerstvo životného prostredia SR na urýchlené riešenie dlhodobého nedostatočného financovania triedeného zberu obalov a neobalových výrobkov.

Zvýšenie financií pre pokrytie prevádzkových nákladov zberových spoločností a na nevyhnutné investície do infraštruktúry triedeného zberu by mali zabezpečiť nasledovné opatrenia:

1. Objektívne nastavenie minimálnych sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov

Minimálne sadzby, ktoré sú definované v prílohe 12a vyhlášky č. 373/2015 Z. z. a na základe ktorých OZV uhrádzajú zberovým spoločnostiam náklady na triedený zber, je potrebné prehodnotiť a zreálniť. Nesmú byť výsledkom kompromisov s výrobcami. Mala by ich stanoviť nezávislá inštitúcia (napr. Inštitút environmentálnej politiky) na základe skutočných nákladov zberových spoločností.

V sadzbách musia byť zohľadnené aj oblastné špecifikácie ako napr. typ osídlenia a typ terénu. Diametrálne odlišné sú náklady na zber na sídlisku na rovine v porovnaní so zberom na lazoch v horskom prostredí. V sadzbách musia byť zahrnuté aj náklady na obnovu infraštruktúry triedeného zberu (kúpa nových zberných nádob, obnova zberovej techniky, triediace linky a pod.).

Sadzby musia reagovať aj na infláciu (najmä cena práce a pohonných hmôt) a taktiež na legislatívne zmeny v odpadovom hospodárstve – napr. na pripravované povinné dotrieďovanie plastov na určené kategórie, zálohovanie jednorazových nápojových obalov a pod.

Preto musia byť sadzby pravidelne aktualizované minimálne na ročnej báze nezávislou inštitúciou.

2. Čo najrýchlejšie zavedenie ekomodulácie

Ekomodulácia znamená, že platby výrobcov do systému RZV sa líšia podľa recyklovateľnosti obalov uvedených na trh. Malo by to motivovať výrobcov k používaniu recyklovateľných obalov.

V súčasnosti výrobca platí rovnako za dobre a ľahko recyklovateľný PET ako aj za nerecyklovateľný plastový kombinovaný obal (napr. PP/PE). Je to nespravodlivé, lebo platby neodrážajú reálne náklady na spracovanie, ktoré sú pri niektorých druhoch plastov a najmä pri kombinovaných obaloch mnohonásobne vyššie.

Je nevyhnutné, aby bola ekomodulácia zavedená čím skôr, predovšetkým v kontexte zálohovania jednorazových nápojových obalov. Výška poplatku za obal uvedený na trh musí zahŕňať všetky náklady na zber, recykláciu, prípadne energetické zhodnotenie alebo zneškodnenie obalu.

3. Zlepšenie kontroly organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV)

Je potrebné kontrolovať ako OZV plnia záväzky pre výrobcov. Ak napr. výrobca keksov balí prakticky všetku svoju produkciu do nerecyklovateľných obalov z PP fólie, ako môže splniť zákonnú povinnosť zrecyklovať minimálne 48 % plastových obalov uvedených na trh?

4. Odstrániť monopol na energetické zhodnotenie nerecyklovateľných plastov

Po uzákonení minimálnej sadzby za zhodnotenie plastov (vrátane energetického) zvýšil jediný výrobca alternatívneho paliva pre cementárne (TAP) ceny o 100 %. Je nevyhnutné vytvoriť férovú konkurenciu aj v tejto časti trhu s odpadmi.

Veríme, že tieto navrhované opatrenia pomôžu zvýšiť množstvo financií v systéme a odstránia bremeno nákladov triedeného zberu, ktoré je aktuálne na pleciach zberových spoločností a ktoré sa ešte zvýši, keď zo systému triedeného zberu vypadnú najhodnotnejšie komodity nápojový PET a hliník.

Kontakt:
Ing. Miloš Veverka, PhD., o. z. CEPTA, tel.: +421 904 417 202, milos.veverka26@gmail.com

Výzvu podporujú:

CEPTA – Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, o. z., presadzuje trvaloudržateľné princípy predovšetkým v oblastiach kvality ovzdušia a odpadového hospodárstva, www.cepta.sk

Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o. z., pomáha implementovať princípy obehového hospodárstva do praxe, www.incien.sk

Technické služby, m. p. Banská Štiavnica, zabezpečujú triedený zber pre 14 000 obyvateľov v Banskej Štiavnici a okolitých obciach

Združenie obcí Ekotorysa, zabezpečuje triedený zber pre 32 000 obyvateľov z Prešovského okresu

Obec Košeca, zabezpečuje triedený zber pre 2 800 obyvateľov obce

Mestský podnik služieb Žarnovica s.r.o., zabezpečuje triedený zber pre 13 000 obyvateľov v Žarnovici a okolitých obciach

Technické služby mesta Námestovo, zabezpečujú triedený zber pre 8 000 obyvateľov mesta Námestovo

Výzva bola elektronicky zaslaná na Ministerstvo životného prostredia SR 20. 12. 2021:

Ján Budaj, minister
Mgr. Juraj Smatana, štátny tajomník
Mgr. Rastislav Zamboj, sekcia obehového hospodárstva

Výzva je zverejnená na:
https://cepta.sk/system-rozsirenej-zodpovednosti-vyrobcov-rzv-obalov-dlhodobo-nefunguje-spravne-vyzyvame-ministerstvo-na-urychlenu-napravu

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama