Čo čaká Rusko

Ešte pred rokom sa všetci navážali do ruskej demokracie. Vladimír Putin ju vraj deformuje, lebo rozmýšľa o treťom volebnom období. V súčasnosti sa im nepáči, že sa v novodobých dejinách Sovietskeho zväzu a Ruska uskutočnili voľby, výsledkom ktorých je po prvý raz civilizované odovzdanie moci.
Počet zobrazení: 1152

Ešte pred rokom sa všetci navážali do ruskej demokracie. Vladimír Putin ju vraj deformuje, lebo rozmýšľa o treťom volebnom období. V súčasnosti sa im nepáči, že sa v novodobých dejinách Sovietskeho zväzu a Ruska uskutočnili voľby, výsledkom ktorých je po prvý raz civilizované odovzdanie moci. Teda nie ako výsledok a dôsledok úmrtia alebo intríg v Kremli. Rusko si zvolilo nového, v poradí tretieho prezidenta. O dva mesiace sa Dmitrij Medvedev (42) ujme úradu. Keď Vladimír Putin prijal v roku 2000 moc od mocensky neschopného a ľudsky chorľavejúceho Borisa Jeľcina, prvé čo začal, bolo veľké upratovanie. Korupcia a dezintegrácia tlačili Rusko nadol. Preto je namieste otázka, aký môže byť nový ruský prezident, ktorého si voliči zvolili v dohodnutom termíne a demokraticky spomedzi viacerých kandidátov. Bude väčší liberál ako jeho predchodca? Práve to teraz zamestnáva kremľológov na celom svete. Čo teda čaká Rusko? Prezident-čakateľ vyrástol podobne ako jeho predchodca a ťahač – najprv v Leningrade, potom v Sankt Peterburgu. To podporuje tézu, že Dmitrij Medvedev sa bude ďalej zasadzovať za rozvoj politického systému krajiny tak, aby sa v ňom cítila dobre liberálna demokracia ruského typu. Je to v úplnom súlade s politickými názormi V. Putina. Nakoniec, už viac ako desať rokov tvoria tím a pri hlbšej analýze ich politického správania zistíme, že neexistuje osobitný tím V. Putina a osobitný tím D. Medvedeva. To je dobrý základ na to, aby jeden bol prezident de jure a druhý symbol a národný vodca de facto. Samozrejme, kritici môžu argumentovať modernými dejinami Ruska, keď sa nástupca neudržal a prekročil dohodnutý rubikon. Nikita Chruščov dal napríklad tri roky po smrti Josifa Stalina verejne odsúdiť jeho kult osobnosti, hoci s ním predtým aktívne kolaboroval. Michail Gorbačov sa vysmieval Leonidovi Brežnevovi a ani Vladimír Putin, aj keď na verejnosti sa držal, nemal o B. Jeľcinovi bohvieakú mienku. Pre Dmitrija Medvedeva je však rozhodujúcou otázka integrácie Ruska do globálneho politického a ekonomického systému. Dokazuje to napríklad jeho vystúpenie v Davose v roku 2007. Lenže tento strategický cieľ bol aj medzi Putinovými prioritami. A ak si niekto myslí, že D. Medvedev sa veľmi rýchlo odkloní od paradigmy načrtnutej svojím predchodcom, zrejme sa mýli. Vždy totiž dával nekompromisne najavo, že je za upevnenie konceptu právneho štátu a suverénnu demokraciu. A vždy tvrdil, že demokracia nepotrebuje nijaký prívlastok. Demokracia v Rusku sa musí opierať o suverenitu a špecifiká ruskej politickej kultúry a aj o historické skúsenosti. Hodnotiteľom demokracie v Rusku musí byť vlastný národ, pretože ani v Rusku a ani inde sa nebuduje, nerozvíja a nezdokonaľuje demokracia pre OBSE či PZ RE. Pokusy o „bruselodemokraciu“, či „washingtodemokraciu“ budú pre Medvedeva rovnako neprijateľné, ako boli pre Putina. Rusko na čele s D. Medvedevom sa bude zjavne konštruovať na vopred definovanej ideologickej schéme: symbióza liberalizmu a patriotizmu s ďalším skvalitňovaním efektívnej demokracie a suverenity. Pretože sa Rusko dostalo do novej etapy svojho rozvoja, je potrebné vziať tieto atribúty do úvahy, akceptovať ich a pomáhať im rozvinúť sa, nie proti nim bojovať. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984