Demografický problém a kapitalizačný systém

V čase prípravy tzv. dôchodkovej reformy publikoval na túto tému Martin Thomay veľa článkov. „Reformu“ hodnotil – samozrejme – z pohľadu pravicového. V článkoch sa v tom čase prezentoval ako analytik Inštitútu pre slobodnú spoločnosť. Práve preto majú hodnotu jeho kritické poznámky, ktoré odhaľujú, že viaceré „argumenty“ vtedajších (a napokon i dnešných) pravicových politikov boli a sú v skutočnosti len ich zbožnými želaniami. Článok s názvom Demografický problém a kapitalizačný systém uverejnil v denníku Hospodárske noviny. Martin Thomay sa v ňom pridáva na stranu tých, ktorí tvrdia, že nám naozaj hrozí demografická kríza, ktorá navyše negatívne zasiahne dovtedajší dôchodkový systém postavený výlučne na tzv. prvom, priebežnom pilieri. Analytik však presvedčenie, že problém so starnutím obyvateľov a rastom počtu dôchodcov v pomere k skupinám v aktívnom veku vyrieši zavedenie súkromného dôchodkového sporenia označuje za domnienku, ktorá nestojí na racionálnych základoch. Ani zavedením tzv. kapitalizačného piliera nebude jedno, koľko pracujúcich pripadá na jedného dôchodcu, keďže každý si na dôchodok bude šetriť sám. „Aj keď to na prvý pohľad môže pripadať logické, hlbšia analýza ukazuje čosi iné. Demografický problém nie je možné vyriešiť zavedením kapitalizačného systému. Ani systém povinnej kapitalizácie totiž nie je imúnny voči starnutiu populácie,“ uvádza v článku Martin Thomay. Vysvetľuje to tým, že neaktívne generácie môžu získavať svoje zdroje iba od generácie aktívnej. Demografická kríza má spôsobiť to, že menej pracujúcich ľudí bude musieť živiť viac nepracujúcich. Pracujúci budú musieť mať buď vyššie odvody, alebo dôchodcovia nižšie penzie. A to sa ešte bude musieť kombinovať s vyšším dôchodkovým vekom. Lenže aj v kapitalizačnom systéme bude „lepší dôchodok“ závisieť od početne silnej pracujúcej generácie a M. Thomay presne vysvetľuje prečo: „Aby sme mohli poberať dôchodok, musíme najskôr na finančnom trhu odpredať nami naakumulované aktíva (akcie, dlhopisy, podielové listy, prípadne nehnuteľnosti). Početnejšia staršia generácia v procese dôchodkového sporenia naakumuluje relatívne objemné aktíva. Ak chce odísť do dôchodku, musí tieto aktíva predať na finančných trhoch. Ale kúpiť ich môže len generácia v produktívnom veku, ktorá je však menej početná. Vysoká ponuka a nízky dopyt budú stláčať ceny aktív, výsledkom čoho bude nižší dôchodok. Situáciu možno riešiť buď zvýšením sadzby sporenia, predĺžením periódy sporenia (neskorším odchodom do dôchodku), alebo kombináciou týchto opatrení, teda podobne ako v priebežnom systéme.“ Marin Thomay tvrdí, že zavedenie povinného kapitalizačného piliera síce môže spôsobiť, že demografický problém nebude „transparentným“ dôvodom krízy dôchodkového systému, ale v skutočnosti ani tento systém „nie je imúnny voči starnutiu populácie“. A preto podľa neho, „na rozdiel od všeobecne prijímaného názoru“, nedokáže odstrániť vplyv negatívneho demografického vývoja na krízu dôchodkového systému. „Ak teda niekto chce ľudí presvedčiť o vhodnosti zavedenia systému povinnej kapitalizácie, mal by si nájsť iné argumenty, než je možnosť riešenia demografického problému,“ priznáva na záver článku Demografický problém a kapitalizačný systém pravicový analytik. V čase vzniku tohto článku vystupoval Martin Thomay ako analytik Inštitútu pre slobodnú spoločnosť. Podľa jeho webovej stránky „cieľom Inštitútu pre slobodnú spoločnosť je podpora myšlienok slobody, súkromného vlastníctva a nahlodávanie široko-rozšírených mýtov o blahodarnom pôsobení štátu na život spoločnosti“. Je teda nemožné, aby niekto jeho predstaviteľov čo i len omylom priradil k ľavej časti politického (ideologického) spektra. Ani názory Martina Thomaya teda nie je možné odmietnuť floskulou o „socialistoch“, „etatistoch“, či „obhajcoch starých komunistických systémov“. A Martina Thomaya nemožno dokonca označiť ani za „nepriateľa“ tzv. dôchodkovej reformy, či dôchodkových správcovských spoločností. Od roku 2004 pôsobí práve v podobnej správcovskej spoločnosti Across Welth Management a zodpovedá za divíziu Investment Managementu. Predtým pôsobil ako analytik v Nadácii F. A. Hayeka a spolupracoval s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika. No a na dôvažok v rokoch 2002 a 2003 bol poradcom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny spolupodieľajúcim sa na príprave koncepcie dôchodkovej reformy.