Povolebný vývoj v Nemecku (2)
O voľbách do poslaneckej snemovne v Berlíne
V Berlíne vo voľbách do poslaneckej snemovne od roku 2001 vyhrávala SPD. Po voľbách v roku 2016 sa prvýkrát v Nemecku na krajinskej úrovni vytvorila červeno-zeleno-červená koalícia (SPD-Zelení-Ľavica). SPD zvíťazila aj v tohtoročných voľbách s 21,4 % (o 0,2 % menej ako v roku 2016). Druhí boli Zelení s 18,9 % (o 3,7 % viac ako v roku 2016 a dostali sa zo štvrtého miesta na druhé). CDU skončila tretia s 18,1 % (o 0,5 % menej). Ľavica získala 14,0 % (o 1,6 % menej a klesla z tretieho na štvrté miesto). Do snemovne sa dostali ešte AfD s 8,0 % (o 6,2 % menej) a FDP s 7,2 % (o 0,5 % viac). Doplníme, že Pirátom, ktorí v roku 2011 získali prekvapujúco 8,9 % hlasov a v roku 2016 mali už len 1,7 % hlasov sa ani tentokrát návrat nepodaril, lebo dosiahli znovu iba 1,8 % hlasov.
V mestskom zastupiteľstve nedôjde k veľkým presunom. SPD bude mať 36, Zelení 32, CDU 30, Ľavica 24, AfD 13 a FDP 12 poslancov. Podľa vyjadrenia kandidátky SPD na primátorku F. Giffeyovej sa rokuje o pokračovaní červeno-zeleno-červenej koalície.
S voľbami v Berlíne sú spojené ešte dve udalosti. Stará koalícia na začiatku roka presadila v snahe riešiť bytovú krízu v meste tzv. zastropovanie nájomného, ale ústavný súd opatrenie v apríli 2021 zrušil s tým, že do kompetencií spolkových krajín nepatrí rozhodovať o nájomnom. V spojení s mestskými voľbami bolo aj referendum, ktoré presadzovala občianska iniciatíva Deutsche Wohnen & Co. enteignen o vyvlastnení a socializácii súkromných bytových spoločností. Spoločnosti majú byť za vyvlastnenie odškodnené a byty majú byť prevedené na inštitúciu podľa verejného práva. Mohlo by sa to týkať asi 243 000 z približne 1,5 milióna nájomných bytov v Berlíne. Dôvodom snahy o zmenu je rastúce nájomné a v niektorých prípadoch aj nedostatočná údržba bytov veľkými realitnými spoločnosťami.
Za vyvlastnenie veľkých súkromných bytových spoločností bolo viac ako 59,1 % hlasov. Iniciatívu podporili Zelení, Ľavica, Jusos (Mladí socialisti z SPD) a viaceré odborové organizácie. Proti nej boli SPD, CDU, AfD a FDP ako aj BBU Verband Berlin-Brandenburgischer Wohnungsunternehmen e. V. (BBU Asociácia berlínsko-brandenburských bytových spoločností registrované združenie /forma podnikateľskej spoločnosti/). Výsledok referenda má aj v tomto prípade len poradný charakter a uvidíme, ako to bude pokračovať – bude to závisieť od postoja SPD. Objavili sa však už kuvici, ktorí pokus o zastropovanie nájomného a výsledok referenda považujú div nie za návrat do čias NDR.
Druhou udalosťou boli problémy, ktoré sa pri voľbách v Nemecku neobjavujú. V niektorých častiach Berlína sa tvorili rady čakajúcich na voľby, lebo bol nedostatok volebných lístkov. Objavil sa aj chaos, keď niekde boli lístky, ktoré patrili do iných obvodov. Dopĺňanie lístkov viazlo aj preto, že súbežne sa konal maratón, ktorý spomaľoval dopravu. Časť voličov odišla bez toho, aby odvolili. Niekde sa pokračovalo po voľbách aj po oficiálnom ukončení stanoveného času. Napokon boli v niektorých komisiách ťažkosti aj pri sčítavaní hlasov. Podľa mediálnych zdrojov sa v dôsledku zmätkov objavili aj neplatné hlasy, ale nie zas toľko, aby kvôli tomu bolo potrebné organizovať nové voľby. Námietky proti výsledkom je možné podať až po oficiálnom zverejnení výsledkov volieb spolkovým vedúcim volieb. Tri dni po voľbách berlínska vedúca volieb P. Michaelisová, ktorá bola vo funkcii 10 rokov, odstúpila.
O krajinských voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku
V krajinských voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku od roku 1994 zvíťazila vždy SPD. V rokoch 1994 – 1998 a od 2006 doteraz vládla v krajine červeno-čierna (veľká)
koalícia (SPD-CDU). V roku 1998 sa tu vytvorila prvá červeno-červená koalícia v Nemecku (SPD a vtedy ešte PDS – Strana demokratického socializmu), ktorá vydržala do roku 2006.
Vo voľbách znovu zvíťazila SPD s 39,6 % hlasov (o 9,0 % viac ako v roku 2016) pred AfD s 16,7 % (- 4,1 %) a CDU 13,3 % (- 5,7 %). Ľavica získala 9,9 % (- 3,3 %) a Zelení dostali 6,3 % (+ 1,5 %). SPD bude mať 34, AfD 14, CDU 12, Ľavica 9 a Zelení 5 poslancov. Z hľadiska „parlamentných“ počtov sú možné dve dvojčlenné koalície SPD – s CDU alebo s Ľavicou (koalícia s AfD do úvahy neprichádza). Pravdepodobnejšou sa v situáciu, ktorá sa vytvorila aj na spolkovej úrovni, javí koalícia s Ľavicou, ale zatiaľ o tom nie je rozhodnuté.
Doplníme, že v Meklenbursku-Predpomoransku pri meste Lubmin vychádzajú na pevninu oba plynovody Severný prúd a napájajú sa na ďalšie potrubia. Krajinská vláda sa vehementne zasadzovala za dokončenie plynovodu Severný prúd 2 a kritizovala sankcie proti nemu.
Kresba: Ľubomír Kotrha
O niektorých širších súvislostiach výsledkov volieb do Bundestagu
V nemeckých parlamentných voľbách sa špecificky preukázalo silné pôsobenie tradičných strán, ktoré sa snažia prispôsobiť „novým“ trendom a náladám voličstva, pričom dosahujú striedavé úspechy. Štyri tradičné nemecké strany (SPD, CDU, CSU a FDP) získali viac ako tri pätiny hlasov (61,7 %). Ak k nim pripočítame aj Zelených, ktorých predchodcovia boli v Bundestagu prvýkrát už v roku 1983, možno uviesť, že viac ako tri štvrtiny Nemcov (76,1 %) hlasovali za „osvedčené“ politické strany. Došlo k posilneniu ,ale aj k rozšíreniu a znejasneniu stredu.
Varovné je, že radikáli boli dvakrát úspešnejší na pravom (AfD 10,3 %) ako na ľavom krídle (Ľavica 4,9 %). Aj pravicovo extrémistická NPD (Nationaldemokratische Partei Deutschlands – Národnodemokratická strana Nemecka) získala s takmer 65 000 voličmi (0,1 %) takmer dvakrát viac hlasov ako dve malé komunistické strany – Marxisticko-leninská strana Nemecka (Marxistisch-Leninistische Partei Deutschlands) – skoro 18 000 a Nemecká komunistická strana (Deutsche Kommunistische Partei) – skoro 15 000 hlasov. Nedá sa to exaktne dokázať, ale sú náznaky, že liberálnej demokracii napriek veľkému humbugu, ktorý sa v politike i v médiách robí okolo pravicovo extrémistických strán (ich kritika je neraz taká, že im zvyšuje prestíž a záujem o ne), vyhovujú viac ako ľavicoví radikáli. Tento trend je spojený aj s tým, že liberálnej demokracii, ktorá má už viaceré črty blízke totalite, oponuje konzervativizmus čoraz viac a silnejšie. Konzervatívci túto kritiku spájajú aj s bojom proti ľavici a zneužívajú pritom primitívnu kritiku neomarxizmu, pod ktorý zahŕňajú takmer všetko, čo sa im nepáči, či im nevyhovuje. Aj v Nemecku je veľa hlúpostí, ktoré na túto tému vyprodukujú niektorí politici a novinári pri strašení ľavicou, socializmom a komunizmom.
Len pre poriadok doplníme, že menšie politické strany (zo 47 kandidujúcich), ktoré sa nedostali do parlamentu, získali necelých 9 % hlasov.
Niečo na okraj k českým a slovenským parlamentným voľbám (nedá sa bez toho...)
Ak to porovnáme s českými voľbami z predminulého týždňa (ponecháme bokom debakel ľavice), tam bol súhrn hlasov voličov, ktorých strany sa nedostali do parlamentu takmer 20 %. Vďaka českej (i slovenskej) špekulantskej a zákernej záľube v divokých koalíciách „proti niekomu“ sa do Poslaneckej snemovne v ČR v nich dostalo až 5 strán, ktoré sa snažia zostaviť historicky najpočetnejší vládny zlepenec. Na Slovensku vo voľbách vo februári 2020 to bolo ešte horšie, lebo do NR SR sa nedostali strany, za ktoré hlasovalo viac ako štvrtina voličov (27, 49 %) a vládny zlepenec priniesol nevídanú katastrofu.
Hoci nie sme právnikmi, na nedostatky v práve na Slovensku poukazuje, že do parlamentu kandidoval taký mačkopes ako bola „strana-nestrana“ s názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, NOVA, Kresťanská únia, Zmena zdola. V Sársku krajinský vedúci volieb nepustil k voľbám Zelených kvôli formálnym nedostatkom, ale Ústredná volebná komisia na Slovensku bola v prípade „mačkopsej“ anomálie radšej ticho. Avšak právo na Slovensku začalo krívať na obe nohy už po zrušení tzv. Mečiarovych amnestií v apríli 2017. Iste tieto amnestie neboli politicky, právne ani mravne v poriadku, ale ich právne pochybné zrušenie neprinieslo nič a neskôr povzbudilo sily, ktoré nemajú v právnej oblasti žiadne ohľady a právo „ohýbajú“ a zneužívajú ho.
Záverom – utvára sa liberálna koalícia pod vedením sociálnych demokratov
Na spolkovej úrovni sa relatívne rýchlo dosiahol prvý krok, lebo Únia ako možný koaličný partner vypadla krátko po voľbách. Zostala tak len možnosť koalície SPD-Zelení-FDP (označuje sa aj za semaforovú – podľa farieb strán), ktorej vytvorenie je už dohodnuté. Dokedy však bude trvať „dolaďovanie“ rokovaní, nie je ešte známe.
Novým kancelárom bude O. Scholz, ktorý patrí v SPD k umierneným. Predpokladá sa, že pod Scholzovým vedením a vzhľadom na volebné programy Zelených a FDP bude koalícia mať viac liberálny ako ľavicový charakter. Zahraničnú a bezpečnostnú politiku Nemecka ovplyvnia aj politici, ktorí sa po rokovaniach ocitnú na čele ministerstva zahraničných vecí a ministerstva obrany.
Pred novou vládou je veľa problémov, ktoré treba riešiť. Na to, čo sa bude diať v Berlíne po voľbách čakajú nielen samotní Nemci, ale aj v EÚ. Záujem o budúce smerovanie nemeckej politiky javia aj vo Washingtone a v Moskve.
Strany, ktoré utrpeli najväčší neúspech ,analyzujú jeho príčiny. Je to však dlhodobejší proces, lebo chyby, ktorých sa dopustili, majú podľa prvých vyjadrení kompetentných dávnejšie trvanie a nevznikli zo dňa na deň.
V CDU neúspech vo voľbách viedol k zmene predsedu strany. A. Laschet vyvodil z toho osobnú zodpovednosť, vzdal sa funkcie, ktorú bude vykonávať do voľby nového predsedu. To, že v CDU sú problémy, dokazuje, že od decembra 2018 to bude už tretí nový predseda strany.
V Ľavici vedenie strany 3. októbra v záveroch k voľbám označilo výsledok za dramatickú porážku. Poďakovalo sa svojim voličom a zdôraznilo, že strana chce naďalej pokračovať v dôslednej opozičnej politike a poukazovať na ľavicové riešenia problémov spoločnosti a štátu. O personálnych zmenách sa zatiaľ neuvažuje a vedenie strany pripravuje návrh strategickej orientácie ľavice.
Sú aj názory, že Ľavica sa stala obeťou svojej „liberalizácie“ a že jedinou cestou úspechu v budúcnosti je jej radikalizácia a pritvrdenie kritiky nemeckej politiky doma i v zahraničí (vo vzťahu k USA, NATO, ale ej EÚ) z autentických ľavicových pozícií.
Celkom na koniec – na krajinskej úrovni bude zaujímavé sledovať, či sa okrem Berlína vytvorí ľavicová koalícia aj v Meklenbursku-Predpomoransku.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
