Reklama
Reklama

V Suchohrade
Leopolda Podstupku

(Rodisku i mieste posledného odpočinku)
Počet zobrazení: 1247

Termínom nebol tento deň nijako výnimočný. Zážitkom – jednoznačne. Nádherne slnečné sobotné popoludnie (16. októbra) sme totiž strávili v Suchohrade, rodisku šéfredaktora Nového slova Leopolda Podstupku. Jeho život bol rámcovaný jeseňou – svetlo sveta uzrel 12. novembra 1927 a nečakane, po tragickej dopravnej nehode, ho opustil takisto na jeseň, 3. októbra 1997. Po smrti sa do rodnej dediny vrátil.

suchohrad_cintorin_3.jpg

obalka_poldo.jpgNaše prvé kroky preto viedli na cintorín, k miestu posledného odpočinku výnimočného človeka a jedného z najvýznamnejších slovenských novinárov. V minulom roku sme mu vzdali poctu spomienkovou knihou s názvom Leopold Podstupka, Povolaním šéfredaktor, ale pre epidemiologické opatrenia sme mu ju nemohli „prísť ukázať“.

Z rovnakých dôvodov sme knihu nemohli ani uviesť do života, hoci sme o podujatí mali istú predstavu. Tešili sme sa napríklad na opätovné stretnutie v kruhu priateľov a známych, s ktorými by sme pospomínali veselé i vážne, známe i menej známe, publikovateľné i nepublikovateľné historky s Poldom Podstupkom. Tešili sme sa na to, že knihu „pokrstíme“ popolom z cigariet, ktoré mal náš šéfredaktor tak rád a bez ktorých sa nikam nepohol... tešili sme sa na staré fotografie a pohár-dva bieleho vína.
 

Na nerušený odpočinok


Vtedy to nevyšlo, a rok starú knihu je ťažké oslavovať ako práve zrodenú. „Krstiny“ sme napokon vzdali; nerezignovali sme však na zámer zájsť raz spoločne na jeho hrob. Spoločne znamenalo prítomnosť jedenástich bývalých členov redakcie Nové slovo (Emil Polák, Michal a Miroslava Staszovci, Oľga Gáfriková, Etela Jarošová, Marián Semaník), členov OZ Klub Nového slova (Jozef Lysý, Gabriela Rothmayerová, Alexander Piekov, Nana Lysá) a „pridruženého“ partnera zo spriateleného Inštitútu ASA (Martin Muránsky). Boli sme možno na miestnom cintoríne trošku zvláštna spoločnosť: smutno-nesmutná a spokojne-nespokojná. Smutná z toho, že Poldo Podstupka už nie je s nami, ale aj trochu veselá, lebo sme mali úprimnú radosť zo stretnutia. Aj zo stretnutia s ním, samozrejme. Spokojná preto, lebo sme si našli čas a prišli sa pokloniť pamiatke nášho šéfa a nespokojná, pretože predsa len išlo o stretnutie na cintoríne, čo je veľmi definitívne.

suchohrad_cintorin_4.jpg

Na Slovensku sa podľa tradície patrí pripiť na ničím nerušený odpočinok zosnulého – a to sme aj urobili. Pripili sme si nielen my, ale malý pohárik marhuľovice sme položili aj na jeho hrob. Lebo keby tu bol, určite by mu chutila! K tomu sme pridali nielen už vyššie spomínanú knihu, ale aj knihu Emila Poláka Ako sme (ne)robili perestrojku (Z diára šéfredaktora 1987 – 1989). Je to kniha z obdobia, v ktorom síce L. Podstupka už v redakcii Nové slovo nepôsobil, ale ostával v nej jeho zástoj.

V živote každého z nás je viacero ľudí, ktorí si zaslúžia vyjadrenie vďaky aj po svojom odchode a pri mnohých príležitostiach. Nevadí, že to už nepočujú, v tomto prípade nie je dôležité počúvať, ale povedať... Nás, redaktorov týždenníka Nové slovo, výrazne ovplyvnil. Zanechal v nás stopu, akú v životoch iných zanechávajú múdri a veľkorysí ľudia. A tak sme pri odchode L. Podstupkovi znovu povedali: Ďakujeme za všetko!
 

Jeho obľúbená

Myslím si, že šéfredaktor by nám neodpustil, keby sme obišli najstaršiu dedinskú krčmu, tú, ktorú poznal ešte on. Vtedy to bol hostinec „U Zúbka“. V dedine sú medzitým aj ďalšie, možno krajšie a noblesnejšie, ale novoty nás nelákali. Naopak, išlo nám presne o miesto, ktoré v súvislosti s Poldom Podstupkom spomínal aj jeho rodák a prakticky rovesník František Višváder. V knihe sa vracia k hostincu „U Zúbka“ dvakrát: prvý raz, keď spomína na plamenný prejav mladého Polda Podstupku za kamarátom, ktorý zomrel len preto, lebo jeho rodina nemala peniaze na návštevu lekára (krátko po vojne) a druhýkrát, keď Poldo Podstupka vo februári 1951 priviedol do Suchohradu Gustáva Husáka. Ten hovoril predovšetkým o poľnohospodárstve a združstevňovaní, pretože bol vedúcim roľníckeho oddelenia ÚV KSS. Sála hostinca bola „natrieskaná“, potlesk búrlivý. G. Husák asi netušil, že kruh okolo neho sa uzatvára a že po vonku sa tmoliace postavy v plášťoch až po päty s čiernymi limuzínami neveštia nič dobrého. Na druhý deň ráno ho zatkli, za mrežami strávil deväť rokov.

suchohrad_krcma.jpg

Poldo Podstupka sa do tohto hostinca vrátil ešte veľakrát. Aj keď neorganizoval stretnutia a schôdze, potreboval kontakt s tzv. obyčajnými ľuďmi, s rodákmi, s ľuďmi zo skromných pomerov, z akých pochádzal aj on. Mal ich rád a často im pomáhal. A bol tu doma, iste aj preto chcel v Suchohrade snívať svoj večný sen.

Hostinec „U Zúbka“ časom zanikol; dnes je na jeho mieste výčap/bar „Jarka“. Interiér ničím nepripomína tradičnú dedinskú krčmu, ale priestor je dosť veľký a ľahko si môžeme predstaviť, že slúžil aj ako rokovacia sála. Ktovie, čo všetko tá zažila! Vedela by prezradiť mnohé o pohnutých osudoch ľudí, ktorí tu žili a borili so životom...
 

Dom, ktorý už nestojí

Po krátkej návšteve u Mišky a Michala Staszovcov, ktorí sa kúpou chalupy stali Suchohradčanmi, sme sa vybrali na poslednú zastávku – na miesto domu, v ktorom sa narodil a vyrastal L. Podstupka. Malý domček z nepálených tehál neďaleko rieky Morava už nestojí, nevydržal tlak času, ale pozemok ostal vo vlastníctve rodiny Podstupkovcov. Dnes na ňom „kraľuje“ mladší syn L. Podstupku Martin s rodinou, s ktorým sme stihli prehodiť zopár slov. Martin Podstupka s nadhľadom hovorí, že „otec veru nebol remeselne zručný“ a keď aj niečo začal robiť, čoskoro ho to omrzelo a poďho znovu medzi ľudí, do dediny, do hostinca... Je to jedna z hlavných charakteristík Leopolda Podstupku: miloval spoločnosť a potreboval ju, cítil sa v nej ako ryba vo vode. V nej sa naplno rozvíjal jeho talent pre dobré medziľudské vzťahy, otvorenosť v uvažovaní, radosť z diskusie aj myšlienkových sporov. Poldo Podstupka nebol samotár, veru nie.
 

Ostávajú nám už len kvety a sviečky

Nadchádza čas spomienky na zosnulých, cintoríny sa zahalia tisíckami kvetín a rozblikajú tisíckami sviečok. Tie naše kvety a sviečky sú už na mieste. Nimi a svojou prítomnosťou pri hrobe sme chceli vzdať svoj hlboký hold Leopoldovi Podstupkovi, šéfredaktorovi (nielen) Nového slova a človeku, ktorý nám dodnes chýba.

suchohrad_cintorin1.jpg

Foto: Alexander Piekov
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama