Okupanti a misionári

Ako rýchlo sme prijali vulgarizmy na javisku, obrazovke či sociálnych sieťach, tak rýchlo sme sa zriekli slovníka, ktorý pomenúva veci pravým menom. Napríklad, že okupácia je okupácia. Na okamih ho oprášili najvyšší ústavní činitelia, keď nedávno spomínali na august 68. Posivený svedok chápal, že v tieni čerstvého fiaska afganskej misie sa im nehovorilo ľahko o zákernom vpáde cudzích vojsk na naše územie, stovkách nevinných obetí a radosti, keď nás opúšťal posledný okupant. Isteže, po páde Dvojičiek nik nevyhlásil trestnú výpravu do Afganistanu za bratskú pomoc, ale slovenskí vojaci sa ocitli v pozícii okupantov. Pre domácich na nerozoznanie od sovietskych, ktorí im na prezidentské kreslo posadili Babraka Karmala. „Afganského Biľaka.“ (aktuality.sk, 12. 1. 2020) Len tak na okraj, aby sa opätovne potvrdilo, aký je svet malý a prepojený: Babrak Karmal sa na funkciu pripravoval v socialistickom Československu.

Ešteže našich vojakov prišiel povzbudiť premiér Mikuláš Dzurinda. „Služba v misii je jeden z najlepších prejavov vlastenectva, jeden z najkrajších prejavov dobrej služby vlasti. Čím bezpečnejší bude Afganistan, tým bezpečnejšie bude Slovensko.“ (spravy.pravda.sk, 23. 1. 2004) Misia NATO priniesla Afganistanu aj nezávislých prezidentov. A keď nás za to nepochválil prostý afganský ľud, tak prečo by sme sa nemali pochváliť sami? Za potlesku kábulskej kaviarne.

Dvojaké pomenovanie vojenského zásahu zvonka určite trápi aj historikov. Na rozdiel od mediálnych vševedkov. Vpád Varšavskej zmluvy do Československa – okupácia. Vpád sovietskej armády do Afganistanu – okupácia. Krym – anexia. Vpád NATO do Afganistanu – misia. Vpád NATO do Iraku – misia. Kosovo – naplnenie vôle kosovského ľudu, resp. odmena za srbskú tyraniu. Aby to nebolo až také jednoduché, Vietnam – misia, ktorá sa po rokoch stala okupáciou. Dokonca aj podľa slovenských geopoliticky zocelených novinárov. Posivený svedok nepochybuje, že historici sa zachovajú ako historici. Veď majú rodiny alebo niekoľko rokov do penzie, ale najmä tímlídrov, ktorí strážia víťaznú a jedinú pravdu. Zverenú mocnými. Posivený svedok sa len starostí, čo delenie votrelcov na dobrých a zlých urobí so školákmi nad kapitolami o najnovších dejinách.

Navyše sa môže stať, že nejaké novinárske ucho sa vychytí do Afganistanu. Dajme tomu pred prvým okrúhlym výročím ukončenia afganskej misie. A od domácich sa dozvie o okupácii. O zúfalstve, ktorému v deň D prepadli predovšetkým kolaboranti, nie tlmočníci či jednotlivci, ktorí spolupracovali s úradmi EÚ... Pochopí, že všetko bolo zložitejšie i špinavšie, ako nám maľovali naši štátni predstavitelia a médiá. Najstudenšou sprchou môže byť poznanie, že Afganci nemajú ani dunstu o nejakom Slovensku kdesi v strede Európy. Napriek jeho horlivosti až servilnosti pri presadzovaní transatlantických hodnôt. Nič im nehovoria ani vyhasnuté životy troch slovenských vojakov.

Posivenému svedkovi sa zdá, že ani nám. Nezachytil, že by sa niekto zhora ospravedlnil rodičom za zbytočnú smrť ich synov.