Kam smeruje Slovensko

V ostatnom čase  si kladiem otázku, kam smeruje Slovensko, čo sa týka napríklad starnutia populácie, prípadne iných problémov. Uvedomujem si, že prognózovanie je zložitá vec. Starnutie je prirodzený proces nášho bytia. Bez neho by sme nedokázali spomaliť či ohliadnuť sa za našou existenciou. Mojím úmyslom však nie je zamýšľať sa nad podstatou bytia, ani nechcem vzdychať nad pominuteľnosťou života. V každom prípade budeme ako spoločnosť starnúť a ak sa mentálne nezmeníme, čo sa týka migrácie (čo nie je jednoduchá vec), bude nás menej a budeme pracovať aj po sedemdesiatke – teda budú... Podľa Viktora Nižňanského nás okrem starnutia ovplyvnia aj nové megatrendy, ktorých podoby sa budú premietať do miest, regiónov a každé územie bude musieť hľadať svoje šance a riešiť ohrozenia, ktoré prinášajú:

Rast individualizácie –– genderové otázky –– rast počtu „sivých hláv“-strieborná ekonomika –– rast vzdelanosti –– rast kreativity –– rast významu zdravia a potreby duševnej pohody – význam ekológie – prepojenie, konektivita –– pokračujúca globalizácia a zároveň rast glokalizácie (miestna ekonomika) –– urbanizácia –– mobilita –– rast významu bezpečnosti.

Súhlasím s názorom , že  ak nezachytíme trend inovácií a stále sa budeme venovať obnove súčasného, pôvodného, ale už zastaralého, tak sme čoskoro opäť v kríze. A všetko sa to premietne do miest a mestských regiónov, preto je nevyhnutné zmeniť spravovanie štátu.

Sme v bode, kedy musí niekto povedať, tak toto už nie, lebo to za pár rokov aj tak nemá šancu. Bohužiaľ, populisti na to nemajú.

Ak tie miliardy vyhodíme na požiadavky skupín obyvateľstva, ktoré rozmýšľajú na úrovni dnes a včera, tak sa rozšíri chudoba, zvýši sa emigrácia zo zaostávajúcich regiónov a tie budú chátrať a upadať a budú zaujímavé najmä pre rôzne mafie. Ilúzie návratu vzdelaných zo zahraničia do takýchto podmienok tak môžu šíriť politici akurát medzi sebou.

Toto je  obľúbený obrázok pána Viktora Nižňanského, autorom ktorého je „Zukunftsinstitut“. Sme v žltom bode a väčšina Slovenska chce obnovovať staré, dokonca to cez eurofondy posilňujeme.

Pre časť ľudstva je to šanca, pre iných ohrozenie, koniec sveta. Je to na nás, ako sa k tomu postavíme. Problém vidím v tom, že  ľudia dnešnej doby sú skazení a zlí. Z utrpenia a omylov si môže to dobré vziať iba ušľachtilý človek a tých je dnes naozaj málo. Asi preto nevznikne žiadna významná empatia. Súčasné ľudstvo „civilizovaného” sveta je povrchné a dôležitý je len dojem a „pozlátka“.

Bohužiaľ, prerod spoločnosti chce ešte aspoň dve-tri generácie alebo nejaký silný impulz. Na jednej strane ľudia neveria politikom, vláde a dúfajú, že príde iná, lepšia, namiesto toho, aby sa poučili z desiatok rokov centralizmu a povedali, že toto platiť nebudú. Čiže nie zmena vlády v existujúcom systéme, ale idea zmeny systému si žiada nových lídrov, pretože nehomogénna masa ľudí sa nemôže dohodnúť a pár „vychytralcov“ ich dobehne.