Reklama
Reklama

Matovič, Sputnik, východná Ukrajina a vojna

Počet zobrazení: 1378

1.

Melieme, melieme a zomelieme. A koho ? No Igora Matoviča. Prvýkrát sa dostal do mlynice, medzi valce, asi drevené, ktoré ho pomleli celkom nahrubo a temer láskavo. Z premiéra sa stal vicepremiér a z prvého ministra, šéfa exekutívy minister financií, jeden z členov vlády. Tak zapracovali tieto mlyny. Neboli to božie mlyny, tie spustila NAKA a špeciálna prokuratúra. Mlynské kolesá roztočili na Slovensku podľa slov I. Matoviča na tlačovej konferencii mimoriadne vysokopostavení nepriatelia vakcíny Sputnik. V podstate to mali byť „spiklenci“, po slovensky „sprisahanci“. A to všetko nie preto, že robil masové, celoplošné testovanie, skríning, lockdown-y plné chaosu a zmätkov. Excelencie Slovenska, nielen politické elity krajiny aj tieňové eminencie, sa nasadili do tohto mletia najmä preto, že na letisku v Košiciach vítal v priamom televíznom prenose dvestotisíc dávok vakcíny Sputnik V, ktoré dopravili letecky priamo z Moskvy. A vtedy premiér ich obstaral bez predchádzajúceho súhlasu, ktorý bola oprávnená dať vláda Slovenskej republiky. Kto to kedy videl, vítať podozrivú vakcínu z Moskvy, nástroj ruskej geopolitiky v hybridnej vojne! A to v čase, keď susedná Ukrajina ohlásila svoju ofenzívu na deokupáciu a deanexiu svojich území v držaní Ruska. A Ruská federácia odpovedala vyslaním tam svojho vojska. Matovičovi nepomohlo ani to, že vzápätí (po týždni) vítal v Bojniciach aj s veľvyslancom Francúzska pätnásťtisíc vakcín zaslaných Slovensku od prezidenta E. Macrona ako prejav solidarity.

vakcuch843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Doktrinálne z euroatlantických pozícií a hodnôt demokracie tento skutok premiéra „odspôsobil“ najpovolanejší človek, minister zahraničných vecí, Ivan Korčok, hneď na druhý deň po ich vyskladnení z vojenského lietadla ozbrojených síl SR. Bolo mu to hneď jasné. Veď ešte pred niekoľkými dňami či dvomi týždňami Národná rada SR schválila Bezpečnostnú stratégiu Slovenska (2021), na ktorej sa nebolo schopná dohodnúť a skomponovať ju predchádzajúca vládna koalícia. Teraz to zvládli dvaja ministri, samozrejme, najeuroatlantickejší, a to minister zahraničných vecí a obrany, I. Korčok a J. Naď, za niekoľko dní. Obranná a strategická situácia im bola eklatantne evidentná a vyjadrili ju slovom aj písmom v nami sledovanej oblasti takto: „Konflikt v Gruzínsku (dodajme: ešte v roku 2008 za politického avanturistu M. Saakašvilliho ako prezidenta, v skutočnosti ním začatý a vedený) a na východe Ukrajiny (Doneck a Luhansk 2014) bol  vyvolaný agresívnym správaním Ruskej federácie. Rovnako tak bola vyvolaná aj nelegálna okupácia (údajne) ukrajinského Krymu a Sevastopoľa. A všetko to je v hrubom rozpore s medzinárodnými právom a politickými záväzkami.“ –  Pre našich ministrov s medzinárodnopolitickým a právnym espritom a intelektom, americkými školami a kurzami táto diagnóza bola mimo pochybnosti. Rozhodujúcim pri tomto úsudku boli nie fakty, udalosti, ale stranícky a aliančný prístup k nim, k ich  poznaniu a k hodnoteniu (tak sa to žiadalo aj za čias reálneho socializmu a marxizmu-leninizmu. Ešte si osvoja aj triedny prístup k realite a dokážu, že si použiteľný kedykoľvek, za každého režimu. Bývalý predseda parlamentu Andrej Danko, prežehnávajúci sa pravoslávnym spôsobom v Štátnej dume RF takýto chochmes nemohol mať, je to len národniar, slovenský nacionalista a roduverný advokát a priemerný fiškál. Preto sa to prijatie obrannej stratégie za jeho funkčného obdobia nezvládlo.

Takýto prísne stranícky prístup musel však mať však šéf obyčajných ľudí a predseda vlády, keď tento dokument prerokovala a prijala vláda SR a predložila ho do parlamentu. Po ďalšie, Slovensko vyznalo aj svoju vernosť suverenite a integrite Ukrajiny ako obeti ruskej agresie, okupácie a anexie. Premiér Matovič sa aj zo zasadania vlády aj z európskych summitu musel dozvedieť, že – NATO aj Európska únia trestá Rusko svojimi sankciami. A zrazu 1. 3. 2021 na letisku v Košiciach vítal protikovidovú vakcínu od tohto agresívneho štátu. Asi strata pamäti, pretože tento „agresívny štát“ podľa úplne čerstvej slovenskej bezpečnostnej doktríny a nepochybne euroatlantickej línie máme, ba ešte viac sme povinní považovať za v podstate nepriateľský štát. Nesúhlasil s touto Bezpečnostnou stratégiou Slovenska? Rozhodne konal v rozpore s ňou, asi aj proti nej. A nekonal iba sám za seba. Ale ako premiér v mene celej Slovenskej republiky a s dôsledkami, ktoré sa budú vyvodzovať voči celému štátu a jeho občanom. Vychádzal z konglomerátu vedomostí zo svojich štúdií, ktoré robil popri svojom podnikaní. Zamarilo sa mu, že Ruskom sme volali zaniknutý ZSSR a že sa mu s ním spojilo heslo „Družba na večné časy“. A tieto obnovené vedomosti mu prekryli čerstvé heslo o agresívnom Rusku, ktoré sa dostalo novej Bezpečnostnej stratégie SR (Korčokovej a Naďovej). A tak vítal s dojatím zásielku ruskej vakcíny, ktorá podľa neho Slovensko oslobodí. Historicky sme toho ako národ veľa prežili a nie všetko sme si hlave roztriedili a nemáme tieto zážitky správne poruke. Ako to môže mať aj „obyčajný človek“ z Trnavy, ktorý nemal čas poriadne študovať v mladosti. Možno vo vzťahu pandémia Covidu-19 a geopolitické územné záujmy EÚ, NATO, dal na prvé miesto boj proti vírusu, za zdravie a životy občanov –  nie boj proti údajnej agresivite Ruska. Ale takéto poradie, takáto hierarchia mu nemohla prejsť len tak či beztrestne. Na to máme v Slovenskej republike vyškolených a vo všelijakých previerkach prekádrovaných ľudí. Čo na to povedia naši spojenci, partneri, keď v čase ich vojenského a informačného tlaku na Moskvu, pre Donbas a Krym, Slovensko si dovezie ruský nástroj hybridnej vojny. Dovezie si ho síce podľa svojej ústavy ešte na svoje štátne územie, ale medzinárodnoprávne už na teritórium NATO a do euroatlantického priestoru. Nielen bez ich súhlasu, ale aj oznámenia o tom. Čo na to povedia a len aby sme v hanbe nezostali!

Takéto správanie predsedu vlády nemohol ponechať nepovšimnutým minister zahraničných vecí a európskych záležitostí I. Korčok. Nedovolí mu to jeho vernosť euroatlantickým hodnotám, aj keď ho ako svojho podriadeného ministra vlády môže premiér I. Matovič podľa ústavy kedykoľvek navrhnúť odvolať. Nedovolí mu to ani jeho dvojreťazová DNA. Aj keď je ministrom SR, vie kde je sever, veď slúžil v diplomatických službách desať rokov v USA (nie na divokom západe). Vie, kde sú jeho skutoční predstavení. Ďalším skalopevne verným euroatlantistom je poslanec NR SR Tomáš Valášek, desať rokov ideologicky vyprofilovaný, vykovaný vo vyhni boja proti Rusku v Bruseli ako veľvyslanec SR pri NATO. A kormidelníčka strany Za ľudí Veronika Remišová to videla nie ako bábkoherečka, ale temer ako bulharská veštica Baba Vanga v rozlíšení na úrovni 4 G: je to zbraň, po druhé biologická zbraň a po tretie – chcú z nás robiť pokusných králikov. Politička, žena, matka vidí nielen hlavou, ale hlavne srdcom a dušou, vnútornými orgánmi. Po ohlase verejnosti všetci títo oponenti, protisputníkovci, svoje výhrady zredukovali. A to iba na splnenie jednej požiadavky: zaregistrovanie vakcíny, jej otestovanie, certifikácii v európskej liekovej agentúre alebo aspoň v domácom zariadení, v inštitúcii ŠÚKL.

Testovanie však potrebuje čas. A z dvoch to bolo šesť týždňov. Posudok zo 45 pripomienkami, bez dobrozdania od certifikovaných laboratórií so záverom par excelence, že to, čo spája šarže tejto vakcíny v rozličných krajinách  je jej názov, t .j. že sa volá Sputnik V (teda, že každá je iná). Znamenalo by to úplnú diskvalifikáciu ruskej vakcíny, jej zlikvidovanie na trhu vakcín EÚ, v danom momente a tiež v budúcnosti. Takto zomleli nemenované, ale vysokopostavené osoby I. Matoviča s jeho ruskou vakcínou.

,Potom, resp. tesne predtým sa to akoby mimochodom spustilo. Chodenie ministrov k prezidentke. Vymieňali si s ňou pevné, tvrdé obaly so štátnym znakom, vždy s listom o podaní a prijatí demisie, o dočasnom poverení spravovať ten-ktorý rezort. A keď sa zdalo, že už sa všetci pani prezidentke poďakovali, abdikoval aj predseda vlády I. Matovič a tým naozaj padla celá vláda a padli aj tí ministri, ktorí nepodali demisiu. Nasledoval ďalší „príjem“ u prezidentky. E. Heger bol poverený zostaviť novú vládu a tú, po malej personálnej zmene, prezidentka SR  Z. Čaputová aj vymenovala ako vládu SR. Vymenovala tie isté osoby ministrov, ktoré predtým odvolala, resp. abdikáciu ktorých prijala. Ako úplní nováčikovia, prvorodení ministri si to chceli vyskúšať, ako to je, keď sa rozozvučí ich politická emocionalita člena vlády v Prezidentskom paláci. A opakovanie je matkou štúdia (niekedy aj múdrosti). Najmä u slabších a lenivých študentov je to opakovanie. Už údajne prvýkrát sa stal tento spolok „vládou zmeny“. Druhýkrát už sa stali „zmenou zmeny“. A podľa jedného z ministrov, niekdajšieho kotolníka, disidenta, tribúna, aj prelustrovaného poslanca ako dôverníka ŠtB stali sa vládou novej generácie, generácie 40.-tnikov. Zlomyseľník by to možno skomolil do názvu „vláda degenerácie“ či zdegenerovanej generácie, produktu spoločenského a politického systému liberálnej, neoliberálnej kapitalistickej demokracie. Tak prebehla  abdikácia vlády I. Matoviča a jeho nové vymenovanie za ministra financií a vicepremiéra v tejto vláde „zmeny“ a zmeny na druhú.
 

2.

Takéto „poučenie“ z tohto krízového vývoja strany obyčajných ľudí a štátu s názvom SR, s politikmi „zmeny 40“, mu nestačilo. Znova nasledovala Moskva (tentoraz osobne špeciálom), a potom Budín na vŕšku nad Dunajom (s panorámou Pešťi), kde sa na seba s maďarským premiérom obracali ako bratia, „barátom Viktor“, „barátom Igor“.  To už bolo veľa! Aj naši svetoobčania (ktorí nechceli, aby sa Ústava SR prijímala v mene slovenského národa, ale iba v mene občanov Slovenska ) zistili, že majú národnú identitu, aj keď nie sú „Hejslovákmi“ a vedia, že sme boli tisíc rokov utláčanými a sto rokov pomaďarčovanými. Okrem tohto „výcucu“ zo slovenských dejín poznajú tieto osobnosti aj politickú realitu a vedia, že Orbánov režim nechce liberalizmus ani neoliberalizmus, ale „neliberalizmus“ a že je to v rozpore bruselským učením o atribútoch európskeho demokratického a právneho štátu. Vedeli tak hneď, čo majú robiť a čo sa od nich očakáva.

Po ďalšie je tu kauza – Putinove Rusko, Krym a východná Ukrajina, ďalej členstvo nášho východného suseda v NATO. A štátnou doktrínou Slovenska sa od začiatku tohto roku stala dogma, že Rusko je agresívny štát, A vicepremiér SR do tohto už v podstate nepriateľského štátu zaletel, aby požiadal o zachovanie, nie vrátenie, ale pokračovanie v dodávkach vakcíny Sputniku V. Letel tam ako minister a bohvie, či sa nevrátil ako „sluha Moskvy“? Svojho času tento slovný obraz použil Jan Masaryk v roku 1947 ktorý sa vrátil spolu s delegáciou vlády ČSR z Moskvy, potom keď im J. V. Stalin povedal, že zapojenie do Marshallovho programu je otázkou „družby“ (platnosti spojeneckej zmluvy“). Odvtedy sa začal bipolárny svet, studená vojna s jadrovým prízrakom Armagedonu. Možno táto historická analógia platí aj pre súčasnú dobu a asi takto máme posudzovať súčasnosť a ruskú vakcínu a východnú Ukrajiny za jej symptómy.

Status Matoviča ako sluhu Moskvy, je to však nepravdepodobný, lebo nebol v Kremli, ani pri jeho múre, ale na Fonde priamych investícií Ruskej federácie. Čo s ním? V čase, keď sme mohli triumfovať a vyzbrojiť NATO i EÚ informáciami, ktoré získal náš ŠÚKL pri svojom výskume ruskej vakcíny. Pozdvihlo by to súčasne zástavy NATO, vstup do ktorého za jedinú záchranu integrity a suverenity Ukrajiny deklaroval je prezident V. Zelenskij  najskôr herec v seriáli, potom zakladateľ a šéf politickej strany s názvom „Sluha národa“, nie „sluha sluhov Božích“, takto sa totiž tituluje pápež ) a aj náš minister zahraničných vecí.

Mohli sme dať Rusom, Ruskej federácii, Putinovi, ale aj ruskej vede definitívnu brzdu, riadne brvno, uzdu, pred jej obchodnou expanziou do Európy prostredníctvom vakcíny. Mohli sme odhaliť geopolitickú zlomyseľnosť Rusov v ich vyhlasovanom zámere zapojiť sa do zápasu proti Covidu-19, pomôcť jej svojimi výsledkami a produktmi aj štátom v Európskej únii. Budú nám to naši euroatlantickí partneri vyčítať, že sme neboli bdelí v tejto geopolitickej turbulencii. Tento defekt v politickej línii a činnosti I. Matoviča môžu napraviť či napravia iba mlyny transnacionálnych súručenstiev. Melieme, melieme aj zomelieme I. Matoviča a tento mlyn nám nevezme veľká voda. Ani ak si Matovič nájde plochý kameň do svojho praku Dávida, s ktorým chce trafiť obra Goliáša priamo do čela.
 

3.

Sú tu dve axiómy, dve hodnoty, vo vzťahu ku ktorým prebieha už geopolitický konflikt a hybridná vojna blížiaca sa k reálnej, horúcej. Prvou je hodnota zdravia a životov obyvateľov Slovenska. Druhou záujem euroatlantických štruktúr – na zadržaní, zastavení Ruskej federácie s cieľom donútiť ju, aby sa vzdala svojej samostatnej politiky, vnútornej a najmä zahraničnej. Ďalej je tu záujem oslabiť a najlepšie zlikvidovať súčasný politický režim v Rusku, teda Putinov režim, minimálne ho vymeniť za iný – prozápadný, svojho času bol jeho symbol B. Nemcov (zavraždený na moste nad riekou pri Kremli) a teraz je to A. Navaľnyj (odsúdený na dva roky v pracovnej kolónii, predtým údajne otrávený Novičokom). Doktrína zadržiavania (contaimentu) má svoj historický variant z roku 1947, z doktríny H. Trumana, prezidenta USA „o zadržiavaní komunizmu“. Odštartovala alebo prehĺbila sa ním studená vojna s prízrakom celoplanetárnej atómovej vojny, ktorá trvala do roku 1989, resp. 1991 do rozpadu ZSSR. V roku 2021 však nepanujú, ani nevládnu v Rusku ani komunisti, nieto ešte boľševici. Je tu spoločenský systém, ktorý je jedným z variantov kapitalizmu so silným postavením štátu v ekonomike. USA, NATO aj Európska únia tak po porážke ZSSR a komunizmu v ňom vedú boj aj proti ruskému kapitalizmu a Ruskej federácii.

Jedine správny, dobrý a spravodlivý je iba politický systém a režim v západnej hemisfére. Je univerzálny a jeho nezachovanie, iný variant, iný model sa trestá a má byť zlikvidovaný. Geopolitický vývoj, geopolitický posun mocenských sfér po roku 1989 je zreteľný a presvedčivý. Od rieky Labe, Odry a Visly sa línia posunul až za rieku Nemen (na Pobaltie) a na juhu za Dneper, až po Donbas a Krym. Ako sa táto geopolitická línia dosiahla? Od svojho vzniku v roku 1949 sa NATO veľkosťou viac ako zdvojnásobilo. Za sedem desaťročí sa jeho priestor a hranice posunuli. Z dvanástich zakladajúcich členov sa najmä po roku 1989 rozmnožil na tridsať. Po Čiernej Hore sa členom stali Severné Macedónsko v roku 2017. A severoatlantická aliancia spolupracuje s tromi uchádzačskými štátmi: Bosnou a Hercegovinou, Gruzínskom a Ukrajinou. Podľa generálneho tajomníka NATO (Stoltenberga) je železný zväzok a jedinečné spoločenstvo slobodných národov, ktoré z neho robí najúspešnejšiu alianciu v histórii. A minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Ivan Korčok urobil tvorivú kreáciu na túto tému, že najťažšou a najzávažnejšou úlohou NATO v súčasnosti je donútiť Ruskú federáciu, aby rešpektovala historickú a slobodnú voľbu Ukrajiny vstúpiť do tejto rodiny a spoločenstva slobodných národov. A štátny tajomník M. Klus túto voľbu Ukrajiny vyhlásil za súčasť jej štátnej suverenity, za právo zvoliť si vlastnú cestu. slobodne a bez zasahovania. Výber vlastnej cesty, slobodná voľba bez zasahovania by mohla byť uskutočnená iba vtedy, kedy by na území ukrajinského štátu, ktorý toto rozhodnutie vykonáva, neboli žiadne cudzie vojská, ani jednotlivých mocností, ani vojensko-politických aliancií. Iným variantom geopolitického vývoja je poznatok, že USA sa usilujú takto realizovať ich koncepciu totálnej vojenskej dominancie. Rozpadá sa, resp. postupne sa ruší ich politická a ekonomická hegemónia (postavením Číny a ďalších nových ekonomických veľmocí) a USA sa pokúšajú do budúcnosti si garantovať pozíciu vojenského hegemóna. Obsahujú to mnohé dokumenty o doktrínach Spojených štátov. A o rok sa má prijať aj nová, samozrejme, obranná stratégie NATO, vojensko-politického bloku, ktorého je členom aj Slovenská republika.

Doktrína vojenskej dominancie, resp. vojenskej hegemónie sa v súčasnosti prejavuje aj v dianí na východnej Ukrajine. Podľa vyhlásenie ministra obrany RF Sergeja Šojgu NATO a USA premiestnili na hranice Ruska v oblasti pri Čiernom mori a na Pobaltí 40-tisíc vojakov a 15-tisíc kusov vojenskej techniky. Podľa našich médií Rusko dislokovalo na východné hranice Ukrajiny a na Krym po 40-tisíc vojakov. Budú sa odstrašovať alebo v polovici mája 2021, ako mnohí experti uvádzajú, v týchto miestach vypukne ozbrojený konflikt či priamo dlhotrvajúca vojna. Slovensko, aj podľa svojho členstva v NATO, aj podľa novej Obrannej stratégie sa stane vojnu vedúcim štátom. Slobodne si zvolilo túto cestu. Uvedomujeme si, že proti územiam NATO v Európe, vojnovým základniam a ohrozujúcim raketovým komplexom v jeho európskych členských štátom bude Rusko budovať svoje vojenské systémy s raketami s jadrovými hlavicami. Zvyšuje sa a zintenzívňuje riziko vojny, strach zo vzájomného sebazničenia. Vyjadria sa k tomu aj občania Slovenska? Môžeme sa iba modliť, aby naše deti a vnuci, rovnako ako my, nepoznali hrôzy vojny, a to akejkoľvek? Zabudli sme v zdanlivom bezpečí na bojovníkov hnutia za mier, na mierové pochody, štafety a reťaze, ktoré vytvorili ľudia držiaci sa za ruky?

V čase svetovej pandémie coronavírusu, z vojnového pohybu na východnej Ukrajine môže sa vyvinúť taká vakcína, ktorá zlikviduje všetky vírusy, ale aj život na Zemi. Môže to byť celosvetová konflagrácia v podobe Apokalypsy a Armagedonu naraz.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama