Reklama
Reklama

Prieskumy a médiá deformujú politiku

Počet zobrazení: 1804

Na Slovensku sme svedkami dlhodobého prehlbovania problémov vo všetkých oblastiach života spoločnosti už od Novembra 89. Za tých vyše tridsať rokov sme si akosi zvykli na zlé a ešte horšie vlády, ktoré sa starali len o seba a na občanov si spomenuli akurát tak pri voľbách. Je prirodzené, že v kapitalistickej spoločnosti, ktorú si mnohí „vyštrngali“ v roku 1989 vládne len mamon. Morálka i záujmy ľudí sú až na poslednom mieste.
 

Najskôr k úpadku slovenskej politiky

Ako bývalý poslanec Národnej rady (za SDĽ) môžem zodpovedne konštatovať, že politika sa za dvadsať rokov výrazne zopsula. Upadla odbornosť, kultivovanosť i morálka v parlamente i vo vláde. Skutočné osobnosti sa z politiky takmer vytratili. V parlamente sú namiesto odborníkov, špičkových predstaviteľov rôznych profesií, uznávaných osobností kultúry a športu často len ich nepodarené figúrky, rodinní potrimiskári a najbližší priatelia lídrov či dokonca pozbierané „kádre“ z ulice. V tejto súvislosti si dovolím len pripomenúť poslancov za SDĽ, spisovateľov Petra Jaroša a  Lacka Balleka, ktorého nedožité osemdesiatiny sme si nedávno pripomenuli. Ten, svojho času pre Slovo povedal: „Dnes je jedinou výrobnou silou ľudský duch. Musí byť vzdelaný, ale aj kultivovaný. Svet priveľmi myslí na trh a nemyslí na ľudí. Obávam sa preto, že kríz bude čoraz viac.” Možno azda týchto a ďalších velikánov ducha, ktorí kultivovali slovenskú politiku i celú spoločnosť, porovnávať s podpriemerným zabávačom Jožom Pročkom a jemu podobnými poslancami? Aj tento príklad svedčí o úpadku politiky, ako mi to pripomenul nedávno Peter Weiss, zakladateľ, dnes už, žiaľ, bývalej SDĽ.
 

Kde sa začal a ako skončil pád na dno

Ekonomická a politická kríza tohto „vysnívaného“ systému sa výrazne prehĺbila po ostatných voľbách v roku 2020. K moci sa podvodom a sľubmi o zachovaní sociálnych vymožeností dostala koalícia nekompetentných, falošných a v mnohom až amorálnych lídrov, vedená Igorom Matovičom. Pripomína sa, že trnavský mor z roku 1710 bol prekonaný modlitbami, kto a ako prekoná ten nový mor, ktorý prišiel v  podobe Matoviča zase z Trnavy, už nik nevie.

Ročné nekompetentné a chaotické vládnutie, deštrukcia právneho štátu a všetkého sociálneho vyústila do vládnej krízy, ktorá naplno odhalila pokrivenú tvár koalície, absolútnu neschopnosť lídrov riadiť štát a nezáujem riešiť problémy občanov.

Po troch týždňoch vzájomných urážok a vydierania sa kríza skončila fraškou, symbolicky, ako som už napísal, 1. apríla. Z občanov si urobili nechutný žart Matovič i pani prezidentka. Tragikomédia bola dokonaná výmenou stoličiek, nie však osôb. Tak sa stal z premiéra Igora Matoviča s nedôverou občanov nad 82 percent, „dôveryhodný“ minister financií a z jeho slušnejšieho utáraného spolupútnika Eduarda Hegera slovenský premiér. Radujme sa, veseľme sa, vlk sa nažral, aj ovca zostala celá. Kto je kráľom, je hádam všetkým jasné.

Výsledkom tohto boja o moc a „neprekonateľných“ rozporov bol pád Slovenska na úplné dno a teraz môžeme len dúfať, že sa z toho spamätáme a postupne sa budeme vracať k právnemu a sociálnemu štátu.
 

Aký vývoj naznačujú prieskumy preferencií

Je všeobecne známe, že prieskumy sú nedôveryhodné, manipulované a „vyrábané“ na objednávku konkrétnych politických strán či iných subjektov, samozrejme, tých, čo na to majú. Pridávajú a pochlebujú silným a doslova zámerne ignorujú nových a slabších. Robia to zámerne, keď tie „nežiaduce“ strany a hnutia či  možných konkurentov ani len nepripustia do politickej súťaže. Skrývajú to za formuláciu otázok a ich zaradenie na úplný koniec ponúkaných strán, ak tam vôbec sú, čím ich jasne diskriminujú. Typickým príkladom je v tomto smere hnutie Socialisti.sk, ktoré mnohých už len svojim názvom irituje, ba až straší. Záujem mainstreamových, skorumpovaných médií a agentúr je len o veľkých a silných, o tých, čo vyhovujú ich majiteľom a prinášajú im zisky. Nezáleží na hodnotách, na programe, ani na reálnom záujme a schopnosti urobiť niečo pre ľudí. Žiaľ, presadiť sa na politickej scéne bez významnej finančnej podpory je mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, a preto sú tam strany takmer výlučne s oligarchickým pozadím. Koho záujmy takéto strany obhajujú, je hádam jasné. Bez ohľadu na to, čo proklamujú, sú u nich občania, okrem volieb, až na poslednom mieste.

Zámer je jasný, posilniť postavenie strán, ktoré oligarchom vyhovujú a neublížia im, orientovať pozornosť občanov na potencionálnych víťazov či úspešné strany, ku ktorým sa najmä nerozhodnutí voliči radi pridávajú. Ľudia majú radi úspešných, tých čo im veľa sľubujú bez ohľadu na reálnosť ich zámerov, majú radšej ilúziu zlepšenia svojho života, aj keď nereálnu nechcú, aby pri malej strane ich hlas prepadol, a preto neraz volia menšie zlo. Nuž a presne k tomuto ich vedú za objektívne sa vydávajúce prieskumy a mediálne informácie.

Pôsobenie prieskumných agentúr v súčinnosti so skorumpovanými médiami priamo či nepriamo napomáha k víťazstvu práve tých ich proamerických a porážke iných. Toto pôsobenie dokonca v mnohom formuje i budúcu koalíciu a jej vládu.
 

Ako „vyfabrikovať“ volebného či straníckeho lídra

Viaceré strany na Slovensku sú skôr eseročkami ich vlastníkov ako reálnymi politickými stranami so štruktúrami a členskou základňou. Často sú to strany bez hodnôt a programu. Najtypickejšími sú v tomto smere OĽaNO a Sme rodina. Slúžia len na to, aby prinášali ich majiteľom zisky, čo sa v prípade Matoviča a Kollára úspešne napĺňa, keď len „Obyčajní ľudia“ získali za posledné obdobie od daňových poplatníkov viac ako 30 miliónov eur. Svoju úlohu tu zohrávajú najmä marketingové agentúry, ktoré na objednávku a za dostatočne veľký balík peňazí vyprodukujú  „osobnosti“, volebných či straníckych lídrov aj z priemerných šedých myšiek, ako v prípade Zuzany Čaputovej a mnohých ďalších.

Pôsobenie agentúr možno ilustrovať aj na ostatnom prieskume menej známej agentúry Actly, ktorá tentokrát urobila prieskum pre servery Zoznam a Topky. Jeho dôveryhodnosť je tiež viac ako otázna. V tomto konkrétnom prieskume nijak neprekvapili výsledky strán, keďže sú len orientačné a viac či menej zohľadňujú momentálne nálady voličov. Trend je však jasný, Hlas-SD, potom dlho nič, až po tri súperiace strany SaS, OĽaNO, Smer-SD. Snaží sa i Sme rodina a do parlamentu sa tlačia PS (progresívci) a potácajúce sa KDH. Zdá sa, akoby strana Za ľudí bola už definitívne mimo hry, tak ako Kotlebova ĽSNS. Naopak, prebúdza sa Uhríkova a Mazurekova Republika. Takáto perspektíva nebude však žiadnou výhrou pre občana.
 

Nádej zomiera posledná

Na prieskume ma zaujala podpora občanov pre referendum a predčasné parlamentné voľby, ak to, pravda, nie je len túžobným želaním opozičných politikov. Predčasné voľby by podporilo 65 percent opýtaných a referenda by sa podľa toho zúčastnilo okolo 70 % oprávnených občanov a z nich by predčasné voľby podporilo až  88 percent voličov. 

Tieto čísla dávajú istú nádej na, dúfajme, že už skutočnú pozitívnu zmenu súčasného biedneho stavu v spoločnosti, samozrejme, za predpokladu úspešného referenda a možných predčasných parlamentných volieb. Ak by sa prognózy výsledkov volieb deklarovaných rôznymi agentúrami naplnili, vyzerá to na širokú stredovú koaličnú vládu Hlasu-SD, SaS, PS a možno i ďalších menších strán. Bola by tu, i keď len malá šanca, že sa presadia i nové hodnotové strany, ak im pravda ľudia dajú dôveru a nebudú tak ako doteraz váhať s ich podporou.

Pravdepodobne príde k odstráneniu chaosu v spoločnosti, k zavedeniu profesionality do riadenia štátu, k istej náprave deformácii práva a spravodlivosti i k dodržiavaniu základných ľudských práv a slobôd občanov a tak k celkovej demokratizácii spoločnosti. Na ilúzie výraznejšieho zlepšenia sociálnej situácie občanov však môžeme celkom iste zabudnúť. Akákoľvek koalícia v prípadných predčasných voľbách vznikne, bude mať liberálny, iste nie sociálny a už vôbec nie ľavicový charakter. Očakávať výraznejšiu zmenu vo vzťahu k riešeniu problémov občanov by bolo viac ako naivné. V lepšom prípade môžeme očakávať kozmetické zmeny a isté zmiernenie ťaživej sociálnej situácie ľudí, ako i istý posun v riešení problémov zdravotníctva a školstva.
 

Tak ako ďalej?

Problémom, podľa môjho názoru zostane aj naďalej proamericky orientovaná vláda, ktorá bude ďalej vynakladať miliardy eur daňových poplatníkov na zbrojenie a posilňovať účasť Slovenska na aktivitách NATO.

Aby sa naplnili oprávnené očakávania a potreby občanov muselo by prísť k zásadnej, radikálnej zmene systému, a to žiadna z predpokladaných budúcich vládnych strán, vrátane Hlasu-SD, nielen nedokáže, ale najmä nemá záujem realizovať.

Pozitívna zmena si žiada rozhľadených, vyspelých a občiansky angažovaných voličov, ktorí sa nedajú opiť ľúbivými rečami vtierajúcimi sa do povedomia verejnosti. a pozrú sa pravde do očí. Voľby by nemali byť o emóciách, o sympatiách lídrov, ale o racionálnom poznaní charakteru a programových zámeroch kandidujúcich strán a hnutí. Netreba sa preto dať zmanipulovať predvolebnými prieskumami agentúr, ani skresleným a často klamlivým obrazom, ktoré vytvárajú médiá v prospech záujmov mocných. Ak to dokážeme, naša vlasť bude konečne napredovať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama