Reklama
Reklama

Marcová vládna kríza a rétorika Igora Matoviča

Počet zobrazení: 1407

Vládna kríza, ktorá už dlhodobo tlela v koalícii, prepukla na začiatku marca 2021 a postupne sa mení na absurdnú frašku. Poslednou kvapkou bol bombastický nečakaný krok zo strany premiéra, nákup očkovacích látok z Ruska. Nebolo to prvý raz, kedy premiér prekvapil celú krajinu, spomeňme si na plošné pretestovanie celej krajiny za jeden víkend! Olej do ohňa priliala aj jeho žartovná odpoveď na tému dovozu vakcín pri otázke v Rádiu Express. Niektoré médiá či politici boli pobúrení a začali vytvárať dojem, že I. Matovič je vlastne „Putinov poskok“ a že za zlyhania Matovičovej vlády tak môže aspoň nepriamo Kremeľ. Chcú tiež presvedčiť verejnosť, že vinu za rok neúspechov nesie vlastne len I. Matovič a M. Krajčí, zatiaľ čo ministri z SaS a Za ľudí sú tí dobrí a že po rekonštrukcii vlády sa opäť začne rozumne vládnuť. 
 

Urážky Ukrajiny a urážky Ruska

Ako bolo uvedené, veľké pobúrenie vyvolalo vyjadrenie I. Matoviča v Rádiu Express. Novinár B. Závodský sa tam spýtal premiéra, čo sľúbil Moskve výmenou za vakcínu Sputnik V. Premiér na to odpovedal: „Zakarpatskú Ukrajinu.“ Následne však dodal: „Nič som nesľuboval, len som sa snažil zabezpečiť vakcínu.“ Z jeho strany išlo o obvyklý nediplomatický spôsob vyjadrovania, problém však nastal v tom, že sa dotkol citlivej ukrajinskej témy. Matovičov žartovný výrok niesol ťažko najmä ukrajinský minister zahraničia D. Kuleba, ktorý začal kritizovať premiéra na Twitteri. Prakticky okamžite sa mu ospravedlnil I. Korčok a následne aj I. Matovič osobne (na Facebooku). Niektorí Ukrajinci sa následne „pomstili“ na priečelí budovy slovenského konzulátu v Charkove. Je prehnané, že výrok, ktorý bol zjavne žartovný a okamžite aj vysvetlený, viedol k takejto reakcii zo strany Kyjeva. Samozrejme, dá sa to vysvetliť situáciou súčasnej ukrajinskej vlády, ktorá stojí pod veľkým tlakom a potrebuje odpútať pozornosť občanov od svojich vnútropolitických zlyhaní. Ešte väčšou traumou pre Kyjev je však fakt, že si nedokáže zabezpečiť vakcíny zo Západu a musí sa prizerať, ako ich Moskva dodáva jeho západným susedom.

Skúsme si však predstaviť, čo by sa dialo, keby podobným spôsobom reagoval na každý necitlivý výrok nejakého slovenského alebo vôbec západného predstaviteľa ruský minister zahraničia. Aj I. Matovič sa totiž dopustil rôznych protiruských konaní v médiách, napr. keď podporil hejt proti ruskej zmrzline hejt proti ruskej zmrzline. Podobne xenofóbne vyznel nedávno i samotný I. Korčok, keď ruskú vakcínu označil za „nástroj hybridnej vojny“. Na rozdiel od výroku o Zakarpatskej Ukrajine však tieto protiruské výroky neboli vedené snahou o žart, ale išlo o vedomé šírenie nenávisti. Úplne opomeniem ľudí, ako O. Dostál, ktorý sa pokúsil o protiruský žart kvôli „koronavírusu“. Keby sa mal I. Korčok za nediplomatický jazyk slovenských politikov voči RF ospravedlňovať, zrejme by nemohol robiť nič iné. Keď dnes moralisticky káže o význame slov v zahraničnej politike, mal by si všimnúť neustále hanobenie Ruska slovenskými politikmi. Protiruská rétorika však pre neho nepredstavuje problém. Mainstreamové médiá a niektoré zahraničné ambasády sú ochotné podporovať kohokoľvek, kto medzi Slovákmi šíri protiruskú nenávisť. Okrem toho hanobenie všetkého ruského dáva politikom zo SR pocit morálnej prevahy nad „spiatočníckym Ruskom“, čo je ospravedlnením pre ich vlastné zlyhania.
 

Poskok Moskvy či Washingtonu?

Jedným zo zaujímavých javov vládnej krízy v marci 2021 je snaha médií a určitých politikov prekrúcať realitu a vytvárať dojem, že I. Matovič je vlastne „Putinov poskok“. Tento obraz vytvárajú pri téme ruskej vakcíny a veľmi by im vyhovovalo, keby spôsobili pád vlády práve kvôli tejto otázke. Vládni politici sú už z veľkej časti zaočkovaní, takže ruskú vakcínu nepotrebujú, ale svojou kritikou presviedčajú západné ambasády, že chránia euro-atlantické záujmy, a preto si zaslúžia podporu. Pritom nemôže existovať mylnejšia predstava než to, že I. Matovič má blízko k Rusku. Tento politik na Rusko opakovane útočil a je spätý s ľuďmi, ktorí sú najtvrdšími exponentmi proatlantickej orientácie v SR (J. Naď, J. Smatana). Matovičova vláda zostáva napriek nákupu ruskej vakcíny poslušným spojencom Washingtonu. O úzkych väzbách na USA svedčilo už to, ktorú ambasádu navštívili politici OĽANO zrejme hneď po voľbách (hoci to popierajú). Takisto netreba ignorovať prijatie protiruskej bezpečnostnej a obrannej stratégie v januári 2021, vyhosťovanie ruských diplomatov či masívne presuny amerických vojsk cez SR. Je zaujímavé, že hoci občania SR musia počas pandémie znášať najťažšie obmedzenia, masívne presuny zahraničných jednotiek cez Slovensko prebiehajú hladko.

Pokiaľ ide o správanie I. Matoviča, kým mala pandémia na Slovensku miernejší priebeh, kritizoval Rusko i Bielorusko, rozbíjal spoluprácu vo V4 a keby sa pandemická situácia v SR nezhoršovala, zrejme by v tomto trende pokračoval. Najneskôr od jesene je však jasné, že vláda pri riešení pandémie zlyhala a že zaliečanie sa Západu na vyriešenie situácie stačiť nemusí. Naši spojenci z EÚ a USA nám počas pandémie pomohli len málo, aj to zväčša až po dodávkach ruskej vakcíny. Je trápne, ako I. Korčok úctivo ďakuje za hospitalizáciu dvoch Slovákov v Nemecku, ale oveľa významnejšiu pomoc v podobe dvestotisíc kusov ruskej vakcíny (možno až dva milióny) hrubo osočuje. O spoločnom boji proti pandémii s RF sa pritom malo hovoriť už v roku 2020: keby sa vtedy SR (či ďalšie štáty EÚ) rozhodli pre spoluprácu s Rusmi pri tvorbe a výrobe vakcíny, mohla dnes situácia s očkovaním vyzerať lepšie. Tak či onak, I. Matovič sa na Moskvu obrátil až v situácii najvyššej núdze, pri tisícoch mŕtvych. Pre I. Korčoka je však aj to nevítaný krok, lebo marí čierno-biele videnie sveta, ktoré šíri jeho ministerstvo. Ostatní ministri vládnej koalície stoja tiež pred ťažkou dilemou, či budú kvôli vakcíne Sputnik V riskovať podporu konkrétnych ambasád.
 

Dobrí a zlí ministri?

Rozpory kvôli dodávkam ruskej vakcíny nakoniec prerástli až do vládnej krízy. Samozrejme, pri troche empatie s občanmi mala vláda padnúť už dávno, a to kvôli niektorému z nekonečného množstva prešľapov, od neefektívneho celoplošného testovania až po papalášske výnimky. Po roku pôsobenia vládnej koalície je zrejmé, že súčasný marazmus treba ukončiť. Rovnako však treba nájsť zodpovedných za to, čo sa tu od marca 2020 udialo. Určité skupiny sa preto pokúšajú vytvárať dojem, že za vládne delikty sú zodpovední I. Matovič a M. Krajčí, zatiaľ čo „dobrí ministri“ (najmä z SaS) sú obete ich autoritatívneho štýlu vládnutia. Tento trend sa dá vypozorovať u niektorých analytikov. Ako jediný minister dostal vtedy známku 5 (nedostatočný) M. Krajčí. I. Matovič dostal len o niečo lepšiu známku 4, naopak, ministri za SaS boli vyhodnotení veľmi pozitívne. R. Sulík a B. Gröhling dostali známku 2 (chválitebný) a I. Korčok dokonca 1 (výborný), pričom hodnotiteľ G. Mesežnikov uviedol, že v prípade I. Korčoka nevidí žiadnu chybu. Udivujúca bola známka 2 aj v prípade J. Budaja, E. Hegera či A. Doležala alebo známka 3 (dobrý) pre M. Kolíkovú, M. Krajniaka či J. Naďa.

Pokus hodiť vinu za zlyhanie vlády počas pandémie na M. Krajčího (príp. i na I. Matoviča) a začať s čistým štítom je prefíkaný a pre istú skupinu politikov lákavý. Lenže za zlyhania vlády nesú zodpovednosť všetci jej členovia, hoci tí ľstivejší sa pokúšajú vytvoriť dojem akýchsi „vládnych disidentov“. Svojej zodpovednosti sa nezbavia tým, že začnú prenášať všetku vinu iba na najviditeľnejšiu dvojicu. Treba povedať, že v roku pandémie zlyhala väčšina ministrov a mali preto odstúpiť už dávnejšie. Všetky vládne strany by sa mali k nespokojnej verejnosti postaviť čelom a uvedomiť si, že v roku pandémie zlyhali spoločne.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Odporúčame

Miroslav Pavel: Nový koncert velmocí?
Jozef Sedlák: Pôstna hostina
Ivan Hoffman: Smrť miliardára
Silvia Porubänová: Vyčerpanie
Svetozár Krno: Predčasný apríl
Reklama
Reklama
Reklama