Kovbojka v americkom Kongrese...

Počet zobrazení: 2283

Bola to poriadna kovbojka. A aj keď nestáli proti sebe dvaja mocní muži s nízko spustenými koltami pripravenými skoliť jeden druhého, obraz pripomínal dávne scény z Divokého západu. Nešlo o nič menej a ani o nič  viac než o „odstrelenie“ neposlušného muža, ktorý sa od tretieho novembra minulého roku nechcel zmestiť do kože a stále tvrdil, že vyhral prezidentský súboj a že ten nový prezident nie je prezidentom legitímnym.

Proti sebe stáli teda v politickom saloone Donald Trump a Joe Biden zastupovaní vlastnými politickými šíkmi a  skupinou právnikov. Lenže Trumpova volebná prehra bola tentoraz len sprievodným javom oveľa vážnejšieho súboja s historickým nábojom, ktorý  ako taký určite skončí aj v učebniciach dejepisu. Hlavnou témou nebol teda tretí november, ale šiesty január tohto roku, keď rozvášnený dav Trumpových fanúšikov podporený jeho vášnivým prejavom vtrhol priamo do svätyne americkej demokracie, budovy Kongresu a mienil násilím upraviť a možno aj zmeniť výsledok volieb. Ostrý stret si vyžiadal nielen množstvo pästných úderov, ale aj piatich mŕtvych! Kto vyšiel z toho súboja ako víťaz, nie je jasné, a ani dlho jasné nebude, v každom prípade však Amerika zažila niečo, čo sa len tak nevidí a niektorí dokonca napínavé scény a hrôzu, ktorá sa z obrazu šírila po celej Amerike, ale aj do sveta, prirovnávali k jedenástemu septembru 2001. K známemu útoku islamských teroristov na newyorské dvojičky a Pentagón. Lenže vtedy išlo o zahraničných teroristov, teraz má Amerika vážny problém s vnútorným odporom a niektorí politici a novinári označujú votrelcov za „teroristov domácich“.

dc_capitol_storming_img_843.jpg
Útok na Kongres 6. januára 2021. Foto: Commons.wikimedia.org / TapTheForwardAssist

Zatiaľ je však jedna vec istá: Donald Trump sa tak či onak už do americkej histórie dostal, pretože predbehol všetkých doterajších prezidentov, ktorí čelili ústavnej žalobe /povestnému impeachmentu – to slovo sa v týchto týždňoch používalo v Amerike takmer tak často ako nám dobre známy lockdown/. Všetci doterajší previnilci, či išlo o Andrewa Johnsona, potom Richarda Nixona či Billa Clintona mali na krku iba jedno takého „sedenie“, až na Nixona, ktorý sa radšej funkcie vopred vzdal, a boli obžalovaní iba raz. Donald Trump je aj v tomto prípade výnimkou a pripadlo mu prvenstvo. Obžalovali ho dvakrát. A zakaždým, pravdaže ako republikána, demokrati. Prvý raz pred vyše rokom za údajnú Putinovu podporu jeho zvolenia za prezidenta /hlúposť sa nedokázala/ a druhý raz za spomínaný útok na budovu Kongresu, ktorý mal Donald nepriamo podnietiť svojím prejavom. „Stop the steal, stop the steal /zastavte kradnutie, zastavte kradnutie – teda volebných hlasov /kričal rozvášnenému davu zhromaždenému pred Bielym domom a dav nielen s napätím a s poriadnym hnevom počúval, ale sa aj pohol známou dlhou linkou ku Kongresu a dielo skazy bolo dokonané...

Demokratom, ku ktorým sa v Snemovni reprezentantov pripojila aj skupina republikánov, netrvalo dlho a podali na Trumpa druhú žalobu. Lenže ju nestihli včas doručiť do Senátu, ktorý je v tomto špecifickom prípade súdom nad „obžalovaným“. Medzitým totiž Trump z úradu odišiel a na jeho miesto nastúpil dvadsiateho januára demokrat Joe Biden. Takže keď obžaloba prišla do Senátu, skupina Trumpových právnikov namietala neústavnosť celej akcie. Ako možno niekoho v Senáte súdiť, keď už nie je vo funkcii. To bola prvá a aj vážna námietka. Demokrati, a špeciálne tzv. manažéri, ktorí hrali úlohu akýchsi žalobcov, presadili svoje a žiadali, aby napriek všetkému Senát Donalda Trumpa, aj keď už len ako obyčajného občana, obžaloval. Cieľ bol zrejmý: zamedziť mu v budúcnosti možnosť znovu kandidovať na prezidentský úrad alebo na akúkoľvek inú federálnu funkciu. Osobne si myslím, že ak sa o štyri roky o nejakú funkciu pokúsi, tak iba o jedinú, a to o post prezidenta na ďalšie štyri roky, na čo bude mať, ak sa dovtedy niečo vážne neprihodí, nárok. /Napr. možné iné súdne rozhodnutie či zhoršený zdravotný stav. Donald bude mať v tom čase 78 rokov tak ako teraz Joe Biden.../

Právnici, ktorí Trumpa v Senáte obhajovali, tvrdili, že prezident či iný politik má podľa prvého dodatku americkej ústavy právo na obsah politického prejavu podľa vlastného uváženia. Ak sa niekomu zdalo byť povestné Trumpovo vystúpenie zo šiesteho januára príliš provokatívne, tak spomenuli aj vášnivé a zvlášť útočné prejavy už súčasnej viceprezidentky Kamaly Harrisovej na adresu konzervatívneho tábora. V Senáte sa v jednej chvíli prihlásil o slovo vplyvný senátor Bernie Sanders /toho pred pár rokmi zbožňovala veľká časť americkej mládeže, lebo mladým Američanom dokázal vysvetliť svoju ľavicovú filozofiu – v strane reprezentuje práve ľavicové krídlo na rozdiel od Joea Bidena, ktorý je kam vietor, tam plášť/. A Sanders, ktorý je známy plamennými prejavmi, sa počas diskusie opýtal jedného z Trumpových právnikov, konkrétne Michaela van der Veena /jasný holandský pôvod/, či ešte verí, že Trump vyhral voľby... Otázke sa priveľmi nečudoval, pretože Sanders nadobudol dojem, že aj tento Trumpov obhajca si ešte stále myslí, že voľby Trumpovi demokrati nejakým zákulisným, konšpiračným spôsobom ukradli. Van erd Veen na takto položenú otázku neodpovedal... /Kto mlčí ten svedčí?/.

Aj tak bolo už od samého začiatku zrejmé, že Senát bývalého prezidenta neodsúdi, a to pre nedostatok hlasov. Všetkých päťdesiat senátorov za Demokratickú stranu hlasovalo za odsúdenie Trumpa a k nim sa pridalo aj sedem republikánov, medzi nimi aj hviezdny Mitt Romney z Utahu. Lenže to bolo málo, demokrati potrebovali ešte desať hlasov republikánov, čo však už nemali a tak Trump vyšiel napokon z hlasovania ako víťaz, aj keď nie ako víťaz morálny, ako poznamenal aj Mitch McConnell, vodca republikánskej, tentoraz už senátnej menšiny, ktorý však hlasoval za Trumpovo oslobodenie, pretože chápe, že Donald zostáva v Republikánskej strane mimoriadne silnou postavou, skôr už vodcom zvlášť známeho hnutia MAGA /Make America Great Again – Urobme Ameriku znovu veľkou/. Mnohí republikánski senátori, môžem spomenúť napr. Lindsaya Grahama, nielen cítia, ale vedia, že Donald Trump má v strane veľký vplyv a že za ním stoja milióny voličov. Graham sa vyslovil nasledovne: „Donald Trump urobil svojou politikou veľa dobrých vecí pre Ameriku.“ A sám Donald hneď po hlasovaní v písomnom vyhlásení zdôraznil, že v Senáte išlo o politický hon na čarodejnice, aký nemá v americkej histórii obdobu, a dodal, že jeho hnutie začína naberať ešte na väčšej sile a že prechádza do útoku.

Lenže do nového útoku prechádzajú aj demokrati.

Aj keď im akcia s druhou obžalobou proti Trumpovi nevyšla, sú presvedčení o tom, že ak budú naďalej zdôrazňovať Trumpov podiel na násilnom útoku na budovu Kongresu, dokážu napokon vyvolať vo verejnosti – a teda najmä medzi voličmi republikánov – dostatočný odpor tak proti Trumpovi ako aj proti Republikánskej strane. Lenže to by už bolo o niečom celkom inom. Amerika je nielen v súčasnosti / aj keď teraz ide o mimoriadny stupeň nevraživosti/ rozdelená aj medzi dve hlavné politické strany. A je zrejmé, že tak by to malo zostať aj do budúcnosti, ak nechce ani jeden tábor riskovať nielen zopakovanie podobných udalostí, akými boli mohutné demonštrácie najmä černošského obyvateľstva v lete minulého roku po vražde Afroameričana Georga Floyda, ale najmä šiesteho januára tohto roka, útok na Kongres. A preto sa od nového prezidenta Joea Bidena očakáva pokojný postup. Ak bude ponúkať  pozitívny program, ak dajme tomu prestane útočiť na Trumpa, a ak sa sústredí na témy, ktoré sú najdôležitejšie a týkajú sa všetkých Američanov /určite v prvom rade vírusová pandémia/ môže sa na staré rany postupne zabudnúť. Inak Amerike hrozia ešte väčšie kovbojky než v minulých dňoch.

A čo Donald Trump?

Dokáže zahodiť za hlavu slogan o ukradnutých voľbách, alebo ním bude naďalej živiť svoje politické hnutie až do konečného víťazstva...?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984