Odišiel Augustín Španitz
Dňa 23. januára 2021 opustil MUDr. Augustín Španitz, CSc. po ťažkej chorobe vo veku 68 rokov rodinu, priateľov, kolegov a svojich pacientov. So zákernou chorobou statočne bojoval, nepoddával sa jej, ale napriek maximálnemu úsiliu lekárov svoj boj napokon prehral.
Narodil sa 31. mája 1952 v Bratislave. Detstvo prežil v Leviciach, ale do Bratislavy sa po maturite opäť vrátil na univerzitné štúdium. Absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského a hneď po skončení sa začal venovať milovanej chirurgii – najskôr ako sekundárny lekár vo viacerých bratislavských nemocniciach, neskôr prešiel do ambulantnej praxe. Jeho zlaté ruky chirurga a odborné znalosti zachraňovali životy pacientov, aby vzdával hold zázraku života. Obhájil dizertačnú prácu a zbieral ďalšie skúsenosti a poznatky na domácich a zahraničných konferenciách a kongresoch na všetkých kontinentoch.
Rozlúčiť sa prišli jeho najbližší, manželka Janka, syn Augustín s manželkou Jankou a synom Gustíkom, dcéra Barborka s manželom Petrom a deťmi Eliškou a maličkým Sebastiánom, ktorého ešte stihol privítať na tomto svete, brat Mirko s manželkou Jankou a celou rodinou. Lúči sa ostatná rodina, priatelia, kolegovia.
Miloval ľudí a mali sme ho radi. Povahové vlastnosti ho predurčovali k pomoci ľuďom. S darom pokory znásobenej profesionalitou a neobyčajnou ľudskosťou pomáhal a prinášal nádej. Dopriaval nám seba asi ako pohodového a prírodou sa kochajúceho doktora Skružného z nezabudnuteľného filmu Vesničko má středisková. Miloval prírodu v jej všetkých formách a podobách. Volali sme ho chrobáčik. V jeho knižnici však dominovali kuchárske knihy – bol známy labužník, celé hodiny dokázal študovať a vymýšľať recepty.
Ako blíženec bol nestálej povahy, všade byť, do všetkého sa pustiť. S manželkou Jankou vytvorili vášnivú cestovateľskú dvojicu, ktorá okrem Antarktídy navštívila všetky kontinenty a zoznam krajín, ktorými prešli, by bol dlhší ako ten, kde ešte neboli. Každý z nich si odnášal vlastné zážitky. Kým Janka spomína kráľovské dynastie na hradoch a zámkoch, obrazy v galériách, má spočítané kilometre, koľko nachodili za historickými pamiatkami až si išli nohy zodrať, Gustík si svet vychutnával po svojom. Hovorí o receptoch, o jedlách, recepciách aj dlhoročným kamarátom v saune, a po únavných zahraničných cestách-necestách Janka sťahuje z fotoaparátu na USB kľúče stovky fotografií a Gustík drží i-xtú diétu.
V študentských časoch sa pohyboval v mládežníckom hnutí a vášeň pre politiku ho neopustila po celý život. V posledných desaťročiach ako člena Klubu Nového slova. Bola to nefalšovaná radosť zo života s darom priateľstva, ku ktorému, samozrejme, patril úsmev a nefalšovaný smiech. Dúfal, že tento symbol doby s obyčajnými ľudskými radosťami sa opäť vráti. K tomuto odkazu sa pripájame.
