Zmeny inštitucionálnej štruktúry

Európska rada Stala sa oficiálne inštitúciou EÚ. Predseda Rady bude volený Európskou radou (kvalifikovanou väčšinou) na 2,5 roka s možnosťou opätovného zvolenia na ďalšie jedno obdobie. Bude zastupovať Úniu navonok okrem oblasti SZBP, ktorá bude aj naďalej spravovaná osobitne. Rada EÚ Predsedníctvo Rady a jej jednotlivých ministerských formácií bude naďalej šesťmesačné a rotujúce. Jednotlivé predsedníctva budú koordinované vo formáte trojky (troch po sebe nasledujúcich krajín). Rade pre zahraničné záležitosti bude predsedať vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Reforma hlasovania zaviedla nový systém dvojitej väčšiny – to znamená, že na schválenie právneho aktu bude po roku 2014 potrebných 55 % členských krajín (15), ktoré reprezentujú 65 % obyvateľov EÚ. Protokol o prechodných ustanoveniach zahŕňa poľskú požiadavku využitia tzv. ioanninskej klauzuly. V praxi to znamená, že aj štáty, ktoré nebudú môcť dať dokopy blokujúcu menšinu (minimálne 4 krajiny), budú mať možnosť oddialiť rozhodnutie v Rade na obdobie, v ktorom sa bude hľadať riešenie prijateľné pre všetkých. Takáto možnosť bude platiť do roku 2017. Blokujúcu menšinu môžu vytvoriť štyria členovia Rady, inak sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa rozšíri o 50 nových oblastí. Bude sa to týkať boja proti terorizmu, spolupráce v trestných záležitostiach, nelegálnej imigrácie, azylovej politiky či súdnej spolupráce. Práve v týchto citlivých otázkach viedla potreba konsenzu k neefektívnym kompromisom. Nový post vysokého predstaviteľa pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku spojí funkcie súčasného vysokého predstaviteľa pre SZBP (Javier Solana) a komisára pre vonkajšie vzťahy (Benita Ferrero-Waldner). V jeho práci mu bude pomáhať zahraničná služba EÚ, tvorená národnými a európskymi diplomatmi. Vysoký predstaviteľ bude predsedať Rade pre zahraničné veci a viesť politický dialóg s tretími stranami v mene Únie a vyjadrovať pozíciu Únie (ak sa takáto pozícia dosiahne) v medzinárodných organizáciách a na konferenciách. Komisia Podľa novej zmluvy, bude mať do roku 2014 každá krajina jedného komisára vrátane vysokého predstaviteľa, ktorý bude jedným z podpredsedov Komisie. Po roku 2014 prestane platiť princíp jedna krajina – jeden komisár. Ich počet sa zo súčasných 27 zníži na 17. Krajiny sa budú striedať podľa systému rovnej rotácie medzi členskými štátmi. Bude to znamenať, že každá krajina bude môcť nominovať svojho komisára minimálne v dvoch z troch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Bude pri tom zohľadnené demografické a geografické hľadisko. V tejto súvislosti vznikli obavy, že rozhodnutia Komisie, v ktorej nebudú mať zastúpenie veľké štáty únie budú mať menšiu váhu. Členom Komisie sa stane aj vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude jej podpredsedom. Predseda Európskej komisie získa právomoc za istých okolností odvolať ktoréhokoľvek komisára. Európsky parlament Nová zmluva znamená pre Parlament rozšírenie spolurozhodovacej procedúry takmer na všetky legislatívne akty EÚ, čím posilňuje politickú váhu jediného priamo voleného orgánu EÚ a mierou svojich právomocí sa približuje k Rade. Väčšiu právomoc bude mať vo vzťahu k rozpočtu. V súlade s novým inštitucionálnym poriadkom bude Parlament väčšinou svojich členov priamo voliť predsedu Európskej komisie z nominácií, ktoré poskytne Rada po zohľadnení výsledkov volieb do EP (doteraz len schvaľoval voľbu Rady). Parlament sa bude môcť vyjadriť aj k personálnemu obsadeniu úradu Vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Pokiaľ ide o rozdelenie kresiel v EP, európski lídri sa stotožnili so správou vypracovanou v Parlamente, ktorá nanovo prerozdeľuje počty mandátov pre jednotlivé národné delegácie tak, aby celkový počet poslancov bol 750 namiesto súčasných 785. Proti novým počtom najviac protestovalo Taliansko. Návrh správy mu totiž určil 72 kresiel, čo je o šesť menej, ako má dnes. Ako jeden zo zakladajúcich členov EÚ, by tak stratilo paritu s Veľkou Britániou a Francúzskom. V záujme bezproblémového schválenia zmluvy, bolo Taliansku priznané jedno kreslo navyše, čím sa dostalo na úroveň Veľkej Británie, hoci od Francúzov ho stále jedno kreslo delí. Miesto, ktoré Taliansko získalo, vzniklo na základe toho, že sa predseda Parlamentu nebude počítať do celkového počtu poslancov. EP sa teda bude skladať zo 750 poslancov a svojho predsedu, ale to neovplyvní jeho právo zúčastňovať sa na hlasovaniach v pléne. O mandát tak de facto príde krajina, z ktorej bude novozvolený predseda. Technické detaily však do decembra treba doriešiť. Národné parlamenty Lisabonská zmluva posilňuje úlohu národných parlamentov. Osobitný článok protokolu obsahuje výpočet všetkých úloh národných parlamentov. Ich reálne uplatňovanie však závisí od miery aktivity jednotlivých národných zákonodarných zborov. – Národné parlamenty budú mať za úlohu dohliadať na dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality. – Budú sa zúčastňovať na kontrole politík v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Budú aj politickým kontrolným orgánom Europolu a Eurojustu. – Zasielajú sa im žiadosti o pristúpenie k Únii. – Čas na preskúmanie právnych aktov EÚ sa pre národné parlamenty predĺži zo šiestich na osem týždňov. Komisia bude posielať návrhy právnych aktov, konzultačné dokumenty (Zelené a Biele knihy), ročné plány legislatívnych úloh priamo národným parlamentom. – Ak jedna tretina parlamentov členských štátov vyjadrí námietku, musí Komisia legislatívny akt buď obhájiť, alebo pozmeniť (tzv. žltá karta). Ak dá polovica národných parlamentov na návrh Komisie negatívne stanovisko, musí Komisia návrh odôvodniť, alebo stiahnuť (tzv. oranžová karta). – Národné parlamenty sa budú podieľať na medziparlamentnej spolupráci. Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie môže do pozornosti Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predložiť všetky podnety, ktoré považuje za vhodné. Európsky súdny dvor – získal právomoc preskúmavať legalitu sankcií, ktoré sú prijímané v rámci spoločnej zahraničnej politiky, – jednotlivci budú mať možnosť napádať právne akty EÚ, – bude pôsobiť aj ako poradný orgán – bude sa môcť vyjadrovať k návrhom členských štátov, – v protokole bolo stanovené, že v prípade, ak sa počet generálnych advokátov zvýši z 9 na 11, Poľsko bude mať jedného advokáta, tak ako ostatné veľké štáty – Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Veľká Británia (ostatné miesta sa prideľujú na základe rotačného systému). Európska centrálna banka a Dvor audítorov Obe inštitúcie sa stanú komunitárnymi orgánmi, ktorých mandát vychádza zo zmluvných základov EÚ novelizovaných Lisabonskou zmluvou. ECB si pri tom aj naďalej ponecháva svoju autonómiu a právnu subjektivitu voči ostatným európskym orgánom. Charta základných práv Obsahuje výpočet politických, sociálnych a ekonomických práv. Jej cieľom bolo zaručiť, aby európska legislatíva nebola v rozpore s Európskou konvenciou ľudských práv. Aj keď nie je súčasťou zmluvy, jej právna záväznosť je zabezpečená odkazom v čl. 6. Bude slávnostne vyhlásená Parlamentom, Radou, Komisiou a bude mať štatút primárneho práva. Protokol k Charte základných práv obsahuje vyhlásenie, že sa ustanovenia Charty nevzťahujú na Veľkú Britániu a Poľsko, a teda ani Európsky súdny dvor nemôže konštatovať nesúlad medzi právom týchto štátov a Chartou. Veľká Británia sa obávala, že by Charta mohla zakladať nové sociálne práva, čím by narušila britský liberálny pracovný trh. Poľsko sa k výnimke z Charty pridalo, aby sa vyhlo tomu, že Charta bude zakladať individuálne slobody v rozpore s konzervatívnymi a náboženskými hodnotami Poľska (napr. interrupcie). Rozširovanie Holandsko žiadalo, aby boli do zmluvy zahrnuté prístupové kritériá na rozširovanie (tzv. kodanské kritériá – teda podmienka demokratickej vlády a rešpektovania ľudských práv, štandardov trhovej ekonomiky a zjednotenia národnej legislatívy v kandidátskych krajinách s pravidlami EÚ). Tento návrh celkom neprešiel, pretože existovali obavy, že ak by sa kodanské kritériá stali súčasťou primárneho práva, mohol by o prijímaní nových členov v konečnom dôsledku rozhodovať ESD, a nie politickí lídri. Do zmluvy sa dostala formulácia o tom, že potenciálni členovia musia zdieľať hodnoty EÚ. Holandsko však presadilo aj formuláciu, že sa pri ďalšom rozšírení budú zohľadňovať podmienky prípustnosti, teda absorbčná schopnosť Únie. Nová skladba Európskeho parlamentu nezohľadňuje budúce rozširovanie. Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Pod túto oblasť spadajú hraničné kontroly, azylová politika, prisťahovalectvo, súdna spolupráca v občianskych a trestných veciach a policajná spolupráca. Zostáva v platnosti kompromis z júna 2007 dosiahnutý počas nemeckého predsedníctva, podľa ktorého spadá oblasť národnej bezpečnosti výsostne do pôsobnosti členských krajín. Tretí pilier bude kompletne zakomponovaný do Zmluvy o fungovaní EÚ (Zmluvy o založení ES). Lisabonská zmluva vytvára základ na uznávanie rozsudkov v trestných veciach, zjednocovanie trestnoprávnych predpisov ako aj vzájomné uznávanie súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskych veciach. Na tento účel môže Rada prijímať smernice. Členským štátom zostala možnosť tzv. záchrannej brzdy. Ak by sa navrhovaná smernica mala dotknúť základov systému trestného súdnictva členského štátu, môže dotknutý štát požiadať, aby o návrhu smernice rokovala Európska rada. Zmluva prináša možnosť vytvoriť z Eurojustu Európsku prokuratúru (musí však o tom jednomyseľne rozhodnúť Rada po získaní súhlasu Európskeho parlamentu). V protokoloch k zmluve je napísané, že Británia a Írsko sa nezúčastňujú na policajnej a súdnej spolupráci, Dánsko sa nezúčastňuje na väčšine ustanovení o policajnej a súdnej spolupráci v trestných záležitostiach. Môžu sa však na báze ad hoc pridať k jednotlivým opatreniam, ak to uznajú za vhodné. Posilnená spolupráca Členské štáty môžu nadviazať užšiu spoluprácu v tých oblastiach, ktoré nespadajú pod výlučnú právomoc Únie. Jej zmyslom je posilňovanie integrácie a podpora cieľov Únie. Otvorená je pre všetky členské krajiny. Na jej iniciácii sa však musí zhodnúť aspoň 9 štátov. V rámci posilnenej spolupráce je možné meniť spôsob hlasovania. Akékoľvek právne akty sú záväzné len pre tie krajiny, ktoré sa na posilnenej spolupráci zúčastňujú. Povolenie postupovať formou posilnenej spolupráce sa udeľuje rozhodnutím Rady, ktorá sa uznáša jednomyseľne. Výdavky posilnenej spolupráce s výnimkou administratívnych nákladov znášajú zúčastnené členské štáty. Zdôraznenie princípu prenesených právomocí EÚ bude mať tri druhy kompetencií: – Výlučné: menová únia, pravidlá hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, monetárna politika pre štáty, ktoré sú členmi eurozóny, spoločná obchodná politika – Spoločné: vnútorný trh, kohézna politika, poľnohospodárska politika, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, doprava, energetika, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Podporné (koordinované): priemysel kultúra, turizmus, ochrana zdravia, vzdelávanie, šport, civilná ochrana Ak sa EÚ rozhodne prestať vykonávať svoju právomoc, prenesie spätne výkon právomocí členským štátom. Hospodárska súťaž Francúzi dosiahli vyškrtnutie zmienky o „nerušenej hospodárskej súťaži“ zo zoznamu základných cieľov EÚ. Preto bola politika konkurencie a hospodárskej súťaže ošetrená v ďalšom z protokolov k zmluve. Vystúpenie z Únie Po prvýkrát bola do zmluvy zahrnutá možnosť vystúpenie z Európskej únie. V súčasnosti takáto možnosť neexistuje. Zdroj: EurActiv.sk