Žurnalistika, žurnalistika, kde si?

Počet zobrazení: 2345

Keď novinárov tlačí čas a predpojatosť, čo všetko im vyletí z úst a spod prstov! Ľudovej múdrosti Trikrát meraj a raz rež! sa nedržala ani autorka nasledujúceho výroku. „Nech rozsudok (nad Dušanom Kováčikom – pozn. aut.) bude akýkoľvek, Smer má vážny šrám a spochybnenú povesť.“ (Pravda.sk, 10. 7. 2021) Autorke akosi ušlo, že Dušan Kováčik sa stal šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v roku 2004 počas vlády Mikuláša Dzurindu a za ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Vtedajšia parlamentná väčšina SDKÚ-DS, SMK, KDH a ANO by sotva akceptovala smeráckeho nominanta na čelo novozriadeného ÚŠP. Kováčik ako koaličný kandidát prešiel parlamentom naprieč politickým spektrom, keď od 138 prítomných poslancov získal 118 hlasov. Naprieč politickým spektrom prešiel aj za Ficových vlád v roku 2009 (139 – 117) i v roku 2014 (118 – 92)

Isteže, médiá nekonajú len s horúcou hlavou. Niektoré podnety premerajú aj tisíckrát. Spredu aj odzadu. Zhora aj zdola. Za svetla aj za tmy. Ako čerstvú správu Európskej komisie, že „súdnictvo na Slovensku je druhé najmenej nezávislé“. (teraz.sk, 10. 7. 2021) Tak sme vylepšovali dôveryhodnosť justície, až sme pošramotili jej nezávislosť. Posivený svedok predpokladal, že také nelichotivé vysvedčenie vyvolá mediálnu grilovačku a prehluší každú tlačovku. Nech by ju zvolal ktokoľvek a o čomkoľvek! Médiá sa zrejme ozvú, keď nájdu fintu, ako na zdvihnutý prst Bruselu navliecť Kočnerove esemesky s niekoľkými sudcami či prokurátormi. Aby sa domáce publikum nasýtilo a ministerka spravodlivosti ostala celá. Veď kto, ak nie Mária Kolíková, vie zabezpečiť, aby súdy úspešne zavŕšili, čo sa začalo zatýkaním korupčníkov v priamych prenosoch a za potlesku ulice.

Médiá sa pustili do Roberta Fica a Igora Matoviča, že osočili prezidentku zo zmarenia referenda, ale nad kolegom zo spriateleného SME prižmúrili oko. Nebol k nej bohvieako galantný. „Zbytočnou špiritizáciou po výroku súdu si to prezidentka pokazila. Prejavila neschopnosť vzdorovať populistickej vlne.“ (komentare.sme.sk, 8. 7. 2021) Pretaktizované médiá sa potom čudujú, že keď príde na lámanie chleba, napríklad k pandémii, ulicu začnú priťahovať a názorovo rozkladať konšpiračné zdroje. A roboti s notebookmi a mikrofónmi vypliešťajú oči, ako ich mediálnu automatizovanú veľkovýrobu prekonáva produkcia takmer na kolene...

Autorka, ktorá zabudla za čej vlády vznikol Úrad špeciálnej prokuratúry a kto bol jeho prvým šéfom, nezabudla pripomenúť, že kauza Dušana Kováčika „nám nastavuje zrkadlo. Ak sa doň nepozrieme, nebudeme sa vedieť zmeniť k lepšiemu.“ (Pravda.sk, 10. 7. 2021) Posivený svedok sa domnieva, že zrkadlo nám nastavil už Víťazný február 2020. Keď vojnu oligarchii vyhlásili oligarchovia na čele koaličných strán. Vojnu mafii raňajkujúci alebo dovolenkujúci s mafiánmi. Vojnu zlodejom vykrádači diplomoviek. Vojnu daňovým podvodníkom podvodníci s premlčaným alebo dodatočne vyrovnaným daňovým kiksom... „To jsou paradoxy,“ povzdychol by Václav Havel. Nad tým, koho médiá v rukách oligarchov vyložili na piedestál a chránia ako patrónov Zmeny a Očisty. A tak nemajú čas opýtať sa, či ulica výkrikmi proti korupcii neprekrikuje frustráciu zo života od výplaty k výplate a z rastúcich sociálnych rozdielov, ale najmä z nemožnosti zásadnej zmeny. Od koreňa. Ukázalo sa totiž, že neviditeľnej ruke trhu je fuk, či jej po voľbách nastokne snubný prstienok nápadník sprava alebo zľava.

Nie div, že posivenému svedkovi sa zacnelo po žurnalistike, ktorá kladie otázky. Na rozdiel od médií, ktoré kladú odpovede. Našťastie, zatiaľ iba predvarené.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984