Reklama
Reklama

Zrušená uhorková sezóna

Fejtón
Počet zobrazení: 2274

Vážení občania, oznamujeme vám, že tohto roku sa uhorková sezóna konať – nebude!“ Takto priamo to síce diaľkovo ovládaný prezident Kiska v poradcami predpísanej Správe o stave republiky v parlamente neprečítal, no traja z milióna pozorných poslucháčov tento odkaz medzi riadkami jasne zachytili.

So stúpajúcou teplotou až k letným horúčavám už počas tohtoročnej jari pribúdal nielen vlahový deficit, ale najmä počet  ambicióznych uchádzačov, ktorí ešte neboli hlavou štátu. A tak skôr, ako si školáci vyzdvihli vysvedčenia a rozbehli sa užívať si voľno letných prázdnin, súdruh Žinčica zaznamenal až 13 gladiátorov odhodlaných vstúpiť do arény a bojovať o prezidentský úrad. Osobnosti len dve-tri, žiaľ, narcisov a kšeftárov plná „oná“ aj okolo... A to sa všeobecne očakáva, že ťažkoodení vyfintení matadori nastúpia na pódium (po dôkladnom varení a dusení v kotloch straníckych centrál) až na jeseň. Zároveň so školským zvonením. Zrejme sa dožijeme rekordu. Lebo veď v prvých prezidentských voľbách v roku 1993 zvolili poslanci NR SR Michala Kováča zo štyroch navrhnutých kandidátov. V roku 1998 nie a nie zvoliť prezidenta ani v šiestich skrutíniách z celkového počtu 15 navrhnutých osobností. V roku 1999 – už počas prvej priamej voľby hlavy štátu – si občania Slovenskej republiky zvolili Rudolfa Schustera z desiatich uchádzačov. V roku 2004 kandidovalo 12 záujemcov a prvým mužom štátu sa stal Ivan Gašparovič. O päť rokov neskôr, v roku 2009, porazil opakovane svojich šiestich politických protivníkov. V ostatnom súboji o ovládnutie Grasalkovičovho paláca v roku 2014 si meralo sily až 14 odhodlancov. Smerácky šéf volebnej kampane Maďarič zbabral aj to, čo sa nedalo a tak z modrého amerického neba posiateho päťdesiatimi hviezdami nečakane priletel a hladko pod Tatrami pristál najlepší zo všetkých dobrých anjelov... S pomocou kadekoho i kadečoho to dotiahol v úrade až tak ďaleko, že sa podľa jeho vlastných slov stal hlavou mafiánskeho štátu. Aj preto v máji teatrálne ohlásil, že už nechce byť hlavou štátnej ani daňovej či pozemkovej mafie.    

sasoprezident.jpg  Kresba: Ľubomír Kotrha

Snaha lumpeninteligencie uchopiť moc v štáte a vládnuť väčšine obyvateľov Slovenska sa ale začala od februára razantne prejavovať a zviditeľňovať. Slovenský Majdan sa našťastie nekonal, no Víťazný marec vďaka politickým protivládkam a priživujúcej sa opozícii preoral úspešnú vládu v malej stredoeurópskej krajinke a otriasol základmi parlamentnej demokracie. Je možné, že zo strachu pred pouličným kádrovaním a verejným lynčom mediálnych teroristov, s informačnou muníciou prisúvanou treťosektorovými snajpermi, si to poniektorí odhodlanci ešte rozmyslia a stiahnu svoju kandidatúru rýchlejšie ako branec trenírky pred odvodovou komisiou...    

Obvyklá letná uhorková sezóna nebude, hoci divadlá i parlament už zatvárajú svoje brány. Fakt, nebyť Dámskeho klubu a prenosov z Majstrovstiev sveta FIFA vo futbale, zrejme by sa pred obrazovkami nedalo prežiť. „Slušnosť“ z ulíc a námestí sa totiž preniesla do virtuálneho sveta, hľadajúc nové možnosti a formy. Zakotvila v televíznej reklame. Na potetovaných slovenských futbalistoch, sledujúcich na posteli v národných dresoch zápasy svetového šampionátu v Rusku a tipujúcich víťaza duelov na krásnych štadiónoch, sa dá i pobaviť. Iné je to už s tvrdou protivládnou a nenávistnou reklamou bojujúcou proti návrhu na zvýšenie poistnej dane. Je to po prvý raz, keď sa politický boj preniesol z parlamentu či z diskusnej odbornej roviny priamo a nezakryte do vysielania reklamy. Nákladnú a emotívnu kampaň platenú každým z nás, ktorý má uzavretú akúkoľvek poistku, spustila Slovenská asociácia poisťovní po tom, čo návrh na 8-percentnú daň z neživotného poistenia posunul parlament do druhého čítania. Kampaň prebieha na internetovej stránke www.rukyprec.sk, samostatnom Youtube kanáli a vo viacerých televíziách. Na tom by nebolo nič výnimočné, ak by medzi tými niekoľkými vysielateľmi nebola aj RTVS (!). Akoby týmto obchodným protivládnym postojom chcela kompenzovať neochotu vlády riešiť a vyriešiť financovanie verejnoprávnych médií. Pravdou je, že peniaze nesmrdia, no takýmto vpustením politických aktivistov a „kupcov do chrámu“, prekročila bývalá Slovenská televízia hranice kultúrnosti, vkusu, lojality i nestrannosti. Mám pocit, že všetko to, čo sa tu okolo nás od februára deje, je testovaním na živých pacientoch. Konečný zámer a cieľ sa síce pomaly vynára ako ľadovec pred Titanicom, ale nik ho zatiaľ nechce verejne deklarovať. Som si vedomý, že hejteri z mainstreamových oligarchických médií ma môžu označiť za konšpirátora. Veď oni to tak radi a presvedčivo robia, len aby odvrátili pozornosť od fabrikovania ich hoaxov, fake news a protivládnych konšpirácií. O tom, že sa im to darí niet pochýb. Najnovším dôkazom je nehorázne rozhodnutie rakúskeho obchodného reťazca BILLA určovať Slovákom, čo môžu a čo nemôžu čítať. Znie to síce neuveriteľne, no BILLA stiahla z predaja magazín Zem a vek. Nehoráznosť?! Ani by som nepovedal. Skôr krátkozrakosť, hlúposť aj neznalosť slovenskej mentality. Veď takto práve vyrobili novodobý samizdat, po ktorom sa začnú zháňať aj tí, čo doteraz ani len netušili, že nejaký taký údajne konšpiračný magazín existuje. Konkurenčné siete Tesco a Kaufland vyhlásili, že sú proti cenzúre, takže Zem a vek budú predávať naďalej. Ktovie, či sa počas tohtoročnej zrušenej uhorkovej sezóny nezrodí ďalšia módna občianska či komunitná aktivita? Po vzore slovenských hokejistov spred dvoch rokov by mohla vyhlásiť všeobecný bojkot reťazca BILLA. Nech im, cenzorom nechutným, v horúcich letných dňoch všetok ten ich tovar plný éčok zhnije priamo na pultoch! To by bol kúsok hodný slušného Slovenska. Lebo dnes je to Zem a vek, zajtra možno Extra plus, v stredu potom Pravda, vo štvrtok Literárny týždenník a v piatok – ktohovie, možno aj Fifík...      

Žijeme podivuhodnú dobu. Všetko sa mení. V mediálnom svete sa menšiny stávajú hlavným obsahom správ, marginálne príhody sú „otvárakom“ večerných televíznych správ, nedoukovia určujú chod vecí verejných. Kedysi boli rôzne výročia, ktorými si národ či spoločnosť pripomínali významné historické alebo pamätné udalosti. Viete, že práve oslavujeme 5-te výročie policajného zásahu v rómskej osade v Moldave nad Bodvou. Namojveru! A kto si ho pripomína a zapisuje do kalendára? No predsa verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová s podporou a koordináciou nenávistných a konšpiračných médií, akými sú Denník N a SME. Nuž čo? Kedysi sme sa v škole učili aj o permanentnej revolúcii a o profesionálnych revolucionároch. Ja si narýchlo spomínam iba na legendárneho Che Guevaru a robotníckeho novinára Antonína Janouška. Zrejme som však nedával v škole dostatočne pozor. Inak by som dnes celkom isto vedel odhadnúť ďalšie vývojové etapy verejného chaosu postupujúceho z námestí na traktormi preplnené ulice a mosty, cez letný hudobný festival POHODA až..., až kam vlastne?  

Aby ste si ale nemysleli, že som iba frfloš (a ako vravia bratia Česi hnidopich), so štartom leta som postrehol aj niekoľko pozitívnych a radostných momentov. Jeden z prezidentských kandidátov Eduard Chmelár predniesol na druhý deň po Kiskovi „Tieňovú správu o stave Slovenskej republiky“. V Primaciálnom paláci v Bratislave sme si ju vypočuli  aj v prítomnosti bývalých prezidentov SR Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča. Vysokoškolský učiteľ a politológ sa, na rozdiel od súčasnej hlavy štátu, ukázal ako mierotvorca. Tvrdí, že 2 % HDP na zbrojenie je príliš veľa. „Som presvedčený, že ambíciou Slovenska by malo byť dosiahnuť skôr 2 % výdavkov do vedy a výskumu, čo je priemer EÚ, ako dosiahnuť 2 % na armádu. Reforma nášho školstva, ktoré za vlády Márie Terézie určovalo trendy v celej vyspelej Európe, no za 250 rokov sa v ňom nič podstatné nezmenilo, nie je len vecou peňazí, to všetci vieme. Ale vyhýbanie sa otázke financií pôsobí často len ako alibi neochoty niečo s týmto stavom robiť. Slovensko patrí medzi štáty OECD s najnižšími výdavkami na vzdelávacie inštitúcie v pomere k HDP. Predbehlo nás nielen Rusko, ale aj Čile, Argentína či Mexiko. Ešte horšie sme na tom s platmi učiteľov, ich úrovňou sa približujeme k Senegalu. Občania, ktorí tlačia naše školy do zvyšovania kvality, si musia uvedomiť jednu základnú rovnicu: s výdavkami na úrovni Latinskej Ameriky a s platmi na úrovni Afriky nemôžeme dosiahnuť úroveň západnej Európy.“

Za ďalší skvelý a svetlý okamih považujem postoj českej herečky Zlaty Adamovskej v Krausovej televíznej talkshow k celosvetovému hnutiu MeeToo. Odsúdila ho ako nezmysel.

S potešením som si tiež vypočul konštatovanie hovorcu maďarskej pobočky Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti Csabu Csontosa. Po tom, čo maďarská vláda presadila prijatie zákona Stop Sorosovi, potvrdil informácie o uzavretí budapeštianskej kancelárie nadácie a o jej presťahovaní do Berlína... Vo vysielaní večerných Správ RTVS povedal, že: „Priestor pre občianske organizácie sa neustále zužuje a bohužiaľ nevidím svoju budúcnosť v Maďarsku!“

Inak, v mladých bučinách na Záhorí - okolo Studienky, Tomkov a na strelnici – rástli kuriatka...

Postarší chalupár tmoliaci sa po schnúcom trávniku medzi húsenicami obžratými okrasnými kríkmi, si spolu s klasikom povzdychol : „Tento spôsob letnej uhorkovej sezóny zdá sa byť dosť nešťastný...

Priemer: 4.8 (49 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama