Reklama
Reklama

Zomrel Maurice Duverger

Počet zobrazení: 4527

maurice-duverger.jpgFrancúzsky politológ svetového mena, otec francúzskej politickej vedy zomrel v noci zo 16. na 17. decembra 2014 vo veku 97 rokov. Tento špecialista na ústavné právo bol v roku 1989 zvolený na kandidátke Talianskej komunistickej strany do Európskeho parlamentu a jedno volebné obdobie pôsobil v skupine európskych socialistov.

Maurice Duverger sa narodil 5. júna 1917 v Angoulême, v mestečku na juhu Francúzska, v buržoáznej rodine po svojej matke, ale skromnej po svojom otcovi, ktorý pracoval v papiernictve. Duvergerovci žili v Bordeaux. Maurice bol žiakom katolíckej školy. Politika ho od mladosti priťahovala.

Na sklonku roku 1933 sa stáva členom Ľudového republikánskeho zväzu (Union populaire républicaine), kde v tom čase figuroval mladý profesor Philippe Henriot, budúci minister propagandy vichistického režimu, ktorým mladého Duvergera fascinoval. V decembri 1936 sa Maurice Duverger pripája k Francúzskej ľudovej strane (Parti populaire français) Jacquesa Doriota. Táto strana ešte nebola fašistickým hnutím, ktorým sa neskôr stala, ale už vtedy bola populisticky naladeným zoskupením, ktorému svoj hlas dávali antisemitsky naladení voliči. Duverger bol vymenovaný za funkcionára mladých doriotistov, konkrétne za sekretára Ľudového zväzu francúzskej mládeže (Union populaire de la jeunesse française). „Toto všetko,“ ako neskôr spomína v knihe svojich pamätí, „bolo idealistické a utopické. Mal som predsa iba dvadsať rokov.“ (L’Autre côté des choses, Albin Michel, 1977). Stranu opúšťa o tri roky sklamaný jej posunom k extrémnej pravici. V r. 1938, pred svojím odchodom z Francúzskej ľudovej strany zasväcuje svoj život právnickej kariére. Ako uvádza, túto cestu si vybral tak trochu náhodou: „Keď človek nevie, kde ísť po maturite, skončí na právnickej fakulte.“

V roku 1946 uverejňuje svoje prvé texty v Le monde. Duvergerov blízky ho odporučil vtedy ešte zakladateľovi tohto slávneho denníka, Hubertovi Beuve-Méry, s ktorým si postupne utvoril veľmi blízky vzťah. Medzi rokmi 1946 – 1994 publikoval predovšetkým v tomto denníku okolo 800 článkov na témy týkajúce sa súčasnej piatej Francúzskej republiky, vývoja komunistických režimov, transatlantických vzťahov, budúcnosti vysokoškolského vzdelávania a na mnohé iné témy.

Duvergerove neskoršie politické postoje, v ktorých už bolo cítiť jeho posun v politickej orientácii do ľavého stredu, neunikli kritike kolegov. Napríklad filozof Raymond Aron ho kritizoval za jeho zhovievavé postoje voči Sovietskemu zväzu a komunistickej strane. Od začiatku svojej akademickej kariéry sa Maurice Duverger zaujímal o politické strany a volebné systémy v komparatívnej perspektíve. V r. 1951 vydáva azda svoje najvýznamnejšie dielo, Politické strany (Les partis politiques), ktoré bolo deväťkrát opakovane vydané a preložené do niekoľkých svetových jazykov. Duverger je autorom známej typológie kádrových a masových politických strán. Zákon pomenovaný po ňom mi zaznieva v mysli, akoby to bolo včera, keď som sa vo Francúzsku drvil na skúšku z teórie politických strán:

„Pomerný volebný systém vedie k viacstraníckemu systému strán, ktoré sú rigidné, nezávislé a stabilné. Väčšinový dvojkolový volebný systém vedie k systému viacerých strán, ktoré sú pružné, relatívne stabilné a závislé. Väčšinový jednokolový volebný systém vedie k dualistickému systému so striedaním dvoch veľkých, nezávislých politických strán.“ Od tohto priekopníka politickej vedy pochádza tiež koncept semiprezidencializmu, taký charakteristický pre politický systém piatej republiky.

Emeritný profesor stál pri vzniku samostatných politických vied na Sorbonne a prednášal právo aj v Poitiers a Bordeaux, kde bol prvým riaditeľom Inštitútu politických vied, ktorý je súčasťou jednej z tamojších univerzít. Jeho dielom sa zaoberajú v rámci štúdia aj budúci slovenskí politológovia.

Prečo kandidoval do Európskeho parlamentu za stranu, ktorej jeden zo zakladateľov a generálnych sekretárov bol aj významný neomarxistický filozof Antonio Gramsci, vysvetlil v inotaji: „Smerovanie tejto strany vedie k svojej plnej integrácii v rámci demokracie: cyprusy, ktoré obklopujú hroby na Červenom námestí, sa raz môžu stať rovnako živými ako tie, ktoré lemujú cestu Via Appia v blízkosti tamojších mauzóleí.“

Zdroje:
http://www.lemonde.fr/disparitions/article/2014/12/22/maurice-duverger-professeur-de-droit-et-de-sciences-politiques-journaliste-et-editeur_4544800_3382.html
http://www.lepoint.fr/societe/maurice-duverger-est-mort-a-97-ans-22-12-2014-1891716_23.php

Foto: https://avocatvs.wordpress.com/2012/06/21/maurice-duverger-7/

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama