Reklama
Reklama

Zmiznutý Novomeský

Počet zobrazení: 3919

Na výročnom sedení Klubu Nového slova odznel podnet pripomenúť si 110 rokov od narodenia Laca Novomeského. Ako milovník uhorskej vlastivedy viem, že  tento náš slovenský básnik, publicista a politik sa narodil 27. decembra 1904 v Budapešti. Jeho rodičia sa sem prisťahovali za prácou – otec bol krajčírom. Tu  v rokoch 1910 –1914 navštevuje ľudovú školu, neskôr gymnázium. V roku 1918 zažíva demonštrácie sprevádzajúce koniec Uhorska. Svoj maďarský pobyt končí v roku 1919, s rodičmi sa presťahoval do novovzniknutého Česko-Slovenska.

utca_2.jpgV uplynulom roku som si pre seba poobjavoval viacero slovenských pamätných miest a príbehov v Maďarsku, predovšetkým v Budapešti. Hroby národovcov z 19. storočia, bývania poslancov Uhorského snemu Milana Hodžu či Ferdiša Jurigu. Zistil som tiež, že na rodnom dome Laca Novomeského je pamätná tabuľa ešte z čias socializmu v oboch krajinách. Výborný cieľ vlastivednej potulky. Nevšímam si, či sa chystajú sem prísť spomínať delegácie spisovateľské, vládne a akékoľvek iné. V rodinno-priateľskom kruhu sme pristúpili ku kultúrnemu počinu. Manželka kúpila plastickú plastovú kytičku (vydrží nástrahy veľkomesta) v národných farbách, ktorú zvýraznila slovenskou trikolórou. Ja som zavolal priateľovi a v sobotu 27. 12. 2014 ráno sme nastúpili do vlaku smer Budapešť. Zo Západnej stanice tri zastávky električkou, pár sto metrov pešo a sme na ulici Szövetség (Spolkovej) v Alžbetove (Erzsébetváros). Alžbetov spolu s vedľajšími mestskými časťami Terezín a Jozefov patrili k prudko rozvíjajúcim sa štvrtiam uhorského hlavného mesta na začiatku 20. storočia. S početnou slovenskou menšinou. Zástavba má na prvý pohľad veľkomestský charakter. Ulice sú na rozdiel od okružných a lúčovitých peštianskych bulvárov pomerne úzke. Obzerám sa kolo seba. Už sa teším, ako skritizujem účelový preklad textu na pamätnej tabuli do maďarčiny, ktorý vynecháva spojenie „slovenský básnik“.

novomesky_bez_tabule.pngČaká nás však kultúrny šok, estetický šrám a vyvalené oči. Pamätnej tabule niet! Zíza na nás obdĺžnik tmavšej farby na pozadí relatívne farebnej fasády a štyri diery po úchytoch. Práve dnes, na narodeniny! Overujeme číslo domu, sme správne. Z domu vychádza pani, mojou slovenskou maďarčinou zisťujeme, čo sa stalo. Z odpovede sme pochopili, že niekto ju odniesol, vzal so sebou. Dúfajme, že nie navždy. Text je síce – ako sa vraví – poplatný dobe. Ale vydržal 25 rokov, ktoré uplynuli od zmeny politického režimu, ktorý symbolizoval aj L. Novomeský. Zmeniť v súčasnosti by to azda mohla len únava materiálu...  Koniec koncov, pozrite sa, ako tabuľa vyzerala.

Verím, že prípadná novelizácia znovuosadenej tabule bude k lepšiemu a koná sa so súhlasom slovenských orgánov. Bol to predsa aj slovenský verejný činiteľ. A určite patrí na najvyššie priečky slovenského zoznamu kultúrneho dedičstva. Samozrejme, budem pátrať v dobre informovaných slovensko-maďarských kruhoch po príčine. Zatiaľ si pozrite „fotoreportáž“ z miesta „zrodu“ významného Slováka Ladislava Novomeského nasnímanú presne 110 rokov po jeho narodení.

Foto: Jozef Schwarz

netabula.jpg
dom.jpg

dom_detail.jpg

utca_1.jpg

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Rudolf Slezák
#1
Rudolf Slezak
30. december 2014, 15:14

Po Lukášovi Pernom, je to ďalší príspevok, pre oživenie si pamäti na Ladislava Novomeského, na stránkach Slova. Žiaľ Bohu, aj na zamyslenie sa nad tým, ako nám miznú z pod nosa, pamätné tabule, busty, sochy, názvy ulíc... ktoré nám podobné postavy takých mužov, ako bol  básnik a politik Laco  Novomeský,doteraz pripomínali. Všetci vieme prečo. Svojim príbehom ste mi pripomenuli udalosť z pred troch rokov, ktorá sa stala v Košicich. Pri príležitosti oslobodenia mesta a upálenia Palacha, tam skupinka vandalov pod vedením výtvarníka Petra Kalmusa, zhanobila bustu básnika tak, že mu natiahla na hlavu starý dotrhaný sveter, na Kuzmányho ulici. Bolo tam iba zopár ludí, no neušlo to pozornosti novinárov a fotografov, z východo Slovenského Korzára. Peter Kalmus sa nezabudol pochváliť tým, že už v 90 tich rokoch, pomaloval bustu na červeno. Aby Košice videli, akého majú vo svojom meste hrdinu.

Neviem, čí táto busta ešte stále je na svojom pôvodnom miete, alebo čí sa ju už týmto vandalom podarilo odstrániť. Vtedy, keď sa to stalo a inde zasa omotávali iní hrdinovia,hlavu Novomeského toaletným papierom, bol som zvedavý, čí sa ozvú proti takémuto hanobeniu aj naše média alebo poprední spisovatelia a umelci. Nezachytil som žiadné pobúrenie z ich radov. Pokiaľ viem, iba v Pravde poskytol priestor pre rozhorčených čitateľov, vo svojej Listárni, Martin Krno. Naša kulturná a umelecká elita mlčala. Aj tak si však myslím, že básnik Novomeský, vďaka svojmu talentu a príbehom, bude mať stále svojich čitateľov.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama