Reklama
Zľavy na reštaurácie v Bratislave
Reklama

Zmena nie je iba nevyhnutná pre život, zmena je sám život

Počet zobrazení: 3214


Vizionár Alvin Toffler zomrel 27. júna 2016 vo veku 87 rokov. V nekrológu by sa patrilo vyzdvihnúť, že ide o svetoznámeho futurológa, ktorého označujú ako „guru postindustriálnej spoločnosti“. Spomenúť jeho bestsellery, najznámejšie sú Šok z budúcnostiTretia vlna. A že to, čo predpovedá vo svojich knihách ako formovanie novej civilizačnej paradigmy, sa v podstate realizuje. Vrátane spôsobov vedenia budúcich vojen v drastickej knihe „Válka a antiválka“. Tofflera si vážia v Číne a jeho víziu využili na transformáciu. Toffler ako prvý dokázal, že  prebieha nekompromisná zrážka medzi elitami druhej (civilizácia dymiacich komínov) a tretej vlny. Takto by som mohol pokračovať.

toffler.jpg

Prečo potrebujeme vizionárov? Filozof Moše Ben Maimon (Maimonides) v 12. storočí rozlišoval medzi prorokmi, ktorí tvrdia, že znalosti o budúcnosti tlmočia z vyššieho zdroja, a mystikmi, odvolávajúcimi sa na vlastnú vnútornú skúsenosť. V súčasnosti sa takpovediac každodenne odohrávajú zmeny, ktoré by sme pred nejakým časom považovali za nemysliteľné, ale dnes sa nad nimi ani nepozastavujeme. Je vojna, ktorá sa tvári ako mier, je bombardovanie v mene humanizmu, z Hirošimy sme počuli posolstvo „Urobíme to znovu!“, najdôležitejšie je nepriznať slabosť. V celosvetovom meradle sa vlády úspešne zmocňuje plutokratická oligarchia, najmä finančná, boli vyvlastnené štáty a dlhy bankárov platia daňoví poplatníci, kríza pokračuje a nebola zažehnaná, tlačiarne chrlia ďalšie a ďalšie bankovky, ktoré možno čoskoro budú mať hodnotu makulatúry – nám to nevadí, trasieme sa iba o svoje súkromné živobytie. Jeden príklad zo Slovenska. Vodné delo na Hradnom vŕšku aktivované v treskúcom mraze, nepísal sa rok 1969 ani 1989 (vtedy sa protestovalo, dnes sa mlčí).

Vizionár vidí to, čo iní nevidia. Vieme, že doterajší exponenciálny ekonomický rast je neudržateľný, ale naďalej ho považujeme za podmienku blahobytu. Nechcem tvrdiť, že je veštec, to Toffler rozhodne nebol. Na to, aby charakterizoval budúcnosť, však vizionár potrebuje aj intuíciu, nestačí iba empirický výskum a znalosť algoritmu. Toffler si vymyslel nové pojmy, nové slová, ktoré sa stali súčasťou diskurzu. Polopriama demokracia (semidirect democracy),), kognitariát (proletariát pracujúci hlavou), prozument (zjednocuje výrobcu a spotrebiteľa). Prvé dva termíny vyjadrujú Tofflerovu vieru,  že nové technológie prinesú zásadné zmeny, ktoré vyriešia naše aktuálne problémy, t. j. mierne optimistický variant technokracie. Unikátnym vlastníctvom každého sú predsa jeho myšlienky, tie mu nikto nevezme a z hľadiska profesie sú nenahraditeľné. Takže nejde o ľahko nahraditeľného proletára pri páse,  politická demokracia bude kombináciou priamej a reprezentatívnej, na pracovisku sa presadia siete namiesto direktívneho riadenia. Naznačil tým možné scenáre, ale nemusia sa naplniť. Ako jeden z prvých ukázal, že spotrebiteľ bude vstupovať už do predvýroby, teda produkt bude predaný skôr ako vyrobený. Neviem, či pán Toffler postihol diskusie okolo štvrtej priemyselnej revolúcie, ktoré presahujú technologickú úroveň jeho civilizácie tretej vlny. Ani tieto výdobytky však samé osebe nezaručujú, že nebudú slúžiť malej menšine bohov na Olympe po patričnom zdecimovaní pozemskej populácie. Hoci by mohli priniesť Hesiodom ospievaný zlatý vek. Takto by som mohol pokračovať.

Nastupuje nová paradigma holistického myslenia. Informačné pole, ktoré spojuje kvantá a galaxie vo fyzickom vesmíre a bunky a organizmy v biosfére, spojuje tiež mozgy a mysle ľudí v sociosfére. Predstavy o ňom sa líšia. Rupert Sheldrake toto pole označil ako morfogenetické (disponujú ním jeho slávne sýkorky),  Carl G. Jung ho nazýval kolektívnym nevedomím,  Teilhard de Chardin noosférou. Podľa autora jednej zo správ Rímskeho klubu Ervina Laszloa predmetné akášické pole tvorí ľudskú informačnú databázu. Za vizionárov považujem aj autorov sci-fi, ktorí si to zaslúžia (na prvom mieste biochemik Isaac Asimov). Ďalej sú to  významní vedci, napríklad Nick Bostrom, Ray Kurzweil, u nás Ladislav Kováč. Podľa Kováčovho scenára čoskoro medzi rokmi 2030 a 2040 ľudia budú alternovať svoju existenciu v reálnom a virtuálnom svete, sociálne zväzky v reálnom svete sa budú strácať. Ostane iba malá menšina „vznešených“  ako elita spoločnosti, tvorcovia kultúry. Evolúcia sa zmenila na paravolúciu, exponenciálna expanzia bola nahradená hyperbolickou. Pri exponenciálnom raste môžu rôzne varianty koexistovať a súťažiť, v hyperbolickom raste prežíva iba jeden variant, potlačí všetky ostatné bez ohľadu na selektívnu výhodu. Technologická singularita sa stane na našej planéte Civilizačnou singularitou, pričom evolučná dynamika je matematicky nekonečná, lebo je hyperbolická. Nádej spočíva v tom, že ľudský mozog sa síce nemôže porovnávať s umelou inteligenciou na úrovni spracovania faktov, ale v nonlineárnom svete synchronicity namiesto kauzality sa môže presadiť prostredníctvom umeleckej kreatívnej intuície. Takto by som mohol pokračovať.

Kúzelné zaklínadlo sa volá „singularita“. Ray Kurzweil predpokladá, že hybridná inteligencia bude triliónkrát mocnejšia než ľudská, umožní zbaviť sa ľudských nedostatkov a žiť večne. Kováč novú naturalizovanú darwinovskú eschatológiu nazval Finitics. Život poslúcha druhý  zákon termodynamiky, nenásytne pohlcuje  všetky dostupné energetické gradienty a užíva ich na nárast svojich znalostí, následne  tieto znalosti užíva, aby vyhľadával nové gradienty. V okamihu maxima znalostí (rovnalo by sa všemohúcnosti) a maximálnej vzdialenosti od rovnováhy všetky energetické gradienty budú vyčerpané a nastane univerzálna termodynamická rovnováha, stav indiferencie. Život prestane existovať. Kozmická evolúcia a beh času sa zastaví. Epistemická singularita, sebapoznanie kozmu a atraktor univerzálnej evolúcie sa na infentizimálne krátky okamih zjaví a potom zmizne. Ľudský druh, ktorý pokročil v epistemickom bludisku ďalej ako ostatné druhy, dosiahol svoje hranice a skončí v slepej uličke. Zmysel uvedeného – priznáva profesor Kováč – nepoznáme: bude vôbec niekedy epistemická singularita dosiahnutá a kto ju dosiahne? Budú mať iné formy života v univerze lepšiu šancu? Takto by som mohol pokračovať.

Či singularita vypukne ako zjavenie  alebo ľudstvo využije šancu na revolučnú transformáciu a dokáže zmeniť civilizačnú paradigmu, resp. sa bude dlhodobo a násilne udržiavať zmätočný status quo prehlbovania úpadku, by mohol vedieť veštec – prorok. Čo ak všetky tri uvedené trajektórie budú pôsobiť súčasne?! Čo môžeme ovplyvniť, je zvrátiť asociálny antihumánny priebeh neoliberálnej globalizácie v prospech celosvetovej mierovej spolupráce za spoločným cieľom.

Takto by som mohol pokračovať...

Ďalšie články: LADISLAV HOHOŠ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama