Zmena klimatických a ekonomických podmienok v Európskej únii
utorok 29. október 2019Svet a Európska únia stoji na rozhraní, keď sa rozhoduje o tom, akou cestou sa vyberie pre zachovanie klimatických podmienok pre život vo vysoko industriálnej spoločnosti.
Buď pôjdeme cestou, ktorú odporúčajú vedci a ekologické fóra, alebo sa vyberieme cestou drancovania prírodných zdrojov v záujme ziskov nadnárodných spoločností.
Zatiaľ čo vo svete žijú miliardy obyvateľov o hlade a nedostatku životných potrieb, žije časť obyvateľstva v blahobyte. Päťdesiat percent globálnych emisií spôsobuje desať percent najbohatších krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Nároky na produkciu potravín vo svete neustále stúpajú, čo vedie k intenzívnejšiemu obrábaniu pôdy, viacnásobnému zberu úrody, výdatnejšiemu používaniu agrochemikálii, čo zvyšuje úrody avšak na úkor dlhodobej udržateľnosti. Na uspokojenie stále sa zvyšujúcich nárokov neustále sa celosvetovo zvyšuje produkcia živočíšnych produktov. V dôsledku toho sa poľnohospodárstvo a potravinárstvo v značnej miere podieľa na zhoršujúcich sa klimatických podmienkach. Potravinársky priemysel sa ročne podieľa zhruba na štvrtine a chovanie dobytka na mäso a mlieko na 14 % tvorbe skleníkových plynov produkovaných vo svete.
Zdroj: https://de.wikipedia.org/wiki/Datei:Greenhouse_gases.svg
Napriek tomu, že miliardy obyvateľov žijú v biede, časť ľudstva žijúceho v blahobyte premrhá asi 1/3 jedla vyrobeného pre ľudskú potrebu, t. j. 1,3 mld. ton. Podľa FAO vyhodené jedlo prestavuje 8 % všetkých emisií skleníkových plynov. Nerovnosti v spotrebe potravín sú aj v rámci EÚ. V roku 2014 si až 55 miliónov ľudí dovolilo len každý druhy deň poriadne jedlo (Eurostat) a pritom ročne sa v EÚ premrhá 88 miliónov ton jedla. Najviac jedla vyhodia obyvatelia Holandska (541 kg/osoba/rok), Belgicka (345), najšetrnejšie sa správajú Slovinci (72) Vysoká spotreba potravín na osobu a plytvanie s nimi je charakteristické pre ekonomicky prosperujúce štáty. Výnimočné postavenie vo svete v spotrebe potravín na obyvatelia majú USA. Pokiaľ by ľudia vo svete spotrebovali na obyvateľa v priemere toľko ako priemerný obyvateľ USA (124 kg mäsa/rok) potom by sme na chov dobytka potrebovali rozlohu ďalších štyroch planét. Bohužiaľ, prechod na západný životný štýl spôsobil, že za tridsať rokov sa zvýšila spotreba mäsa v Číne a Japonsku zo 4 na 54 kg mäsa na osobu a rok, prevažne konzumáciou steakov, hamburgerov a hotdogov.
Európska únia je jedným z najväčších svetových výrobcov potravín; vyrába približne jednu desatinu celosvetového objemu obilnín, bezmála jednu tretinu hovädzieho a bravčového mäsa, jednu pätinu mlieka, dve tretiny vína a tri štvrtiny olivového oleja. Významne sa podieľa na exporte. Za rok 2016 dosiahol obrat krajín EÚ v obchode s potravinami 173,9 mld. € so saldom kladnej bilancie 30,3 mld. €. Export o 42,2 % prevyšuje import. Poľnohospodárska produkcia je sústredená v 15 štátoch EÚ a predstavuje v priemere 84 %, pri rastlinných komoditách 73 % a pri živočíšnych komoditách 83 %. Historicky je to dané tým, že tieto štáty v minulosti naakumulovali kapitál, ktorý použili na rozvoj vedy, genetických vstupov do výrobného procesu, robotizácie a technického pokroku. To sa prejavilo vo vysokých výnosoch v rastlinnej výrobe a úžitkovosti hospodárskych zvierat. Ekonomika štátov EU-15prospieva aj vďaka štedrej podpore zo strany štátu a dotačnej politike EÚ, keď rozhodujúca časť podpôr (cca 78 – 80 %) je umiestnená do pôvodných členských krajín. Takáto politika EÚ udržuje hegemóniu štátov EÚ 15 v produkcii potravín a spôsobuje, že zostávajúce štáty EÚ stratili schopnosť konkurovať a sú závislé od dovozu potravín. Výrazne sa to prejavilo na Slovensku, ktoré nielenže stratilo sebestačnosť, ale od vstupu do EÚ zvýšilo závislosť od dovozu potravín. Ak v roku 2005 bolo pasívne saldo zahraničného obchodu 699,6 mil. €, potom v roku 2018 to bolo viac ako dvojnásobne ,1 648,1 mil. €. K tomuto stavu výdatne prispela spoločná poľnohospodárska politika EÚ a vlády SR, ktoré preferujú vyplácanie miliárd euro dotácií v priamych platbách, ktoré neboli viazané na produkciu a zamestnanosť, ale vyplácané ako takmer čistá pozemková renta za hektár pôdy cca 250 €/ ha (M. Klimek)
Vážnosť klimatických zmien, dopad na životné prostredie a poľnohospodárstvo si uvedomujú vedci aj politici. Európska komisia vypracovala dlhodobú stratégiu pre znižovanie emisií do roku 2050 pod názvom „Čistá planéta pre všetkých“. Stratégia ráta so znížením emisií do roku 2050 o 80 %. To si vyžiada radikálnu transformáciu energetického systému, poľnohospodárstva, modernizáciu priemyslu a dopravných systémov. Ročné náklady na dekarbonizáciu budú predstavovať čiastku 520 – 575 miliárd eur, čo je cca 2,8 % HDP.
Spoločnosť si uvedomuje, že k riešeniu problematiky znižovania emisií môže prispieť znižovaním enormnej spotreby potravín, predovšetkým živočíšnych výrobkov. Vedci z rôznych časti sveta, ekologickí aktivisti aj vlády niektorých štátov pripravili rad opatrení, medzi iným zavedenie novej dane (klimatická daň) u hovädzieho mäsa, mlieka, prasiat, kuracieho mäsa, ale aj napr. pre rastlinné oleje atď. Napokon od realizácie odstúpili. Zavedenie klimatickej dane je veľmi zložité predovšetkým politicky, globálne, ekonomicky a pre mnohé štáty má výroba potravín strategický význam. Je zrejmé, že táto cesta je v krátkom časovom horizonte ťažko riešiteľná. Pokus o zníženie emisií pri chove hovädzieho dobytka na tlak verejnosti sa rozhodla riešiť vláda v Nemecku. Predpokladá zvýšiť daň u hovädzieho mäsa zo 7 na 19 % DPH. Výber dane použije na zlepšenie životných podmienok zvierat a odškodnenie producentov dotáciou. Zákonodarca očakáva zníženie spotreby mäsa na domácom trhu. Je predpoklad, že prebytok sa vyvezie do krajín, ktoré pristúpili na hru dovozu lacných potravín zo zahraničia a zníženie emisií bude minimálne.
Na výzvu spoločnosti k znižovaniu vplyvu poľnohospodárskeho a potravinového sektora na klímu a životné prostredie reagoval eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan. Zastáva názor, že dobre nastavené stimuly môžu zmeniť a naplniť cieľ. Platby na poľnohospodárske podniky viazať na dobré environmentálne postupy a technológie. Predpokladá podpory z prvého, druhého piliera, ktoré môžu navyšovať poľnohospodári. V podstate sa zachováva existujúci systém podpôr zabezpečujúci európsku sebestačnosť pri zachovaní vysokej produkcie potravín nad rámec potrieb EÚ.
OSN zverejnila správu o stave ekosystémov, na ktorej sa podieľali stovky vedcov a inštitúcii, ktorí konštatovali, že ľudstvo vážne poškodilo suchozemské a vodné prostredie. R. Watson, predseda medzinárodnej platformy OSN pre biodiverzitu konštatoval, že „problémom nášho ekonomického systému sú zvrátené dotácie v poľnohospodárstve, doprave a energetike“.
O slovo sa hlási aj časť vedecko-technickej základne , ktorá sa zaoberá problematikou geneticky modifikovaných potravín (GMO) a ktorá tvrdí, že bez GMO sa nezaobídeme. S iniciatívou na riešenie pravidiel GMO ako aj na nové techniky šľachtenia rastlín (NPBT) prichádzajú vlády 14 členských štátov EÚ a požadujú od EK, aby aktualizovala právne predpisy EÚ súvisiace s GMO a NPBT. Úprava génov by mohla zvýšiť odolnosť rastlín voči suchu, vysokým teplotám, voči škodcom, zvýšiť úrody a znížiť spotrebu pesticídov. Vzhľadom na 20 rokov starú smernicu, ktorá upravuje použitie GMO, dá sa očakávať s prihliadnutím na technický pokrok zmena na GMO a NPBT.
Z uvedeného je zrejmé, že vedecká základňa aj občianski aktivisti podporujú ekologické poľnohospodárstvo, politická reprezentácia háji skôr záujmy ekonomické. Rozhodujúce v oboch prípadoch bude, do akej miery a ako rýchlo sa podarí vyvinúť a do praxe zaviesť nové čisté technológie. Spoločnosť požaduje urgentné riešenie, ktoré momentálne vedecká základná nevie poskytnúť a chýbajú aj finančné zdroje vo väčšine štátov EÚ.
Ako možné riešenie sa ponúka na základe konsenzu štátov EÚ prijať rozhodnutie znížiť spotrebu (prevažne živočíšnych produktov) potravín u obyvateľov na hranicu odporúčanú zdravotníckymi organizáciami, s prihliadnutím na zvyklosti obyvateľstva. Druhou alternatívou pre štáty z vyššou spotrebou na obyvateľa, ako odporúčajú zdravotné organizácie, je ponechať spotrebu k 31. 12. 2018 s tým, že sa stanoví čas napr. päť rokov na dosiahnutie odporúčaných hodnôt zdravotníckymi organizáciami. Takáto dohoda predpokladá zavedenie kvót na poľnohospodársku produkciu, predovšetkým na produkty živočíšnej výroby. Kvóty by zohľadňovali odborníkmi odporúčanú potrebu potravín obyvateľstva v jednotlivých štátoch s prihliadnutím na zvyklosti obyvateľov. Nevyhnutnosťou je zrušenie dotácií pre poľnohospodárov nad rámec stanovených kvót, zároveň zrušiť aj iné podporné programy zo strany štátu. V žiadnom prípade to neznamená obmedzenie produkcie nad rámec stanovených kót, ale bez podpôr a dotácií.
Vytvára sa priestor na to, aby ušetrené finančné prostriedky z dotácií a podpôr boli použité prednostne na ekologické poľnohospodárstvo a podporu pestovania netradičných produktov rastlinnej výroby použiteľných v potravinárstve a podporu malých farmárov.
Predložený návrh si vyžaduje prijať (aktivovať) na úrovni EÚ projekt zameraný na vzdelávanie a osvetu zdravého stravovania a ekologického poľnohospodárstva.
Nevyhnutnou podmienkou na splnenie cieľa – znížiť spotrebu predovšetkým potravín živočíšneho pôvodu u obyvateľstva – predpokladá stanoviť nové pravidlá v medzinárodnom obchode s EÚ. Ide
o to, aby výpad v produkcii nebol vykrytý dovozom zo zahraničia (napr. dovoz z USA, MERCOSUR).
Navrhnuté riešenie zníženia potravín predovšetkým živočíšneho pôvodu u obyvateľstva nemá mimoriadne finančné požiadavky. Jeho náročnosť je v nutnosti zabezpečiť prijatie spoločných rozhodnutí a organizácie k jeho realizácii na úrovni štátov EÚ.
Celoeurópskym aj svetovým trendom, ktorý neobišiel ani Slovensko, je boj za záchranu klímy. Slovensko neostalo pozadu a prihlásilo sa mládežníkmi v rámci Akčného dňa 2019 (26. apríla) s požiadavkou na zabránenie environmentálneho kolapsu. Nechýbali ani výzvy na zrušenie živočíšnej výroby a chválospevy na vegetariánsku stravu. Na adresu mladých aktivistov treba uviesť, že na Slovensku od roku 1990 má vývoj emisií skleníkových plynov klesajúcu tendenciu. Poľnohospodársky sektor sa podieľa približne len 7,3 % na objeme emisií vyprodukovaných v SR. Podľa SHMÚ v roku 2017 48,1 % z vyprodukovaných emisií tvorí oxid dusný emitovaný do ovzdušia z obhospodarovanej pôdy, 37,9 % emisií tvorí metán emitovaný do ovzdušia ako produkt látkovej výmeny u bylinožravcov. Podiel amoniaku emitovaného z poľnohospodárskej pôdy z celkových emisií tvorí 69,7 % a zostatok 30,3 % ide na vrub chovu nosníc (29,8 %) HD (26,6 %), brojlerov (18,3 %) a ošípaných
(17,4 %). Amoniak emitovaný z poľnohospodárstva sa na národnom súčte NH3 podieľa 90,6 %.
Priaznivé výsledky v oblasti klimatických zmien v poľnohospodárstve nemôžeme spájať s úsilím znižovania emisií, ale dramatickým poklesom stavov hospodárskych zvierat. Pri vstupe do EÚ (2004) sme mali 1 488 tis. ošípaných, 13 580 tis. hydiny a 646 tis. hovädzieho dobytku (HD) z toho 243 tis. dojníc. Za obdobie 15 rokov nám klesli stavy ošípaných o 861 tis., HD o 207 tis z toho kráv 49 tis. a to napriek tomu, že zo strany EÚ sme dostali miliardové podpory. Krajina, ktorá bola v roku 1989 v potravinách sebestačná, sa stala odbytiskom prebytkov 15 štátov EÚ. Podľa Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2018 sme doviezli nahraditeľné komodity v hodnote 3 447,5 mil. €, čo je viac o 179,2 mil. € ako predchádzajúci rok a saldo zahraničného obchodu bolo 1 648,1 mil. €
Návrh na zavedenia kvót predovšetkým pre produkty živočíšnej výroby na úroveň odporúčanú zdravotníckymi organizáciami s prihliadnutím na zvyklosti obyvateľov otvára možnosť podstatného zvýšenia produkcie živočíšnych výrobkov na Slovensku. Podľa prepočtu odporúčanej spotreby produktov živočíšnej výroby potrebujeme vyrobiť 222 tis ton bravčového mäsa,72 tis. ton mäsa hovädzieho, 125,7 tis. ton hydiny, 1 188 tis. ton mlieka a mliečnych výrobkov a 1,088 mld. ks vajec. (Zväz výrobcov krmív) Pre slovenských poľnohospodárov sa otvorí priestor zvýšiť domácu produkciu cca 140 tis. ton bravčového, cca 40 tis. ton hovädzieho a cca 50 tis. ton hydinového mäsa a znížiť dovoz o miliardy €. Zvýšenie počtu chovaných zvierat zvýši pridanú hodnotu neefektívneho vývozu obilia a produkciou hnoja obohatí pôdu.
Pri svojich úvahách o zavedení kvót vychádzam z predpokladu, že stanovenie kvót a zrušenie dotácií pre poľnohospodárov v rámci EÚ prinesie pokles produkcie, výšenie cien potravín predovšetkým štátoch EÚ-15. Zvýši sa výroba a konkurencieschopnosť v štátoch, ktoré sú nateraz závislé v rámci EÚ od dovozu potravín (Slovensko). Zároveň sa dá očakávať postupné vyrovnanie v sebestačnosti v štátoch EÚ. Pridanou hodnotou je zníženie klimatickej záťaže v prospech životného prostredia v štátoch EÚ.
(Anton Julény senior je poľnohospodársky inžinier)
