Zimná prechádzka po súčasných i minulých Piešťanoch 1

Alexander Trizuljak: Milenci v zime.

Liečebný pobyt priateľa v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch rozhodol, že sme sa vydali v netradičnom období na predĺžený víkend do týchto nepochybne stále najznámejších kúpeľov na Slovensku.

Po štedrej nádielke Perinbaby určite mali prechádzky svoje čaro, ale predsa len mráz sa tlačil popod kabát na telo, a tak sme na čerstvom vzduchu nezdržali tak dlho. Veď v mestskom Sade Andreja Kmeťa aj v Kúpeľnom parku na ostrove bolo medzi kopami snemu vychodených iba niekoľko hlavných chodníčkov. Preto sme si lepšie poobzerali i viaceré „vnútorné priestory“.

Skromné zmeny k lepšiemu

Od mojej poslednej návštevy pred siedmimi rokmi sa tu v organizácii kúpeľného života mnoho zmenilo. K lepšiemu. A tak sme veľa času strávili aj s rozličnými procedúrami, čo ešte nedávno bolo pre príležitostných hostí najmä cez víkendy ťažko predstaviteľné. Jednoducho, v sobotu na obed tu, pokiaľ išlo o možnosti masáže, kúpania v zrkadlisku, či bahenný a perličkový kúpeľ, skapal pes. Nemali ste sa ani kde objednať.

Teraz si v piatok na obed aj ako neočakávaný klient necháte urobiť rozpis na tri dni. A keď v nejakom časovom okienku už nemajú vami žiadanú procedúru v centrálnych kúpeľoch voľnú, môžete skúsiť šťastie v daktorom z hotelov, kde tiež už všade majú svoj kúpeľný personál. A v troch už aj verejnosti prístupný plavecký bazén.

Centrálne kúpele, ale aj ostatné ubytovacie a liečebné zariadenia v spolupráci s cestovnými kanceláriami ponúkajú za pomerne výhodné ceny najmä mimo sezóny (vrátane blížiacich sa veľkonočných sviatkov) víkendové pobyty s dohodnutým balíkom procedúr, ktorých sa tu vďaka modernej technológii i zaškolenému personálu ponúka vyše šesť desiatok.

Na bránu kedysi chýrneho kúpaliska Eva z roku 1934 by ste totiž dnes klopali márne. Otvorený je iba vonkajší bazén počas letnej sezóny, ten krytý je v dezolátnom stave a mesto, kde sa narodili a vyrastali olympionici Slavomír Kňazovický a Martina Moravcová, na jeho rekonštrukciu nemá peniaze. (Zato jej menovkyňu Janu, novinárku a mierovú aktivistku, som po rokoch stretol v peknom bazéne nemenovaného hotelu na okraji parku. Na svojich 87 rokov vyzerala báječne, veď často chodí do Piešťan.)

Aj Park hotel, prebudovaný z odborárskeho zariadenia, ponúka nový plavecký bazén a celý rad liečebných procedúr.

Na zasnežených cestičkách v parkoch teda nebolo vidno veľa pacientov. Pravda, nemohli sme si nevšimnúť plnoštíhlu Arabku celú zahalenú v čiernom okrem páru očí, ako vysedáva aj v tej zime na lavičke neďaleko leknových jazierok s červenými kapríkmi. Možno aj ju ako nás zaujalo niekoľko mačiek.

Najprv sme si mysleli, že sa tu vyhrievajú pri pariacej sa vode. Potom sme si ale všimli, že občas z nej čosi labkami vyťahujú. Niekoľko desiatok rybacích kostričiek na brehu potvrdilo podozrenie, že domestifikované šelmičky si tu spestrujú svoj denný jedálniček. Veď kde dnes v tom snehu chytíš myši?

Ferdinand Coburský I. a posledný

Vybudovanie jazierok, kde v teplejších mesiacoch kvitne okrem lekien aj Viktória Régia z povodia Amazonky a v posledných rokoch sa tu čľapkajú aj vodné korytnačky, inicioval bulharský cár Ferdinand I. Coburský, prvý prominentný hosť pri otvorení nového ubytovaco-liečebného komplexu Thermia Palace - Irma. Svedčí o tom jeho podpis na prvej strane v pamätnej knihe z 1. mája 1912.

Pravda, do Piešťan chodieval už od konca 19. storočia. Spolu ich navštívil štrnásťkrát, pritom často jeho pobyty boli dlhodobé. Do zoznamov kúpeľných hostí sa podpisoval aj rozličnými pseudonymami, napríklad ako gróf Murányi. Bola to zrejme jediná korunovaná hlava v moderných dejinách, ktorá hovorila plynule po slovensky. Veď Slovensko sa mu stalo druhým, či presnejšie tretím domovom, jeho rod tu vlastnil veľké majetky, vrátane Muránskeho hradu.

Jeho dedo princ Ferdinand sa ako úspešný generál v službách rakúskeho cisára vo vojnách proti Napoleonovi oženil s Máriou Antóniou Koháryovou, dcérou tretieho najbohatšieho magnáta v Uhorsku, ktorý nemal mužských potomkov. A tak to bola mimoriadne výhodná kompánia.

Dedo pochádzal z rodu Sachsen-Coburg-Gotha, ktorý vládol nad malým vojvodstvom na pomedzí Saska a Bavorska. Hoci príslušníci rodiny neboli mocensky mimoriadne významní, kniežací titul im otváral brány na mnohé kráľovské dvory. Najmä muži z mladších generácií sa vedeli dobre oženiť (anglická kráľovná Viktória si vzala Alberta Coburga), iní sa stali priamo hlavou pomazanou – v Belgicku a Portugalsku (a tým aj v Brazílii) alebo boli aspoň spriaznení s rodinami ruských cárov, či nemeckých a rakúskych cisárov.

Ferdinanda mladšieho si vyhliadla bulharská delegácia, ktorá po oslobodení z tureckého jarma niekoľko mesiacov hľadala po Európe panovníka s dostatočne urodzenou krvou. Najprv bol 21 rokov kniežaťom a po definitívnom vyhnaní Osmanov z krajiny ho v roku 1908 vo Veľkom Tarnove vyhlásili za cára. Onedlho však nechal Bulharsko pre vidinu nových územných ziskov zatiahnuť po boku ústredných mocností do prvej svetovej vojny proti štátom Dohody a ostatným balkánskym krajinám.

V zimnej sezóne 1916/1917 si opäť liečil svoje boľačky v piešťanských kúpeľoch a v salóniku hotela sa 2. a 3. februára 1917 stretol s dvoma spojencami - rakúskym cisárom Karolom I. Habsburským a jeho nemeckým kolegom Wilhelmom II. Hohenzollernom, aby prerokovali, ako ďalej budú spolu viesť vojenské operácie. Rozhodli sa zle, do necelých dvoch rokov všetci traja museli abdikovať, dve cisárstva sa ocitli na prepadlisku dejín.

Bývalý bulharský cár Ferdinand I. Coburg na Prednej Hore pri Muráni.

Vášnivý poľovník, uznávaný ornitológ a bulharský excár v jednej osobe potom často chodieval na Slovensko. Kaštieľ vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici bol rodovým sídlom Coburgovcov a na Prednej Hore za Muráňom si Ferdinand začal stavať impozantný zámok. Ten však dokončil až po druhej svetovej vojne socialistický štát ako ozdravovňu pre duševne chorých. Ferdinand sa po potlačení SNP s dôstojníkmi wehrmachtu koncom roka 1944 vrátil do Nemecka. V meste Coburg ako po uši zadlžený, zlomený 87-ročný starec posledný raz vydýchol 10. septembra 1948.

Dobre neskončil ani jeho syn, následník trónu Boris III., ktorý zopakoval otcovu chybu a popri nacistickom Nemecku vstúpil do druhej svetovej vojny, hoci sa nepodieľal na útoku proti Sovietskemu zväzu. V roku 1943, keď začal špekulovať o neutralite Bulharska, po návrate z návštevy u Adolfa Hitlera v Berlín náhle a záhadne zomrel.

Cárom sa formálne stal jeho šesťročný syn Simeon II. Nové spoločenské pomery ho však po troch rokoch vyhnali do exilu. Do Bulharska sa vrátil až po polstoročí. V roku 2001 jeho politická strana Národné hnutie vyhrala parlamentné voľby a tak sa stal premiérom (vtedy navštívil aj Slovensko). Po štyroch rokoch sa mu však nepodarilo zopakovať volebné víťazstvo. A kde je dnes Bulharsko, dobre všetci vidíme...

Zoznam exkluzívnych hostí

Medzi excelentných návštevníkov patril aj cisár František Jozef a jeho manželka Alžbeta Bavorská. Vďaka úspešného filmu z roku 1955 s herečkou Romy Schneiderovou ju súčasníci poznajú skôr pod prezývkou Sissi. Zomrela presne päťdesiat rokov pred Ferdinandom Coburgom – 10. septembra 1898 na následky atentátu pri Ženevskom jazere. Tam ju prepadol s trojhranným pilníkom taliansky anarchista Luigi Lucheni, ktorý potom vo väzení spáchal samovraždu.

Busta cisárovnej z bieleho mramoru od budapeštianskeho sochára Gyulu Jankovicsa stála od roku 1902 pôvodne na samostatnom podstavci, neskôr ju umiestnili vo výklenku liečebného domu Irma. Ten vybudovali v secesnom slohu v roku 1912 priamo nad vývermi prameňov termálnej vody a pomenovali ho podľa manželky majiteľa kúpeľov Imricha Erdődyho – Irmy Migazziovej, dcéry zemepána zo Zlatých Moraviec.

Busta Sissi pred liečebným domom Irma.

V susedstve stojí prvý päťhviezdičkový hotel na Slovensku Thermia Palace. S Irmou tvorí jednotný ubytovaco-balneoterapeutický komplex. Dokončili ho v tom istom roku a tom istom štýle podľa návrhom maďarských projektantov Ármina Hegedüsa a Henricha Böhma a vtedy sa pokladal za vrchol kúpeľnej architektúry v Uhorsku. Vďaka jeho otvoreniu kúpele dosiahli najvyššiu predvojnovú návštevnosť – 16 860 hostí.

Vo vynovenom parčíku pred hotelom stoja štyri pieskovcové klasicistické sochy antických bohov a bohýň od neznámeho autora zo začiatku 19. storočia: Merkúr (grécky Hermes), Minerva (Pallas Aténa), Ceres (Demeter) a Flora (Chlóris). Pochádzajú z kedysi honosného pálfiovského kaštieľa v Kráľovej pri Senci, z ktorého sa do dnešných dní zachoval iba kamenný most.

V 20. rokoch minulého storočia sa v Thermii dva razy ubytovala hviezda nemeckého nemého filmu Henny Portenová. Liečila sa tu z ťažkého zápalu kĺbu kolena. Úspešne, svoje už nepotrebné barle venovala tunajšiemu múzeu. Podobne ako jej dobrý priateľ, rakúsky tenorista Richard Tauber, ktorý tu absolvoval až sedem liečebných a rekreačných pobytov. Z vďaky za vyliečenie usporiadal v auguste 1931 benefičný koncert na pomoc požiarom zničenej rázovitej obce v Liptove Važec.

Na tunajšie kúpele si iste rada spomínala aj americká herečka Lillian Gishová, manželka režiséra Davida W. Griffitha, známa z filmov Intolerancia, Zrodenie národa a Biela sestra, významný český profesor botaniky Karel Domin, petrolejový kráľ Sir John Deterdig (Shell), guvernér Národnej banky Československej Karel Engliš, či britský publicista a historik Robert William Seton-Watson, známy ako Scotus Viator, ktorý sa na medzinárodnej scéne zastal práv slovenského národa, keď na tom bol najhoršie.

Z politikov sa tu zdržiaval minister a neskôr predseda vlády prvej ČSR Milan Hodža, šéf parlamentnej snemovne Jan Malypetr, páter Andrej Hlinka a Edvard Beneš. Najprv ako šéf čs. diplomacie so synom Tomáša G. Masaryka Janom, ktorému sa vraj najviac páčilo v mestskom kasíne Kursalon. A druhý raz v 30. rokoch už ako prezident i s manželkou Hanou.

Nechýbal tu ani najuznávanejší majster secesie Alfons Mucha. Za opakovanú liečbu svojej dcéry Jaroslavy, ktorá trpela ochorením polyartritis rheumatica (zdedila jeho výtvarný talent), namaľoval na mieru alegorický obraz Buď pozdravený, prameň zdravia! Pred niekoľkými rokmi ho ukradli, no našli v Čechách a dnes opäť zdobí hotelovú veľkú jedáleň v Thermii.

Olejomaľba A. Muchu z roku 1932 predstavuje uzdravujúcu sa dcéru, ktorej dievča a žena v prinášajú ovocie.

Budapeštiansky ilustrátor Árpád Basch zase navrhol propagačný plagát kúpeľov, ktorý vyšiel v niekoľkých jazykových mutáciách. Jeho monumentálny triptych v štýle vrcholnej secesie Liečivá sila piešťanských prameňov dnes visí v Balneologickom múzeu. Tvoria ho tri veľkorozmerné obrazy Príchod do kúpeľov, Liečba a Uzdravenie.

V Thermii bývala v 20. a 30. rokoch minulého storočia aj švédska herečka Margita Alfenová, priateľka božskej Grety Garbo, jej spolurodák výtvarník Anton Genbérg či Selma Lagerlöffová, prvá nositeľka žena Nobelovej ceny za literatúru (1909). Pricestovala zo Štokholmu do Piešťan na medzinárodný festival umenia, divadla, filmu, literatúry a hudby, ktorého súčasťou sa stal aj kongres slovenských spisovateľov.

Mesačná sonáta a Titanic na Váhu

Jeden z najslávnejších umelcov, ktorý mal ešte začiatkom 19. storočia využívať zázračný prírodný zdroj v Piešťanoch, sa narodil v Bonne, no ako mládenec sa presťahoval do Viedne - Ludwig van Beethoven. Koncertoval aj v Bratislave a Hlohovci. K Slovensku si vytvoril bližší vzťah najmä vtedy, keď sa v roku 1800 spriatelil s rodinou grófa Jozefa Brunswika a potom ich (predovšetkým jednu z grófových neterí) v rokoch 1800 až 1806 navštevoval v neďalekej Dolnej Krupej.

V zachovanom liste adresovanom „nesmrteľnej milenke“ Beethoven spomínal kúpele, kde sa liečil. Piešťanci tvrdia, že to bolo u nich a že určite býval vo vile Bacchus. Tam mal skomponovať aj melancholickú Sonátu mesačného svitu. Ale Dolnokrupania za miesto jej zrodu označujú svoj prekrásny zámocký park. Takže, ktovie? Napokon, taká sonáta sa netvorí z večera do rána, takže môžu mať pravdu jedni aj druhí.

Muzeálna expozícia v domčeku, kde vraj Beethoven počas pobytu v Dolnej Krupej býval.

O pobyte svetoznámeho skladateľa v týchto miestach neexistujú autentické doklady. Ale pre istotu v domčeku pri kaštieli v Dolnej Krupej, kde ho Brunswikovci pri návštevách Slovenska údajne ubytovali, zriadili špeciálnu muzeálnu expozíciu. Tak či tak, aspoň do histórie tejto obce pri Trnave vniesol hudobný génius trocha vzrušenia a do prítomnosti veľa koncertnej hudby.

Kým v Dolnej Krupej pomenovali po ňom námestie, v Piešťanoch pri mestskom parku zase ulicu. Na nej sme si všimli celý rad pekne zrekonštruovaných domov v rozličných historizujúcich štýloch. Popisné číslo jeden však patrí zmodernizovanému kinu Fontána i s výstavnou sieňou.

Niekedy krátko po premiére v roku 1997 som tam prvý raz s napätím sledoval oscarový veľkofilm Jamesa Camerona Titanic. To som netušil, že aj Piešťanci mali svoj Titanic. Presnejšie, reštauračnú loď Delfín vyrobenú v nemeckom Kiele. Okrem miestnych štamgastov tam radi chodili na grilované pstruhy, srbský guláš s hriankami a dobré víno herci, ako bol Ivan Letko, Juraj Kukura, Štefan Kvietik, Vlado Müller či šansoniérka Hana Hegerová.

Počas jarných povodní 12. marca 1981 Delfín nevydržal nápor rozbesneného živlu, pod tlakom prúdu sa naklonil nabok a začal naberať vodu. Zrazu sa plavidlo odtrhlo od brehu, narazilo na pilier Kolonádového mosta, až sa odtrhnutý trup zaklinil pod nižším, Krajinským mostom. Na rozdiel od tragédie v severnom Atlantiku, táto sa zaobišla bez ľudských obetí, no Piešťany prišli o svoju raritu.

Zo športovcov v piešťanských kúpeľoch podstúpil bahennú kúru spolu s chorou dcérou Helen svojho času najlepší americký tenista Dwight F. Davis, zakladateľ slávneho Davis Cupu na Harvardskej univerzite, neskôr generál a minister obrany USA. V roku 1932 tu slávnostne otvoril centrálny tenisový dvorec č. 1, na ktorom hral aj Harry Hopman. Po ňom zase pomenovali pohárovú súťaž v austrálskom Perthe, kde v roku 2009 spolu s Dominikom Hrbatým zvíťazila tunajšia rodáčka Dominka Cibulková. Takmer každoročne sa na piešťanskom Davis Cupe zúčastňoval kráľ českých komikov Vlasta Burian, ktorý vraj všade budil rozruch a rozdával dobrú náladu.

V Piešťanoch sa konali i dva svetové šachové turnaje. V roku 1912 vyhral poľský veľmajster Akiba Rubinstein, o desať rokov neskôr Ukrajinec Jefim Bogoľubov. Medzinárodné ohlasu sa však dočkala aj tunajšia hromadná bitka medzi hokejistami Kanady a Sovietskeho zväzu počas Juniorských majstrovstiev sveta v roku 1987. Viacerí mladí bitkári z oboch tímov neskôr zažiarili ako športové hviezdy.

(Pokračovanie)

Foto: Martin Krno a archív autora

Kursalon, teda Kúpeľná dvorana s múzeom, je eklektická budova z roku 1893.

Stavba komplexu Thermia-Irma na Kúpeľnom ostrove, 1912.

Stretnutie troch cisárov v Piešťanoch, zľava: Ferdinand Coburg, Wilhelm II. a Karol I., február 1917.

Vítanie prezidenta Edvarda Beneša s manželkou Hanou pred hotelom Thermia Palace, tridsiate roky minulého storočia.

Infanteristi čakajú na klientov pred hotelom Thermia Palace, rok 1930.

Kaštieľ v Dolnej Krupej s anglickým parkom.

Päťhviezdičkový hotel Thermia Palace v zimnom rúchu.