Ženevská dohoda, začiatok nového svetového poriadku?

Dohoda medzi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN plus Nemecko s Iránom, ktorá bola podpísaná v novembri minulého roka v Ženeve, nie je prekvapením, ani ničím novým v histórii medzinárodných vzťahov. V minulosti bol svet svedkom podobných dohôd niekoľkokrát. Došlo k nej napriek tomu, že USA dodnes považujú Irán za zdroj terorizmu a destability a iránski duchovní predstavitelia považujú USA za satanov, čo dosť pripomína terminológiu zo studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom, ako je ríša zla na jednej strane a imperializmus na strane druhej. Irán chce prostredníctvom politiky ozbrojenia dosiahnuť rovnováhu strachu, a v záujme tejto politiky mu náboženstvo slúžilo ako nástroj expanzie a nafta a Izrael ako rukojemníci. USA, Západ a Izrael vidia v Iráne reálnu hrozbu. Vojny, ktoré viedli USA v posledných desaťročiach v Iraku a Afganistane, boli fiaskom. Tak nastúpil Kissingerov duch a Obama sa ukazuje ako verný nástupca Kissingera v uplatňovaní tzv. „realpolitiky“, a mocenská rovnováha je na svete.

V tejto „dočasnej dohode“ si každý prišiel na svoje. USA už niekoľkokrát ústami svojho prezidenta deklarovali, že ich geostrategické záujmy sa sťahujú do inej oblasti, do Pacifiku a Juhovýchodnej Ázie. Rast ekonomickej moci Číny a potreba čeliť ekonomickej kríze v USA sú priority dneška. Európa dosiahla stabilitu v takom dôležitom regióne, ako je zdroj energetiky, a stala sa rovnocenným partnerom v riešení otázky jadrového programu Iránu. Rusko sa de facto stalo partnerom Západu v riešení dôležitých medzinárodných otázok, akou bezpochyby táto téma je. Nemohla sa riešiť bez jeho účasti, čo v podstate platí aj o Číne. Aj Irán je po dohode spokojný: Vlastne bol uznaný ako jadrová krajina, aj keď bez možnosti vlastnenia jadrových zbraní (dohoda mu umožňuje jadrový výskum, ale iba na používanie jadra pre mierové účely, pričom sa nebude brániť tomu, aby bol tento výskum pod medzinárodným dohľadom). Pritom nesmieme zabúdať, že Irán celý čas deklaruje, že jeho jadrový program bol a je mierový a že nemá ambície budovať vojenský jadrový program. Navyše uvoľnenie až zrušenie ekonomických sankcií voči Iránu prinesie okamžite Iránu 7 mld. amerických dolárov.

Dohoda neprišla náhle ako blesk z jasného neba. Informácie, ktoré boli včera tajné a dnes sú verejné, dokazujú, že dohode predchádzalo polročné tajné rokovanie, ktoré sprostredkoval malý iránsky sused, verný priateľ Západu, Omán. Omán, ktorý v minulosti ponúkol svoje dobré služby Západu a sprostredkoval prepustenie amerických a západných rukojemníkov zadržaných v Iráne.

Arabské krajiny Arabského/Perzského zálivu, najmä Saudská Arábia, sa cítia, jemne povedané, dotknuté touto dohodou. Nevedia to zabudnúť najmä USA, lebo sú ich tradičnými dlhoročnými vernými spojencami. Verejne deklarovali, že by mali byť súčasťou tejto dohody alebo minimálne mali byť informovaní o jej obsahu. Ako prejav urazenosti a nespokojnosti s postupmi USA Saudská Arábia napríklad rozhodla financovať dodávky zbraní v prospech libanonskej armády v hodnote 3 miliárd USD z Francúzska, ďalšie dodávky zbraní za 2 miliardy USD z Ruska v prospech egyptskej armády  a pre svoju armádu chce kúpiť z Nemecka a z Číny rýchle vojenské člny a rakety. Je to vari trvalá zmena politického kurzu Saudskej Arábie? Na odpoveď si musíme ešte počkať.

Domnievam sa, že USA sa snažia vytvoriť regionálnu mocenskú rovnováhu v oblasti Arabského/Perzského zálivu, aby sa mohli de facto pripraviť na nové rozdelenie sfér vplyvu vo svete, kde budú hlavnými hráčmi nielen Čína a Rusko, ale aj EÚ, Japonsko, a zjavne aj India, presne tak, ako to predpokladá Kissinger. Realpolitika, ako ju chápe otec americkej diplomacie Kissinger, je dennodenne presadzovaným národným záujmom, a Američania už chápu, že sú iné novovznikajúce svetové ako aj regionálne moci, ktoré majú svoje národné záujmy a disponujú už dostatočnou vojenskou silou, aby ich aj presadzovali.

Ženevská dohoda je klasickým príkladom uplatňovania takejto politiky mocenskej rovnováhy. Bez náboženskej alebo inej ideológie, bez stálych priateľov a nepriateľov, ale zato so stálymi záujmami.

Autor je publicista

Úvodná snímka: Logo Iránskej organizácie pre atómovú energiu