Ženevská dohoda a jej porušovanie na Ukrajine

Vo štvrtok 17. apríla sa v Ženeve uskutočnili medzinárodné rokovania o situácii na Ukrajine. Napriek manipulatívnemu „spravodajstvu“ slovenských médií sa podarilo zistiť, čo bolo výsledkom rokovaní. V médiách sa hovorí len o odzbrojení proruských separatistov na východe Ukrajiny, zabúda sa však na nelegálne skupiny zo západnej Ukrajiny a opomína sa i záväzok rokovať o novej ústave. A aby čitatelia nemohli toto manipulatívne spravodajstvo korigovať, zakázali v niektorých denníkoch diskusie k článkom.

Niekde išli ešte ďalej a začali odlišné názory označovať dokonca za „Agentúru FSB u nás“: http://komentare.sme.sk/c/7173583/agentura-fsb-na-slovensku.html . Bez akýchkoľvek dôkazov obviňujú akademické inštitúcie na Slovensku, že pracujú „so skriptami z FSB“. To je priamy útok na akademické slobody! Žiaľ, sloboda a zvlášť akademická sloboda sú tŕňom v oku propagande, ktorá sa na Slovensku počas krízy na Ukrajine rozhorela.

Provokatívne akcie

Ako je dobre známe, jedným z prvých bodov dohody zo Ženevy bola výzva, že všetky strany konfliktu by sa mali zdržať provokatívnych akcií. Lenže nová moc z Kyjeva zjavne nechce kompromisy a preto jej exponenti provokovať neprestali. Jednou z najhorších, trochu starších provokácií bola inscenácia istej neznámej skupiny, ktorá na východe Ukrajiny šírila „protižidovské predpisy“ z Donecka. Rozširovali falošné letáky s oznámením o tom, že proruskí aktivisti plánujú rasistickú „registráciu Židov“. Na východe Ukrajiny sa pokúsili takto zdiskreditovať nové protikyjevské sily z Donecka, ktoré sa od toho dištancovali. Je tiež zaujímavé, že mienkotvorné médiá si nevšímajú, že sa moc v Kyjeve opiera o niektorých z najhorších antisemitov na svete. Na druhej strane zinscenované protiruské provokácie prezentujú bez najmenších pochýb. 

Postupne sa objavili aj ďalšie provokácie, najmä bezdôvodný útok „neznámej“ kolóny vozidiel na hliadku síl z východnej Ukrajiny počas veľkonočných sviatkov, ktorý sa skončil piatimi mŕtvymi. Za veľmi zaujímavú udalosť možno považovať aj záhadnú smrť poslanca Rybaka a ďalšej „mučenej“ osoby, ktoré ohlásili kyjevské orgány a zodpovednosť ihneď pripísali demonštrantom na východe. Zaráža hlavne rýchlosť, s akou noví vládcovia Kyjeva reagovali na tieto mysteriózne úmrtia a obnovili „protiteroristickú akciu“. Samotný fakt, že nebolo riadne vyšetrovanie a vinníci boli „vopred známi“, o mnohom svedčí. Rozhodne sa to dá chápať aj ako vhodná zámienka na útok na východnej Ukrajine. Demonštranti na východe by totiž z týchto úmrtí žiadnu výhodu nemali a ak by aj nejakého vládneho poslanca mučili, určite by ho nedopravili do rúk svojim odporcom.

Pozorovatelia a odzbrojenie

Podľa dohody zo Ženevy platí, že všetky nelegálne ozbrojené skupiny musia byť odzbrojené. Problém je aj s pojmom „nelegálny“. Kyjevské orgány  možno tiež považovať za nelegálne. Platí to hlavne pre „prezidenta“ O. Turčynova, podľa kyjevskej verzie vrchného veliteľa ozbrojených síl. Nelegálnymi sú všetky zoskupenia, konajúce na príkaz nelegálneho prezidenta. Iste môžeme diskutovať, či je V. Janukovyč legitímnym prezidentom, ale určite je stále legálnym prezidentom a vrchným veliteľom ozbrojených síl, keďže bol odvolaný v rozpore s ústavou a dokonca bez potrebného kvóra. V. Janukovyč priamo zakázal vojenské akcie jednotiek z Kyjeva na východnej Ukrajine. Legálne sú teda jeho akty a nie akty „prezidenta“ O. Turčynova.

Povstalci z Kyjeva by mali opustiť aj všetky ilegálne obsadené budovy, vrátane priestorov prezidenta. No a keďže prví s obsadzovaním začali práve „aktivisti“ z Majdanu, mali by aj ako prví opustiť budovy a odovzdať zbrane.

Dohoda zo Ženevy tiež ukladá, že dôležitú úlohu pre riešenie konfliktu má zohrávať OBSE a EÚ, Rusko i USA majú vyslať pozorovateľov. Kyjevská moc preto musí zrušiť svoje normy, zakazujúce vstup na územie Ukrajiny skupinám ruských občanov, aby bol umožnený jednoduchší príchod pozorovateľov z Ruska.

Federácia ako najlepšie riešenie

Za najdôležitejší výsledok zo Ženevy však možno považovať dohodu, že treba začať ústavnú reformu. Malo by ísť o dohodu, ktorá bude znamenať inštitucionálne zakotvenie kompromisov medzi východom a západom, len takýto kompromis bude trvácny. Na sľuby A. Jaceňuka a spol. sa po jeho porušení dohody s V. Janukovyčom z 21. februára nemožno spoliehať. A. Jaceňuk sa stal „premiérom" hlavne kvôli svojmu porušovaniu dohôd a preto mu príliš veriť nemožno.

Akákoľvek štátoprávna zmena má zmysel len vo forme federácie so zákazom majorizácie jednej polovice štátu. Nemožno totiž zabúdať na postup, ako sa správala nová vláda v Kyjeve hneď v prvých dňoch po prevzatí moci, keď sa pokúsila odstrániť práva ruskojazyčnej menšiny. To spustilo vlnu odporu na Kryme a vo východnej časti Ukrajiny. Aj keď sa kontroverzné zmeny zákona o právach menšín v poslednej chvíli podarilo zastaviť, nezastavili sa udalosti, ktoré viedli až k dnešnej situácii.

Federalizácia sa zdá nevyhnutná aj po budúcom upokojení situácie. Ak totiž nebudú v štáte inštitucionálne garancie v podobe federácie, môžu nacionalisti v tzv. novej ukrajinskej vláde znovu tlačiť na rušenie menšinových práv. Keďže sa neplánujú ani nové voľby do parlamentu, majú „majdanisti“ spolu s prebehlíkmi zo strany V. Janukovyča veľkú prevahu .To znamená, že po skončení krízy si nová moc schváli presne také zákony, aké im ústavná situácia dovolí, a to bez ohľadu na „dohody“ z obdobia krízy.

Východná Ukrajina už žiadnym sľubom po skúsenostiach s „dohodami“ neuverí. Naivne im uveril V. Janukovyč, keď sa pokúsil s opozíciou dohodnúť, čo bola jeho osudová chyba. Na východnej Ukrajine vedia, že hoci dohodu podpísal aj A. Jaceňuk a bola podporená  garanciou západných štátov, nebola dodržaná. Naopak, je pochopiteľné, že východné regióny žiadajú bezpodmienečnú inštitucionalizáciu kompromisov vo federálnej ústave, kde by fungoval zákaz majorizácie. Ústava musí zaručiť možnosť veta každej z oboch častí Ukrajiny. Písal som o tom už minule:  Nová ústava ako riešenie krízy na Ukrajine

Ako sa robí propaganda?

Treba tiež dodať, že východná Ukrajina federáciu presadzuje, hoci kyjevské mimovládne organizácie a západné médiá sa snažia dokázať opak. Noví kyjevskí predstavitelia nemajú skutočný argument prečo neprijať federáciu. Federalizácia nie je nástrojom na delenie Ukrajiny, práve naopak, krymský scenár bol následkom kyjevskej snahy o bezohľadnú centralizáciu. Keby nová moc po ovládnutí Kyjeva začala rokovať o federácii, mohla si ušetriť mnohé konflikty.

Lenže noví predstavitelia Kyjeva sa odmietajú vzdať veľkej časti moci a radšej sa opierajú sa o „svoje“ mimovládne organizácie, ktoré vymýšľajú a produkujú také informácie o východnej Ukrajine, aké tzv. mienkotvorné médiá na Západe chcú počuť. V USA by sa tieto mimovládne organizácie museli dokonca označiť ako zahraniční agenti (podľa Forreign Agents Registration Act). Najhanebnejšie sa správa Centrum Razumkova, ktoré vedie priamo jeden z Jaceňukových poslancov M. Martinenko. Bývalý poslanec Juščenkovej Našej Ukrajiny, ktorý však včas prestúpil k J. Tymošenkovej. V treťom sektore však hlása „principiálnosť“...

Medzi ďalšie podobné organizácie patrí napr. Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút. Napriek honosnému názvu „medzinárodný“ je to iba ukrajinská organizácia.  A že sa nazýva „medzinárodný“? Veď aj v ktorejkoľvek dedine si možno založiť mimovládnu alebo súkromnú organizáciu s názvom „medzinárodný inštitút“, hoci s medzinárodnosťou nemusí mať nič do činenia. Žiaľ, dnes v Kyjeve musia sociológovia hlásať to, čo si objednajú „aktivisti“. Inak sa môže stať, že im to aktivisti „vysvetlia“... Tak ako to „vysvetľovali“ dvom prezidentským kandidátom, ktorí si trúfli navštíviť Kyjev s odlišnými názormi...

SÚVISIACE:

Dokument: Ženevské prohlášení k Ukrajině
Pentagon na východ Evropy tisíce vojáků nepošle