Reklama
Reklama

Zem sa z toho dostane, nám to nesmie byť jedno

Počet zobrazení: 2284

Fakt, že naša zem chorľavie, a nie som si istý, či táto skutočnosť je v centre záujmov  politikov, posilňuje vo mne pesimizmus. Je to vážna vec, súvisí s migráciou, ľudským utrpením. Kladiem si otázku, čo s tým. Treba rehabilitovať výchovu? Výchova je riešením, ale zdĺhavým a pre ľudstvo, ktoré je málo trpezlivé – chce všetko „tu a teraz, lebo  žijeme len raz“, ako sa učíme od kolísky –, je to asi cesta neschodná.

Aby moja úvaha nevyznela lacno a plocho, a nie som ani zástancom konšpiračných teórii, pretože narúšajú pozitivitu ponuky, oslovil som v predmetnej veci aj klimatológa. Je toho názoru , že treba zmeniť medzinárodné dohody a zákony, ako aj metodiku kontroly ich dodržiavania a vymáhania, tak na národnej ako aj na medzinárodnej úrovni. Dobre vidíme v praxi, že nie sú si všetci rovní pred zákonmi doma a ani v medzinárodných vzťahoch alebo vo vojensko-politickom ponímaní.

Týka sa to aj klimatických dohôd a aj migračnej politiky. Keď sa už aj politici s mocenskou elitou rozvinutých krajín nejako dohodnú na riešení, prídu politici rozvojových krajín s tým, že potrebujú od rozvinutých krajín na riešenie 100 miliárd dolárov ročne a tým sa to skončí. Korupcia politikov v rozvojových krajinách je oveľa väčšia, ako si dokážeme predstaviť. Na druhej strane je tam neuveriteľná chudoba 95 percent obyvateľstva.

Zrejme dokiaľ klimatická a ekonomická migrácia nezaklope na brány sídiel svetových oligarchov, terapeutický efekt nedosiahneme. Asi by bolo by dobré a spravodlivé prioritne a proaktívne ju nasmerovať prednostne tam. Pokiaľ budú  politici presýtení svojou vlastnou pravdou  a majú peniaze a moc, všetko okolo je „potemkinovská dedina“ – aj okolie okolo nich sa okrášľuje, všetci im chcú dať iba to najlepšie a najkrajšie. Témy ako klimatické zmeny, ekonomická a klimatická migrácia, hlad ... nie sú „sexi“. Je potrebné ich „marketingovo predať“ – či už prostredníctvom svetových celebrít alebo nejakej celosvetovej kampane. Vtedy sa aj mocní a bohatí pridajú. Podľa môjho názoru cesta je dlhá a bojovú zástavu za zvrat nepriaznivých vývojových trendov musia zdvihnúť hlavne ľudia vzdelaní, so skúsenosťami a inšpirovať postupnými krokmi ostatných. Veď si len zoberme príklad kampane „MeeToo“ alebo kampane proti dvojakej kvalite potravín v EÚ – zrazu sa pridali všetci. Takže to je asi kľúč, ako tieto problémy dostať do pozornosti našich politikov.

Podľa odborníka, planéta Zem, má neuveriteľnú schopnosť obnovy života a aj svojho zdravia. Zažila už šesť veľkých katastrof, ako napr. asteroidy, kométy, supervulkány, a vždy sa perfektne zotavila až tak, že na nej bujnel život ešte na vyššej úrovni ako pred katastrofou. Takže o zdravie našej Zeme sa neobávam. Keď sa zbaví najnovšej pliagy – človeka – tak v priebehu milióna rokov nezostane po nás asi žiadna škodlivá stopa. Prirodzený mechanizmus „ozdravovania“ Zeme určite nájde nejakú metódu, ako sa zbaviť človeka – choroby, vojny, strata plodnosti.

Biela rasa sa už dostala na úroveň stagnácie až poklesu, takže už by sme zrejme neboli problémom (asi o 250 – 350 rokov sa prirodzene dostaneme na zanedbateľne malý počet jedincov na Zemi). Umožnili sme však predčasnú civilizáciu iným skupinám ľudí, napriek všetkým strastiam a chudobe, zdravotnícka starostlivosť a istá potravinová bezpečnosť znamená, že môžu pribúdať tempom 80 miliónov ľudí za rok. Toto je kľúčový problém. Civilizácia rozvojových krajín sa rozvíjala postupne, tak ako aj v našich končinách. Na zachovanie potrebného počtu jedincov danej komunity sa rodilo toľko detí, aby nedochádzalo k poklesu. Tam, kde bola veľká úmrtnosť detí (Afrika, tropická Amerika a tropická Ázia) bola prirodzená natalita okolo 8 detí na jednu ženu. Dospelosti sa dožili však len dve alebo tri. Počet obyvateľov sa takto udržiaval na prijateľnej úrovni po stáročia. Občas to regulovali epidémie, hladomory a vojny. Nakoniec to bolo podobne aj v Európe pred rokom 1750.

V Európe sme dokázali znížiť úmrtnosť detí a vyliečiť rad závažných smrteľných nemocí, no zároveň vzrástla vzdelanosť a ľudia si začali plánovať počet potomkov. Preto sa tu od roku 1960 počet obyvateľov nezvyšoval, od roku 1990 sa dokonca začal znižovať. Do rozvojových krajín sme dopravili výdobytky zdravotníctva a efektívnejšiu výrobu potravín, čím sa znížila úmrtnosť detí a nemocných ľudí, no nepodarilo sa tam zvýšiť vzdelanosť. Preto zostala pôrodnosť vysoká – okolo 5-6 detí na jednu ženu. Od roku 1950 tam vzrástol počet obyvateľov na 6-násobok a nie sú žiadne náznaky, že by sa znižovala pôrodnosť. Preto si myslím, že sme mali začať so vzdelávaním a tak sa snažiť urýchliť civilizačný proces. Znie to možno drsne, no raz si treba položiť aj takéto závažné otázky.

Autor, PhDr. Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Priemer: 5 (11 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama