Zdravotníctvo – v bludnom kruhu?

Počet zobrazení: 1948

Zdravotníctvo ako systém sa ocitlo v bode, keď niektoré jeho niektoré časti zlyhávajú (niektoré viac, niektoré menej, niektoré, našťastie, nie), pričom tento trend naberá čoraz výraznejšiu tendenciu. Takúto situáciu nie je reálne riešiť čiastkovo , ale je žiaduce pokúsiť sa o komplexnejší prístup. Ideálny by bol prístup, ktorý by ani tak neriešil príslušný aktuálne vzniknutý problém, ale išlo by o základnú štruktúru opatrení, ktoré by nielen daný problém  začali riešiť, ale by mu aj v budúcnosti v relevantnej miere predchádzali. Telegraficky k jednotlivým problémom.  Dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti je základnou vnútornou podmienkou systému zdravotníctva.

Znížená dostupnosť pre nedostatkom lekárov, sestier, ostatných zdravotníckych pracovníkov a v praxi sa prejavuje najmä:
– rušením či zánikom oddelení v ústavnej zdravotnej starostlivosti,
– rušením či zánikom ambulancií v špecializovanej zdravotnej starostlivosti,
– zánikom ambulancií vo všeobecnej zdravotnej starostlivosti,
– predlžujúcimi sa „objednávacími časmi“ najmä na vyšetrenie  nových pacientov
–  v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a pod.
Príčiny a dôvody uvedeného nedostatku sú dostatočne známe, pričom trendové krivky majú a zrejme aj budú mať, pri pretrvávaní súčasného stavu, trvalú, resp. dlhodobú negatívnu tendenciu.

Znížená kvalita je dôsledkom uvedeného personálneho nedostatku, ale aj charakteru, spôsobu a úrovne vysokoškolského vzdelania či následnej organizácie a úrovne ďalšieho vzdelávania a napokon aj celkového technického (prístrojového) vybavenia. Tento stav podnecuje na jednej strane k zneužívaniu prevahy dopytu po zdravotníckych službách nad ich ponukou zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, prejavujúceho sa v rôznych formách, na strane druhej vedie k vyčerpávaniu časti zdravotníckych pracovníkov nadmernou záťažou, čo sa prejavuje rôznou intenzitou – najčastejšie syndrómom vyhorenia. Táto skutočnosť sekundárne vplýva na záujem o prácu v zdravotníctve na Slovensku, čo zas znižuje perspektívu riešenia dostupnosti. Situácia sa dostáva teda do tzv. bludného kruhu. Potenciál riešenia bude zrejme spočívať vo viacerých opatreniach, ktoré budú (pri dobrej a presvedčivej komunikácii) primerane akceptovateľné politicky, ekonomicky, sociálne, odbornou i laickou verejnosťou.

Komunikácia:  Spôsob komunikácie by mal byť triezvy, vecný, argumentačne podložený – ale aj varovný, nie „upokojujúci“.

Náklady: Základom je reálna cena starostlivosti. Zrejme by sa dala odvodiť z katalógu výkonov. Stanovenie ceny by malo byť založené na známej a validizovanej metóde cenotvorby . Garantom cenotvorby by mal byť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Preto by tento úrad mal byť aj arbitrom pri prípadnom spore o cenu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami.

Tých problémov v zdravotníctve je, samozrejme, viacero . Mohli by sme písať o vzdelávaní lekárov , o mzdovej politike  a pod. Všetky moje úvahy vychádzajú z praxe, to znamená, že formou cieleného interview od mojich priateľov, lekárov mapujem súčasný stav. Nemám rád, keď
informácie kĺžu len po povrchu, narýchlo a niektorí autori ledabolo kladú slovo za slovom a vôbec si pritom neuvedomujú jeho silu. A čo je najhoršie, ich texty strácajú neraz už krátko po zverejnení svoju platnosť. A na záver konkrétny príklad môjho priateľa, lekára z fakultnej nemocnice: „ Akútne treba riešiť spravodlivé prerozdelenie financií, aby sa neušlo len určitej skupine sústavne a stále. Akútne treba riešiť zmrzačenie DRG systému platieb, keďže som jeden s tých čo sme absolvovali školenia, myslím tie primárne, tak vidím, ako zmrzačili to, čo nám nalievali do hlavy, ako bude platba fungovať. A akútne treba dosadiť na miesta kompetentných ľudí, osoby, ktoré vedia, aká je prax  a nebudú pod politickým nátlakom mocenských skupín. To len na krátko, nad ostatným sa zamyslím , aj keď ja som skôr na poukazovanie chýb na konkrétnych príkladoch a nemám rád kvetnaté reči ,kde obsah zaniká vo frázach.“ Koniec citácie.

Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984