Reklama
Reklama

Zbrane hromadného šialenstva

Počet zobrazení: 1696

V jedno augustové popoludnie pílili moji bratia na kozlíku siahovicu na klátiky. Zúbky sa rytmicky zahrýzali do dreva, zasekli sa, len ak niektorý z bratov silnejšie pritlačil. Dozrievali skoré hrušky, v ďateline bzučali včely, v kočíku som si vozila bábiku. Tichý mier.

Len nad hlavami nám zahrmotalo lietadlo. Preletelo nám nad hlavami tak nízko, že zatriaslo hruškou. A odrazu sa začalo z jeho brucha sypať zlato! V celom obláčiku sa v slnečnom svetle zajagalo, no dostalo sa do vzdušného víru a vánok ho zavial na lúky plné lepkavých alpských klinčekov. Stádo oviec ho čoskoro utľapkalo do blata.

Nebolo to zlato, to nám len progresívna propaganda zhadzovala letáky, aby sme aj my, v Bohom zabudnutých kútoch, vedeli, že sme v studenej vojne. Na stráži mieru a socializmu stáli bdelí propagandisti, tí nám školským deťom vysvetlili, čo je vo veci. A prísne nás upozornili, že nemáme zbierať ani prípadné žuvačky, možno vysypú z balónov aj bábiky naplnené jedom. Mandelinka zemiaková už dávno úradovala, „vypadla nám z lietadla, poslali ju z Ameriky, by nám zemiaky vzala“. Kto je autorom častušky, to si už nespomínam. Otrávilo nám to detstvo, ale keď prišla v šesťdesiatom ôsmom možnosť vycestovať – všetci na Západ! Tlačiť na pílu je zradné, v propagande určite.

Vojna o ruskú vakcínu mi tú otrávenú atmosféru zrazu pripomenula. Ešte šťastie, že v nej nie sú zabudované čipy, ale ktovie? Geopolitická zbraň to už je, tak prečo nie aj hackerská? Veď nepriateľ škodí všade. Nepriateľ je jasne pomenovaný v bezpečnostnej doktríne štátu. Nerobme si ilúzie, že to on nevie a nerobme si ilúzie ani o tom, že nemá svoj záujem aj pri humanitárnom lieku. Ani v Ruskej federácii nemajú vakcín navyše, napriek tomu ich vyvážajú, lebo platí – to si budú ľudia pamätať. No veď nie sme ovce, aby sme to nevedeli! Napriek tomu a napriek masáži propagandy vo veľkej časti populácie nevyvoláva Rusko nepriateľstvo. Také vysoké percento príklonu len k ruskej vakcíne asi nikto nečakal.

Ako je to možné? Zabudli sme na šesťdesiaty ôsmy a na to, čo nám Rusi urobili? Nezabudli. A zabudnúť by sme nikdy nemali – lebo to neurobili Rusi, ale Sovietsky zväz, ako rozhodujúca sila vo vojenskom pakte zvanom Varšavská zmluva. Obrannom, pravdaže. Z večera do rána sa vtedy čierne zmenilo na biele a do éteru sa začal šíriť pach z vysielačky Vltava: samá lož! Čím viac tlačíš na pílu, tým skôr ju zlomíš. A nikomu nepodkúriš, čistá škoda na tvojej strane.

Vakcín stále nie je dosť, paličky sa stále pchajú do nosa a prinášajú veľmi sporný výsledok: mám rodinnú skúsenosť, nie dosť, že nám jeden člen umrel, cudzopasník siahol po ďalšom. V nedeľu negatívny antigénový test, v pondelok odvoz do nemocnice s covidom. Našťastie, tento príbeh sa skončil len s trpkou skúsenosťou. V mojom rodnom meste sa od septembra, keď vypukla tá „atómová zbraň“, nenájde deň bez úmrtného oznámenia. Ľuďom, ktorí pochovávajú svojich mŕtvych, sú reči o geopolitike ukradnuté. Na tejto píle sa vylámu zuby.

(Text vyšiel na Pravda.sk 21. 4. 2021)

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama