Reklama
Reklama

Zbabelí rodičia alebo chorá spoločnosť?

(Čo s mobilmi v rukách našich detí?)
Počet zobrazení: 3088

Každý rodič v Európskej únii a dnes možno povedať, že vo väčšej časti sveta zažíva patálie s používaním mobilov svojich detí.
Stačí iba pohľad na skupinky mladých ľudí, ako sedia vedľa seba, každý z nich sa venuje iba mobilu a nejaví žiadne známky záujmu o ostatných, ktorí ho obklopujú. Všetci by sme však na základe zdravého rozumu mali vedieť odhadnúť, aké to v budúcnosti môže mať katastrofálne následky pre nich, a tým i pre nás. Kto to môže zastaviť?
Podľa americkej štatistiky väčšina detí v USA sleduje, pracuje alebo sa zabáva až 9 hodín denne s elektronickými médiami. Najväčší podiel na tom majú hry a komunikácia na sociálnych sieťach.
Ešte nedávno sme za najväčšiu pliagu pri výchove detí považovali sledovanie televízie. Štyri až šesť hodín deti sedeli pred televíznou obrazovkou a fascinované príbehmi sa nechali unášať často podivnými svetmi.
Televízia sa považovala za nevyhnutné zlo a bolo nepredstaviteľné, že by ju niečo mohlo predstihnúť. Ak to však porovnáme s počtom hodín, ktoré venujú nielen deti, ale aj dospelí chytrým mobilom, musíme konštatovať, že sme žili ešte v zlatej dobe...
Prednosťou televízie pred chytrými mobilmi je fakt, že rodič môže do určitej miery kontrolovať výber a obsah toho, čo deti pozerajú. Sledovanie televízie je viac-menej transparentné a pevne lokalizované spravidla na obývaciu izbu.
Chytré mobily odstránili možnosť kontroly obsahu a dĺžky sledovaných programov. Dnes to rodičia museli prenechať na deti, priestor na ich výchovné ovplyvňovanie sa im zúžil. Bez ohľadu na to, či s tým súhlasia alebo nesúhlasia, museli prenechať výchovu svojich ratolestí googlu, facebooku, twitteru...
Rodičia si v dobrej viere myslia, že mobilom pre každé dieťa zvýšia kontrolu a vedomosť o mieste, pohybe a činnosti svojich detí. V skutočnosti však utrpeli iba ďalšiu ranu v možnosti výchovne ovplyvňovať svoje deti.
Chytré mobily nerozlišujú medzi dospelými a deťmi, medzi samostatnými a nesamostatnými ľuďmi, medzi dobrými a zlými, medzi chorými a zdravými ľuďmi... sú otvorené pre všetkých rovnako.
Podmanivé, ale veľmi často násilné počítačové hry, vzrušujúce videá, diskusie s neznámymi ľuďmi, vytváranie komunít s neakceptovateľnými vzormi, vulgarita a pornografia narúšajú emocionálne dozrievanie detí a adolescentov. To všetko je mimo pozornosti väčšiny rodičov, prípadne sa berie za nevyhnutné zlo, ktorému sa nedá vyhnúť...
Základná štruktúra postojov našich detí je tak zbavovaná etických protikladov, akým je dobro a zlo, pravda a lož a vytvára etiku nedospelej a nezrelej komunity, v ktorej je všetko možné.
Liberálny pohľad na fakty, pravdu, resp. lož, ktoré podporujú pluralitu názorov u slobodných jedincov, musí nutne viesť nielen k úpadku výchovných možností rodiny, ale aj školy, štátu a verejnej mienky.
Oslabovanie autority rodiny, školy a objektívnych právd musí vyústiť v neriaditeľnú, anarchickú a úpadkovú spoločnosť. Svet, v ktorom nieto objektívnej pravdy, dobra a kde je ponechané všetko iba na infantilný názor detí, resp. adolescentnej komunity zo sociálnych sietí, sa musí v budúcnosti rozpadnúť a skončiť v samovražednom chaose. Generácie detí, vyrastajúce bez emocionálnej a výchovnej podpory svojich rodičov, sú vhodným prostredím pre  manipulatívne, diktátorské či fašistické režimy, kde nakoniec rozhodne vždy iba organizovaná sila a fyzické násilie.
EÚ sa už otriasa pod tlakom neoliberálnych, infantilných názorov na migráciu, na údajnú útočnosť Ruska, na potrebu zvyšovania vojenských rozpočtov, tlakov na integráciu za každú cenu – to všetko spôsobuje úpadok pravdy, faktov a reálnej skúsenosti.
Hlavným vychovávateľom našich detí sa stáva google, facebook..., ktorým však nejde o ich výchovu, ani o kultiváciu, ale o peniaze, o zisk, ktorý môžu zväčšovať dovtedy, pokým nepokryjú na sociálnych sieťach všetkých 7 miliárd ľudí.
Sloboda googlu však neznamená rozširovanie slobody detí a adolescentov. Je to pseudosloboda, ktorá nemôže obstáť v konfrontácii s faktami a reálnym životom.
Náprava je možná iba návratom k rodičom a k možnosti opätovného ovplyvňovania svojich detí.
V dnešnom každodennom živote je to požiadavka znížiť, resp. obmedziť manipuláciu detí chytrými mobilmi.
Malo by byť štandardom zakázať deťom základných a stredných škôl nosiť mobil do školy. Existujúce školské poriadky na slovenských školách sú založené na tom, že zakazujú používanie mobilov počas vyučovania. Tento zákaz považujem za nedostatočný; je potrebný úplný zákaz nosenia mobilov do školy. Iba takéto rozhodnutie by mohlo prispieť k oslabovaniu závislosti detí na mobiloch.
Pravidlo, od koľkej hodiny večer bude zákaz doma používať mobil, je záležitosť rozhodnutia rodičov.
Na názory niektorých rodičov, že dnešný život detí bez mobilov je nemysliteľný, pretože im umožňuje lepšiu kontrolu ich ratolestí, treba povedať, že táto kontrola je iba formálna. Poskytuje im súradnice, polohu miesta, ale nič z ich vnútra. Nevedia, o čom ich deti premýšľajú, čo chcú, o čom snívajú a čo považujú za dôležité.
Na čo môže slúžiť rodičom informácia, ktorú získajú rozhovorom cez prestávku so svojím dieťaťom, ako dopadol diktát či test z matematiky?
Aký význam má informácia, čo bolo na obedu a či mu parené buchty chutili, alebo nechutili? Na  čo je dobrá informácia, že vyučovanie sa práve skončilo?
Obhajoba mobilov zo strany niektorých zamestnaných rodičov je založená na tom, že im vyvoláva subjektívne zdanie dostatočnej starostlivosti o svoje deti. Skutočnosť, že reálne sú ponechané iným „vychovávateľom“ berú ako nevyhnutnú daň za nové technológie, s  čím sa nedá nič robiť.
Zákaz používania mobilov počas vyučovania na základných a stredných školách je vo všetkých školských poriadkoch, a preto by sme sa možno mohli uspokojiť, že všetko je v najlepšom poriadku a netreba nič meniť.
Nedisponujem žiadnym výskumom ohľadne používania mobilov cez školské prestávky, počas vyučovania, ale každý, kto má školopovinné deti, má dostatok informácií, aby si urobil predstavu o ich používaní v tomto čase.
Dokonca si myslím, že hlad po telefonovaní a najmä vo večerných a nočných hodinách je vyvolaný aj ich používaním v školských zariadeniach.
O tom, že je možné bojovať s rodiacou sa závislosťou našich detí na mobiloch svedčia francúzske skúsenosti.
Prezident Macron preukázal veľkú odvahu a rozhodnosť pri presadení zákona o radikálnom zákaze používania mobilov v školských priestoroch. Nielen v triede, ale aj cez prestávky, v jedálni, na chodbách.
O vážnosti tohto problému vo Francúzsku svedčí aj to, že prezident Macron mal zákaz mobilov aj v svojom predvolebnom programe.
Úplný zákaz používania mobilov v školských priestoroch, ktorý je ochranou žiakov pred stratou sústredenosti na výučbe a stratou kontaktu so svojimi spolužiakmi a celým svojím okolím, vstupuje do  platnosti od jesene tohto roka.
Liberálny prístup k mobilom sa ukazuje, že sa dostal do rozporu s objektívnymi potrebami našich detí.
Toto rozhodnutie je zamerané na prospech verejného zdravia a vývoja detí, pretože používanie mobilov sa vo Francúzsku dostalo do extrémnej a kritickej fázy.
Myslím si, že situácia na Slovensku sa vôbec nelíši od francúzskej. Čím sa líšime, je iba to, že odmietame uznať vážnosť tohto problému.
Zhoršenie koncentrácie detí na vyučovaní, obmedzovanie sociálnych kontaktov, znižovanie pohybu detí, tieto faktory by sme mali zobrať do úvahy aj pri ochrane našich detí pred týmto „geniálnym“ vynálezom.
Doterajší prístup, ktorý zakazoval používanie mobilov počas výučby je nielen nedostatočný, ale aj stimuluje deti k jeho porušovaniu. Francúzske štúdie uvádzajú, že až 40 % trestov detí, má súvislosť s  používaním mobilov v triedach počas vyučovania!
Nielen deti sú rôzne, ale rôzni sú aj učitelia. Niektorí sú vysadení na mobily a niektorí sú už unavení z boja proti nim a rezignovali. Posielanie SMS, sledovanie klipov či celých filmov počas výučby nie je preto už nič mimoriadne a pre mnoho detí je to prejav hrdinstva.
Z týchto príčin si myslím, že Ministerstvo školstva SR aj s jeho politickým gestorom, t. j. SNS, by mali urýchlene pripraviť zákonné opatrenie, ktoré nebude o nič horšie ako francúzsky príklad.

Autor je konzervatívny socialista

Priemer: 4.4 (54 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Polepšení
Mediálne halali
Jestřáb kontra Hrdlička?
Komunálne voľby 2018
Hovoriace zrkadlo
Desať poznámok ku komunálnym voľbám
Esemeskoví šmejdi
Nohavica poděkoval za Puškina Okudžavou
Reklama
Reklama
Reklama