Reklama
Reklama

Záujem o Novú hodvábnu cestu rastie

Počet zobrazení: 1727

Číňania vedia vždy prekvapiť niečím novým. Keď som po Veľkej noci pricestoval do Pekingu, aby som sa zúčastnil na seminári súvisiacom s projektom Nová hodvábna cesta, na letisku ma nečakal iba osobný sprievodca pridelený mne po celý čas, ale celou cestou na parkovisko kráčala pred nami mladá dievčina v slušivom modrom kostýme, ktorá držala nad hlavou malú tabuľku. Vyplývalo z nej, že prichádza účastník konferencie venovanej štúdiu iniciatívy nazvanej Pásmo a cesta (BRI), čo je oficiálnym názvom projektu. Náš seminár Belt and Road Studies Network (Študijná sieť Pásma a cesty) organizovala agentúra Nová Čína a bol som jediným Slovákom z celkového počtu 200 účastníkov, ktorí do Pekingu pricestovali z 59 krajín. Seminár nebol jediným podujatím tohto druhu v tom čase, bolo ich asi dvanásť a všetky boli niečo ako vedľajšie výhonky veľkého samitu venovanému projektu  Novej hodvábnej cesty, teda iniciatíve s cieľom pospájať kontinenty systémom moderných pozemných, námorných a leteckých trás, ktoré by umožnili lepšiu prepravu tovarov i ľudí a výmenu technológií, kultúr a myšlienok po celom svete. Samit sa uskutočnil v dňoch 25. a 26. apríla. V tom čase sa teda očakával príchod veľkého počtu oficiálnych delegácií a asi päťtisíc novinárov. Preto, ak každú skupinu či jedinca viedla mladá dievčina s transparentom v rukách, bol to dobrý spôsob, ako ľuďom na obrovskom pekinskom letisku pripomenúť, že sa čoskoro očakáva v meste skutočne veľké podujatie.

leo1.jpg
Keďže na seminári som bol jediný zástupca Slovenska, znamená to, že našu zástavu tam vztýčili na moju počesť.

Ani cesta do hotela nenechala nikoho na pochybách, že sa tu bude diať niečo mimoriadne. Okrem zástav účastníckych štátov a transparentov pozdĺž šesťprúdovej cesty z letiska do mesta bolo všade vidieť množstvo policajtov v rozličných uniformách. Aj po príchode do hotela sme museli všetci prejsť cez povestný detektor kovov a okrem toho sa podrobiť osobnej prehliadke v podobe mladej policajtky. Nebola to náhoda, svet mal ešte v čerstvej pamäti teroristické útoky na Srí Lanke, ktoré si vyžiadali vyše 250 obetí. Preto nečudo, že ešte prísnejšie bezpečnostné opatrenia predchádzali príchodu do rozsiahleho Národného konvenčného centra známeho od Olympijských hier 2008. Tam sa konali niektoré z akcií vrátane vystúpenia oficiálnych hostí zo sveta. Kontrolu nášho autobusu „obohatil“ pes vycvičený na hľadanie výbušnín a následne ešte aj policajný tím pomocou špeciálneho elektronického zariadenia zisťoval, či sa ich štvornohý kolega nemýlil. Pred vstupom do budovy nás čakal ďalší turniket a ten porovnával, či sa naše fotografie na visačke umiestnenej na hrudi stotožňujú s našimi tvárami. Moderná technika na identifikáciu osôb teda prenikla aj do reálneho života.
 

Washington varoval pred účasťou

Zo všetkých podujatí pútalo samozrejme najväčšiu pozornosť samotné stretnutie najvyšších predstaviteľov delegácií, ktorí sem prišli napriek varovaniu Spojených štátov. Ešte krátko pred samitom jeden predstaviteľ administratívy USA nazval Novú hodvábnu cestu „márnivým projektom“.  Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo a špičkoví predstavitelia Pentagónu vyslali varovania o tom, že kvôli projektu sa menšie krajiny ocitnú v „dlhovej pasci“.

Varovanie zrejme nezabralo, stačí porovnať tohtoročnú účasť s počtom delegácií na najvyššej úrovni na prvom samite v roku 2017. Pred dvomi rokmi prišlo do Pekingu 29 hláv štátov a vlád. Z krajín Európskej únie sa zúčastnil na samite ako jediný prezident tradičný rebel Miloš Zeman. Svojich predsedov vlád vtedy vyslalo Poľsko, Maďarsko, Taliansko a Španielsko. Na tohtoročnom samite sa zúčastnili delegácie zo 126 krajín a 29 medzinárodných organizácií, z toho ich v 37. prípadoch viedli prezidenti a premiéri, pričom z Európskej únie to boli už traja prezidenti a štyria predsedovia vlád. Ako bonus možno pridať ďalšieho Európana, švajčiarskeho prezidenta Ueliho Maurera. V tomto roku chýbal poľský premiér a pre nás bolo varujúce nízke zastúpenie Ukrajiny, nášho suseda. Pozoruhodný je aj fakt, že až sedem prezidentov republík bývalého Sovietskeho zväzu považovalo za vhodné zúčastniť na tomto samite. Slovensko o niečo postúpilo vyššie, lebo okrem ministra hospodárstva Petra Žigu, účastníka na prechádzajúcom samite, v tomto roku zdôraznil záujem Slovenska o tento projekt svojou prítomnosťou aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a v piatok popoludní sa v pléne „mihla“ aj štátna tajomníčka Ministerstva financií SR Dana Meager, ktorá má na starosti tento čínsky projekt. Minister Lajčák v Pekingu zdôraznil, že Slovensko podporuje iniciatívy, v rámci ktorých je možné využiť jeho geografickú polohu a tranzitný potenciál. Nedostatočné zastúpenie Slovenska „vylepšil“ Maroš Ševčovič, ten ale na samite vystúpil za Európsku úniu ako jej komisár.

sevcovic_cina.jpg
Komisár Maroš Ševčovič vystúpil na samite v mene Európskej únie.
 

Výsledky stretnutia v Dubrovníku

Skromnejšiu účasť Slovenska zrejme ovplyvnil aj fakt, že iba niekoľko dní predtým sa v chorvátskom Dubrovníku uskutočnilo stretnutie 16+1, teda zástupcov šestnástich krajín strednej a východnej Európy s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom. Stretnutie prinieslo aj konkrétne výsledky. Slovenský premiér Peter Pellegrini podpísal memorandum o prístupe našich mliekarenských výrobkov na čínsky trh. Črtá sa aj možnosť modernizácie našej železničnej trate, najmä predĺženie tej širokorozchodnej až po Bratislavu a uvažuje sa o vybudovaní  tzv. Blockchain centra pre celú skupinu 16+1,čím by sa Slovensko stalo základňou tejto modernej technológie, podľa niektorých najvýznamnejšieho vedeckého pokroku od zriadenia internetu. Zároveň sa očakáva, že v budúcom roku sa Slovensko stane organizátorom ministerskej konferencie o inováciách.

Napriek očividnému vyššiemu záujmu o projekty Novej hodvábnej cesty sa naďalej ozývajú aj hlasy spochybňujúci tento najnovší trend globalizácie. Dôvodom je predovšetkým fakt, že na čele tohto vývoja sa ocitla Čína po tom, ako americký prezident Donald Trump po nástupe do Bieleho domu zatrúbil na ústup a dal prednosť novej etape izolacionizmu. Trump má svojich prívržencov najmä na pravej strane politického spektra a tí nechýbajú ani v slovenskej vládnej koalícii. Za všetky môžem citovať vyhlásenie poslankyne Národnej rady SR za stranu Most-Híd Kataríny Czéfalvayovej: „Treba si dať pozor, aby projekt Novej hodvábnej cesty a formát 16+1 nebol viac politickým projektom zvyšovania čínskeho vplyvu v Európe, než prísne ekonomickým.“ Práve ona je šíriteľkou obáv v podobe tvrdenia,  že Nová hodvábna cesta je „nohou vsunutou do dverí EÚ“.

Ak zhrnieme všetky obavy a varovania, ktoré sa objavili pred samitom, ale aj počas neho, tak môžeme povedať to biblické, že „nič nové pod slnkom“. Paradoxne sa podobným spôsobom bránili pred budovaním železnice aj konzervatívne sily v starej Číne koncom 19. storočia, keď tvrdili, že železnica povedie k ožobračovaniu obyvateľstva, lebo oberie milióny kuliov o prácu a urýchli drancovanie nerastného bohatstva krajiny. Obavy cisárskych úradníkov v starej Číne mali ešte jednu zaujímavú črtu. Tvrdili, že dymiaca lokomotíva má spolu s rachotiacimi vozňami prechádzať aj popri hroboch predkov, čím vyrušia večný pokoj zosnulých. Do tejto „duchárskej“ kategórie možno bez váhania zaradiť aj súčasné ideologické varovania pred šírením čínskeho vplyvu v ostatnom svete. Ten je už samozrejmosťou. Odporcovia čínskeho projektu musia mať hlavu v smútku po tom, ako taliansky premiér Giuseppe Conte podpísal v Ríme iba pred pár dňami s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom memorandum o porozumení. Taliansko sa stalo prvou krajinou skupiny G-7, ktoré podpísalo s Čínou takéto memorandum, čím sa zapojilo do projektu Novej hodvábnej cesty. Čína už teda nemusí vkladať nohu do odchýlených dverí EÚ, tie sa otvárajú pred ňou čoraz viacej a dobrovoľne.
 

Z vystúpení v Národnom konvenčnom centre

Uplynulý piatok odznelo na samite v Pekingu viacero prejavov a vyhlásení, ktoré doslova rúcajú argumenty odporcov čínskeho projektu. V tejto súvislosti stojí za povšimnutie vyjadrenie britského ministra financií Philipa Hammonda. Vo svojom vystúpení vyhlásil, že jeho krajina je pripravená podieľať sa na realizácii projektu BRI a označil ho ako víziu. „Iniciatíva Pásmo a cesta má obrovský potenciál šíriť prosperitu a trvalo udržateľný rozvoj dotýkajúci sa tak, ako je to v súčasnosti, potenciálne 70 percent svetovej populácie, je to projekt skutočne impozantných ambícií.“  Aj niektoré európske krajiny, ako Francúzsko a Nemecko, vyjadrili opatrný prísľub podieľať sa na projektoch, ale podmienili to lepším prístupom zahraničných firiem na čínsky trh. Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier vyhlásil, že mnohé krajiny EÚ chcú podpísať príslušné memorandum ako skupina krajín, a nie individuálne, ako to urobilo Taliansko.

Prekvapením je, že početné námietky a pripomienky k projektu Novej hodvábnej cesty sa stretli s porozumením čínskej strany. Vyzerá to tak, ako by si Peking v niektorých návrhoch vedome nechal rezervu a tú potom uplatnil v záverečných vyhláseniach. Prezident Si Ťin-pching  na samite konštatoval, že plány musia byť „transparentné a finančne udržateľné“, čím sa krajiny vyhnú prípadnej „dlhovej pasci“. Zároveň dodal, že vo všetkých prípadoch bude platiť „nulová tolerancia“, pokiaľ ide o korupciu. Poukázal tým na sťažnosti, že niektoré projekty boli evidentne predražené. Preto napríklad Malajzia sa po zmene vlády rozhodla zrušiť rozbehnuté projekty, ale zmenila svoj názor, keď sa jej podarilo znížiť náklady o tretinu. Malajzijský premiér Mahathir Mohamad sa osobne zúčastnil na samite, kde konštatoval, že plány sú už „výhodné pre obe strany“. Plne to zodpovedá čínskemu argumentu o vzájomne prospešnej spolupráci (win-win cooperation).

Okrem toho čínsky parlament už pred samitom prijal zákony o reorganizácii vládnych úradov a ministerstiev s cieľom posilniť ochranu duševného vlastníctva, čo bola jednou z kritických pripomienok Spojených štátov. Preto v spoločnom komuniké vydanom na záver samitu sa konštatuje aj to, že vedúci predstavitelia sa dohodli na takom financovaní projektov, ktoré rešpektuje globálne dlhové ciele a podporuje ekologický rast. V dokumentoch sa niekoľkokrát vyskytla aj zmienka o ekologických projektoch v spojení „otvorená, čistá a zelená spolupráca“. O tom, či ústretové kroky pomohli, svedčí aj fakt, že iba počas samitu podpísali zúčastnené krajiny kontrakty v celkovej hodnote 64 miliárd dolárov.

Samozrejme, že najlepším argumentom pri posudzovaní výhodnosti sú doterajšie konkrétne výsledky. Ekonomický koridor v Pakistane už doteraz prispel k vytvoreniu nových 70 tisíc pracovných miest a cez prístav Gwadar prúdi tovar do sveta, ako aj do vnútra Ázie. Nová železnica vedúca z kenského prístavu Mombasa do Nairobi skrátila prepravu tovaru a ľudí o polovicu. Podobnú úlohu zohráva nová železnica spájajúca prístav Džibuti s etiópskym hlavným mestom Addis Abeba. Grécky prístav Pireus, ktorý má Čína v prenájme, už tvorí vstupnú bránu námornej cesty na európsky kontinent, čím sa stal najrýchlejšie rastúcim kontajnerovým prekladiskom na svete a posunul sa, pokiaľ ide o kapacitu, z 93. na 36. miesto.

leo_2.jpg
Z rokovania skupiny zameranej na vytváranie svetovej študijnej siete Novej hodvábnej cesty.

Aj keď ústrednou akciou bol samit, rád by som sa v krátkosti zmienil aj o našom seminári Belt and Road Studies Network (BRSN), ktorý si dal cieľ posúdiť možnosti vytvorenia celosvetovej siete výskumných ústavov a vedeckých inštitúcií zameranej na výmenu informácií a poznatkov o Novej hodvábnej ceste. V tejto súvislosti vznikla aj webová stránka BRSN a predpokladá sa vznik časopisu zameraného na túto problematiku.

Zaujímavá bola účasť na tomto seminári. Niektoré krajiny zastupovali bývalí premiéri a ministri a z ich vystúpenia vyplynulo, že už nie sú viazaní oficiálnymi postojmi vlád svojich štátov, ale môžu voľne prednášať svoje návrhy a pripomienky. Tak napríklad, Českú republiku a Japonsko zastupovali bývalí premiéri Jiří Paroubek a Jukio Hatojama, Austráliu a Francúzsko bývalí ministri Bob Carr a Alain Richard. Prezident Si Ťing-pching poslal účastníkom seminára pozdravný list, v ktorom uviedol, že výskumné vedecké inštitúcie (Think Tanks) sú „dôležitou silou v spoločnom úsilí o rozvoj BRI, lebo výmena myšlienok a spolupráca medzi expertnými skupinami pomáhajú prehlbovať vzájomnú dôveru, budovať konsenzus a napredovať v spoločnom úsilí o rozvoj BRI smerom k jej vyšším úrovniam“.

Spojené štáty si počas celého podujatia udržiavali k nemu rezervovaný postoj, ale dôležité je, nakoľko ovplyvnia výsledky samitu čínsko-americké rozhovory na vysokej úrovni, ktoré sa očakávajú v najbližších dňoch.

Foto: Autor

SÚVISIACE:
LIN Lin, čínsky veľvyslanec v SR: Spolupráca 16+1 sa vydala na novú cestu
Peter Juza: Hodvábna cesta a tri „D“ N. Nazarbajeva

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama