Zastavme krviprelievanie!
My, slovenskí spisovatelia, členovia Spolku slovenských spisovateľov, v duchu odkazu prvého Kongresu slovenských spisovateľov z roku 1936 ako najvážnejšieho a najvýznamnejšieho spoločného snemovania slovenských spisovateľov, vedcov a publicistov – na ktorom sa jeho účastníci zjednotili nielen na spoločných cieľoch slovenskej literatúry, kultúry a politiky, ale aj v aktivizovaní pokrokových síl proti narastajúcej hrozbe fašizmu a ohrozovaniu základných humanistických hodnôt – vyjadrujeme nesúhlas s vojenským riešením, ktoré spôsobuje bratovražednú vojnu na Ukrajine, kde vládna armáda útočí pod zámienkou ochrany ukrajinského štátu, resp. boja proti „separatistom“ i na vlastné civilné obyvateľstvo, čoho následkom sú tisícky nevinných mŕtvych a zranených ľudí – osobitne detí a žien – trpiacich každodenným ohrozovaním životov, smrťou rodinných príslušníkov, stratou domovov, nedostatkom potravín a zdravotnej starostlivosti a ďalšími neľudskými následkami bojov.
Odsudzujeme politiku podporujúcu vraždenie civilného obyvateľstva a osobitne neobjektívnosť väčšiny slovenských i európskych najmä komerčných médií, novinárov a politológov, keďže zámerne neinformujú o utrpení civilného obyvateľstva v Donecku či Luhansku a jednostranne podporujú ukrajinskú útočiacu stranu konfliktu, ktorá nemá záujem riešiť problémy konštruktívnym dialógom, obojstrannými rokovaniami a hľadaním mierových východísk. Podporovatelia tohto spôsobu riešenia problémov sa tým stavajú na stranu vraždenia, násilností a nesú morálnu spoluzodpovednosť za smrť a utrpenie nevinných obetí.
Vyzývame slovenské, európske i svetové spisovateľské, umelecké a vedecké intelektuálne spoločenstvá, ale aj všetkých demokraticky a humanisticky zmýšľajúcich politikov, aby protestovali proti bezohľadným vojenským aktivitám v regionálnom konflikte na Ukrajine, ale aj v pásme Gazy a ďalších častiach sveta, a aby čelili mediálnym a spravodajským klamstvám o vojnových konfliktoch, ich neľudských dosahoch na civilné obyvateľstvo a verejne žiadali hľadanie východísk formou dialógu a rokovaní.
Takisto vyjadrujeme nesúhlas s riešením politických problémov prostredníctvom uplatňovania ekonomických sankcií, ktoré v konečnom dôsledku postihujú predovšetkým nevinné civilné obyvateľstvo, vrátane občanov Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov vyzývame politikov Európskej únie i našich politikov, aby sa nedávali čoraz viac vťahovať do vojnového konfliktu, ktorý v konečnom dôsledku môže vyústiť do ozbrojenej konfrontácie nepredvídateľných rozmerov, ohrozujúcej existenciu európskej aj celosvetovej populácie, ale aby vykonali všetko pre neodkladné ukončenie vojnových násilností, vraždenia a aby vyvinuli maximálne úsilie na dosiahnutie mierových riešení.
V Bratislave 21. augusta 2014
Reagujte na článok
Komentáre
Podpisujem sa pod výzvu a úplne súhlasím s vyhlásením. Ak sa naše masmédiá zaoberajú každodennými krimi-správami a z týchto správ sa valí množstvo vrážd a násilia, čo potom je to vraždenie a ničenie ľudských sídel na Ukrajine? Ako to, že humánna a vraj demokratická spoločnosť niečo také dovolila a dokonca to tolerovala už od prvých februárových obetí v Kyjeve?!
Dnes už je takmer neskoro, ale zastaviť to nie je nikdy neskoro!
Aj ja sa pridávam. Som rád, že konečne z našej kultúrnej obce sa vyjadril a zastáva iný názor ako mediálny mainstream. Veľmi ma v tejto oblasti sklamali britské listy a najmä p. Karel Dolejší a šefredaktor p. Čulík, ktorým je už všetko jasné, a to najmä p. Dolejšímu. Verím, že to nedopadne ako v tom výstižnom vyjadrení p. Baťu (ktoré sa tak často preposiela emailom a tak malo číta), ako sa spoločnosť správa pred vojnou...
Imperializmus pokročil a regovať na jeho bývalý prejav je neúčinné pre mierové aktivity. Taki isto je neúčinná bývalá odborárska práca voči súdobej ekonomike kapitálu. Politika imperializmu sú ľudské slobody, demokracia, antifašizmus, politický systém pre národy v predpísanej ekonomike USD. A preto morálny apel na národné vlády v službe kapitálu je hrach na stenu. Sila je politika, tú má uchopiť apel za mier, ak skutočne má vzniknúť mierový zápas. Preto iba spisovatelia formulujúci politické programy, môžu reálne konať pre mier. Výzva je dobrá, ale účinky k mieru môže mať len eknomicko politický program, ktorý smeruje voči vlastnej vláde a nepoučuje všetky vláda dokola. A s tým nepočítať, že po vojne budeme opäť bratmi, ako to tvrdili pred 100 rokmi. A Ukrajina, je riešnie krízy 2008, už sa zdalo, že imeperálny kapitál G7 zvládne jej riešenie bez vojny, ale nie, a to dokazuje, že z podstaty mieru a vojny sa kapitál nevimaní sám, bude k tomu nutná politika, ktorú predíte politický program k dosiahnutiu socializmu.
1./ Aj ja sa pridávam.
2./ Skeptikom si dovolím odkázať, že podobné iniciatívy existujú aj v iných štátoch, napr. aj EU. Že o tom naše "nezávislé a objektívne" médiá nepíšu ešte neznamená, že celý svet čuší ! Pre objektivitu musím však uviesť, že každé pravidlo má aj svoje výnimky, napr : http://www.hlavnespravy.sk/82-rocny-starcek-zastrelil-hviezdu-majdanu/338877