Záplava emócií

Aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa opakovane presviedčam, že články, útočiace na emócie, sú viac zdieľané ako tie, ktoré oslovujú rozum. Len čo sú u človeka vzbudené emócie, je potlačený rozum a v takejto chvíli ľudia nie sú schopní kriticky myslieť. Existuje veľmi dobrý dôvod, prečo  politici (predovšetkým populisti), šarlatáni, rôzni aktivisti a ďalšie typy ľudí apelujú na naše emócie. Sme voči tejto stratégii veľmi zraniteľní.

Emócie ignorujú zložitosť, často sú redukované iba na náklonnosť alebo averziu a málokedy umožňujú prijať ďalšie informácie. Žiaľ, tento trend má stúpajúcu tendenciu, ktorú podporuje aj uzatváranie sa ľudí do ,,bublín", kde zaznievajú len rovnaké názory, resp. opačné názory nie sú vítané. Dnes je situácia na šírenie dezinformácií takmer ideálna. Ľudia majú strach, žijú v napätí z vojny aj z pandémie.

Kritické myslenie, čistá hlava, nezahmlená emóciami, je najlepšou obranou pred tými, ktorí by nás chceli zneužiť a manipulovať. Podľa Svetového ekonomického fóra je údajne kritické myslenie druhou najdôležitejšou zručnosťou roku 2020. Jediné riešenie, ako ju kultivovať, je vzdelávanie.  

Dnes to často vyzerá tak, že niečím hlavným cieľom je ľudí a spoločnosť ako celok čo najviac paralyzovať. To, čo sa s našou spoločnosťou a svetom momentálne deje, je proti našim záujmom, ale asi musíme byť paralyzovaní tak, aby sme si to nedokázali ani uvedomiť...

Opäť  ma zaujalo  stanovisko publicistu Mariána Moravčíka, ktorý mi napísal: „Vojnu na Ukrajine sledujem dosť podrobne, ale nie v našich médiách. Dnes sa našťastie dajú nájsť rôzne zdroje. Našiel som napríklad Ukrajinca, ktorý normálnym, vecným spôsobom urobí denne 1-2 videá na 5 minút s prehľadom, čo sa stalo. Najlepšie informácie sú od miestnych ľudí. Napríklad dosť podrobne informuje donecká a luhanská milícia. To sú živé reportáže z miesta, s rozhovormi s ľuďmi, čo tam žijú. Neviem si predstaviť, že by niekto priamo tam pomyslel na vyrábanie fejkov, ani by to nemalo zmysel. Na medzinárodnej úrovni je zaujímavé porovnávať správy z médií, trebárs o mierových rozhovoroch alebo o vzťahoch Biden – Putin, napr. z amerických a ruských zdrojov. Ale niektoré slovenské médiá veľmi často skresľujú ešte aj tieto informácie. Nekvalifikované informácie sú teda veľkou chybou. Proti  účelovej mediálnej manipulácii je jediná zbraň, a tou je vzdelanie. Čo však v situácii, keď dosť  učiteľov verí hoaxom? Asi je chyba v systéme. V súčasnosti platí „vzdelanie = titul“ a my to musíme zmeniť na „vzdelanie = vedomosti.“ 

Ďalším problémom je, že veľmi chýba hlas elít. Nejasné, zmätočne vyjadrenia najvyšších autorít len zvyšujú mieru nekritického myslenia a strachu v spoločnosti. Ak vrcholoví politici používajú polopravdy, neúctivú a urážlivú komunikáciu, potom ani „bežní“ ľudia necítia povinnosť slušného správania v mediálnom, resp. digitálnom priestore.