Západ stratil cit pre proporcie... /Henri Kissinger/

Občasný, ale vítaný autor Slova Jozef Čertík nám poslal glosu, ktorá bola uverejnená v Literárnom týždenníku pred necelým rokom. Má čo povedať aj či práve dnes.

Od roku 2014, teda od prevratu na Ukrajine, sa vzťahy Západ – Rusko, presnejšie Nato – Rusko vyostrili natoľko, že Slovensko sa stáva rukojemníkom týchto vyostrených vzťahov. Slovensko je bezprostredným susedom Ukrajiny, ktorá sa s podporou USA dostáva s Ruskom do konfrontačného vzťahu. V čase, keď sa NATO (teda USA) sťahuje z Afganistanu, hrozí na pomedzí východnej a strednej Európy konflikt, ktorý sa Slovenska bezprostrednej dotýka. Už pred piatimi rokmi som zaregistroval dva názory na túto tému. Ten prvý je od bývalého dlhoročného ministra zahraničia USA Henriho Kissingera, ten druhý od pôvodne literárneho vedca, neskôr poslanca a politika Petra Zajaca – dnes už v úlohe politizujúceho literárneho vedca. Ako prvý si odcitujme názor Henriho Kissingera, dlhoročného architekta americkej zahraničnej politiky:

„Je absolútne nepravdepodobné, že by Putin investoval 60 miliárd eur na prestavbu letoviska na olympijskú dedinu v rámci zimných Olympijských hier, aby potom následne, týždeň po slávnostnom skončení hier, v ktorých sa Rusko prezentovalo ako súčasť západnej civilizácie, vypukla vojnová kríza,“ tvrdí americký diplomat.

Vývoj situácie ukazuje, že Západ prešiel od hmlistého cieľa integrovať Rusko do západnej spoločnosti k snahe zničiť ho,“ konštatoval poradca mnohých amerických prezidentov.

„V tejto otázke USA stratili zmysel pre proporcie a kontext. Mimochodom, problémy európskej bezpečnosti by mal Washington riešiť s Moskvou.“ (Pravda 24. 8. 2015)

Inak uvažuje dnes už politizujúci literárny vedec Peter Zajac v známom časopise Štefana Hríba Týždeň v úvahe, nazvanej – paradoxne – O večnom mieri. Ale to, za čo sa prihovára bývalý poslanec, nielen na „večný mier“, ale ani na obyčajný nevyzerá. Citujem:

„Z povahy vecí, ale aj z dnešnej reality je samozrejmé, že naším územím budú prechádzať konvoje vojsk NATO, lebo bez ohľadu na to, či sú to americkí, nemeckí, francúzski, poľskí českí, litovskí vojaci, vždy sú to naši vojaci. Znamená to, že podobné cvičenia sa budú odohrávať aj na našom území a na našich cvičiskách a v prípade nevyhnutnosti a potreby budú na našom území aj spojenecké základne, lebo to budú aj naše základne.“ (Týždeň č. 35/ 2015).

Keďže môj starý otec sa už jedného „Drang nach Osten“ v prvej svetovej „zúčastnil“, ba aj môj otec druhého – v druhej svetovej, a ja som si ,našťastie, k pušnému prachu iba privoňal v čase „studenej vojny“ v Českom Krumlove, dovolím sa ho spýtať, či to, čo obhajuje, je to najlepšie pre Slovensko, pre strednú Európu ba i Európu ako takú, či je to dobré dokonca pre EÚ, z ktorej už Veľká Británia vycúvala hlavným „východom“. Naozaj EÚ nepotrebuje nič iné, iba základne NATO na Slovensku, a teda v strednej Európe? Naozaj z EÚ bude len NATO? A nie na to, na čo bola pôvodne zamýšľaná a stavaná?

Čakal som, že Peter Zajac bude uvažovať v intenciách Theodora Roosevelta či Henryho Kissingera, a nie v intenciách plánovačov NATO.