Reklama
Reklama

Zamyslenie nad Františkom Hajnovičom

Počet zobrazení: 1842

hajnovic_1.jpgDvojaký meter za živa, dvojaký po smrti. Verejnoprávne médiá si odchod bývalého ministra financií Františka Hajnoviča podľa mne dostupných informácií ani nevšimli. Hospodárske noviny a niektoré iné médiá zverejnili stručnú správu, ktorú vydalo Ministerstvo financií SR, Pravda ju trochu rozviedla a kvalifikované odborné zhodnotenie prínosu Františka Hajnoviča priniesli iba internetové Finančné noviny. Bolo by to inak, keby bol František Hajnovič členom vlády za SDKÚ a nie za SDĽ? Určite áno.

Do funkcie ministra financií nebol nominovaný ako nečlen SDĽ, naopak, bol členom SDĽ takmer od jej vzniku. Začiatkom 90. rokov som ho prvýkrát stretla na Klube Nového slova –bolo to v dobe, keď sa charaktery ešte len triedili. Nevedela som ešte vtedy, že zdieľa ľavicové hodnoty. Neskôr ako odborník prispieval do diskusie v Klube ľavicových ekonómov, ktorému predsedal Jozef Košnár a v Národohospodárskej komisii Republikového výboru SDĽ.

Poznala som ho roky pred osemdesiatym deviatym, keď sme sa zriedkavo, ale predsa len raz za čas stretli u neho vo Výskumnom výpočtovom stredisku OSN (VVS OSN). Vzniklo na Patrónke v r. 1969 a disponovalo vtedy najvýkonnejším počítačom CBC 3300 – dar OSN. Počítač sme chodili preto využívať viacerí, napriek tomu, že sme neboli v kmeňovom stave inštitúcie.

Riaditeľom Výskumného výpočtového strediska sa stal profesor Ing. Anton Klas, CSc., neskôr môj kolega v Ekonomickom ústave SAV. Nielenže pod jeho vedením vznikli prvé makroekonomické modely na Slovensku, ale vychoval i prvú generáciu slovenských odborníkov na informačné systémy a počas relatívne krátkeho obdobia spolupráce s OSN (do roku 1975) tu vyvinuli prvý čs. softvér (kompilátor programovacieho jazyka Pascal), o ktorý bol záujem aj na Západe.

František Hajnovič začínal svoju kariéru v takomto náročnom pracovnom prostredí. Patril do neho od začiatku. Bol vzdelaním matematický ekonóm. Študoval v Prahe na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity a neskôr prešiel viacerými odbornými stážami v zahraničí (absolvoval stáže na univerzitách v Bonne a Hamburgu, v Medzinárodnom menovom fonde i v CEMI na Akadémii vied v Moskve). Jeho odborné názory sa neveľmi odlišovali od mojich.  Bolo to dané tým, že som na bratislavskej VŠE absolvovala príbuzný smer Ekonomicko-matematické výpočty.

Vladimír Bačišin vo Finančných novinách citoval jedno dávne Hajnovičovo vyjadrenie na adresu vzdelaných ekonómov. Podľa neho veľká časť odborníkov ekonómov odišla po roku 1989 z vysokých škôl a výskumných ústavov „robiť biznis“ alebo „vládnuť“. To neplatilo o Hajnovičovi. Z VVS OSN vznikla inštitúcia Štatistického úradu SR dnes známa ako Inštitút štatistiky a informatiky (INFOSTAT). Hajnovič sa v nej až do roku 1994 zaoberal makroekonomickými analýzami a prognózami, o. i. i analýzami sociálnej situácie domácností. V tom roku odchádza do NBS, kde s krátkym intermezzom v roku 2002 zostal až do svojho penzionovania v r. 2016.

Vládnutie ho predsa len neobišlo. Boli to osobitné okolnosti a som mu vďačná, že súhlasom prevziať ministerstvo financií na krátke obdobie od januára do októbra 2002, mi môj nútený odchod z funkcie ministerky financií uľahčil. Bola som to totiž ja, ktorá ho v záverečnom rozhovore s Pavlom Koncošom, počas ktorého ma k odchodu z vlády vyzval, navrhla za svojho nástupcu.

Nízke volebné preferencie SDĽ neveštili nič dobrého – F. Hajnovič teda vedel, že po voľbách sa vo funkcii ministra nezreprodukuje. A predsa sa ministrom stal – hoci ho funkcia nelákala a napokon sa nevedel dočkať jej konca. Bol to hlboko mysliaci človek, vzdelaný doma i v zahraničí, ako sa hovorí telom i dušou vedátor. Napriek tomu za zvládnutie funkcie ministra si zaslúžil pochvalu.

Musel sa nielen vyrovnať s hustnúcou atmosférou vo vláde vo volebnom roku, ale so všetkými komplikáciami, ktoré ministrovanie na tomto zložitom ministerstve prinášalo. Okrem iného pokročil v dobudovaní štátnej pokladnice, ktorú brzdilo opakované verejné obstarávanie softvéru (štátna pokladnica je jednou z inštitúcií, ktorá úspešne funguje dodnes) a samozrejme pripravoval návrh štátneho rozpočtu, o ktorom vedel, že ho nová pravicová vláda upraví na svoj obraz.

Najproduktívnejšie obdobie F. Hajnoviča bolo nepochybne vo výskume v Národnej banke Slovenska. Jeden z jeho mladších kolegov si dnes spomína na neho takto: „Bol jedným z najláskavejších a najmúdrejších ľudí, akých som poznal. Pri mnohých debatách o ekonomike by človek nebol spoznal, že býval ministrom financií (na čo, mimochodom, nespomínal veľmi rád).“ Medzi jeho vlastnosti určite nepatrilo okázalé vystatovanie sa tým, že bol kedysi členom vlády...

Pri takejto príležitosti sa na jednej strane treba tešiť z toho, čo všetko František Hajnovič vo svojom živote dokázal urobiť. Na druhej strane ľutovať, že nemal príležitosť urobiť ešte viac. To už však, žiaľ, nezmeníme.

Foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Odporúčame

Miroslav Pavel: Nový koncert velmocí?
Jozef Sedlák: Pôstna hostina
Ivan Hoffman: Smrť miliardára
Silvia Porubänová: Vyčerpanie
Svetozár Krno: Predčasný apríl
Reklama
Reklama
Reklama