Reklama
Reklama

Zamotaná sága brexitu

Počet zobrazení: 1062

Brexit (vystúpenie Veľkej Británie z EÚ) zostáva naďalej horúcou politickou témou súčasnosti. V podmienkach priveľmi sofistikovanej a špekulatívnej právno-finančno-informačnej reglementácie pomerov v kapitalizme (majúcou aj znaky diktátu), ktoré EÚ ešte byrokraticky „vylepšuje“, došlo k jeho „zamotaniu“. Stala sa z neho špecifická politická sága.

Hoci rokovania trvali mnoho mesiacov, k schváleniu dohody zatiaľ nedošlo (blokuje ju postoj Londýna). Z obáv z neželaných následkov neriadeného brexitu (odchodu bez dohody) sa pristúpilo k improvizácii, ktorá nikoho nectí. Ide však aj o jeden z markantných prejavov hlbokej krízy západného sveta na neoliberálnom scestí. Západné elity dnes síce nevedia kam z konopí, ale stále manipulujú masy hlásaním falošných hesiel o neprekonateľnosti neoliberalizmu, čoho svedkami sme boli aj v kampani pred slovenskými prezidentskými voľbami.

brex-a-b-c843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Ťažko racionálne pochopiť, prečo Veľká Británia po dlhých rokovaniach s EÚ neprijala dohodu, ktorá má 585 strán. V každom prípade ide o zlyhanie britského parlamentu (vládnych strán). Britskí politici sa v tomto prípade rozštiepili na štyri tábory, z ktorých až tri prijatie dohody, aj keď z rozdielnych dôvodov, nepodporujú.

Prvý tábor je radikálny (nacionalistický) a trvá na čo najrýchlejšom odchode z EÚ a prerušení spojenia s ňou bez prihliadnutia na to, čo chce Brusel so svojím „diktátom“. Druhý tábor je realistický a súhlasí s dosiahnutou dohodou (pri hlasovaní v januári bolo za ňu však len 202 poslancov a pri hlasovaní 12. marca 242 poslancov zo 650, pričom vládnych konzervatívcov je 315). Tretí tábor lavíruje a chce dohodu rôznymi úpravami doplniť (teda zmäkčiť v prospech Veľkej Británie). Štvrtý tábor tvoria odporcovia, ktorí by celý brexit chceli zrušiť.

V rôznej miere môžu byť za situáciou, ktorá sa vytvorila, aj iné faktory, ako napr. britská (anglická) spupnosť voči kontinentálnej Európe, ťažkopádny mechanizmus britskej vládnej politiky, ale aj nepružnosť byrokracie EÚ. Ide však o veľkú politiku a s ňou spojené ešte väčšie peniaze a čo je najhoršie, dohadovanie môže mať negatívne následky pre bežných ľudí a ich každodenný život, hoci sa na všetko môžu len trpne prizerať.

Vo verejnej mienke vo Veľkej Británii je medzitým už paradoxne viac stúpencov zotrvania v EÚ ako jej opustenia. Podľa prieskumu verejnej mienky Eurotrack v januári 2019 by za zotrvanie v EÚ hlasovalo 45 % a za jej opustenie 38 % respondentov (10 % neodpovedalo a 6% by sa hlasovania nezúčastnilo). Toto rozloženie názorov sa v dlhodobo uskutočňovanom prieskume zisťuje opakovane už od začiatku roka 2017.  

V súvislosti s tým, že príprava na brexit trvá dlho, by k žiadnej katastrofe nemalo dôjsť. Problémy však pribúdajú a v tomto prípade to nie je ani tak kvôli radikálom a pod., ale kvôli elitám (a je jedno, či sú konzervatívne alebo liberálne). Zostáva nám len dúfať, že pri rozhodovaní v EÚ prevládne štátnické (globálne a strategické „úniové“) uvažovanie a prijme sa záver, ktorý bude v jej prospech. Totiž v atlantistických kruhoch (plno ich je nielen v EÚ, ale aj na Slovensku), ktoré brexit nevidia radi, je rozšírený názor, že Veľká Británia hrá v EÚ (i v medzinárodnej politike) významnú úlohu najmä úzkymi vzťahmi s USA a svojimi postojmi zastávala v únii neraz funkciu opozície, a to vraj môže v budúcnosti chýbať.

Okrem toho je potenciálna hrozba vyhlásenia nezávislosti Škótska, v ktorom sa v referende nehlasovalo za opustenie EÚ. No a bez Škótska by to už nebola ani Veľká Británia ani Spojené kráľovstvo.

Aktuálny je preto výrok rakúskeho prezidenta A. van der Bellena, ktorý uviedol v interview pre Die Welt z 18. marca, že „Európania nemusia tancovať tak, ako píska Trump“. Washington už viackrát avizoval, že po brexite rýchlo začne rokovať a uzavrie s Londýnom obchodné dohody, z ktorých sa bude snažiť profitovať. Takisto 18. marca to znovu zopakoval poradca D. Trumpa pre národnú bezpečnosť J. Bolton – ktovie prečo práve on?   

Hoci NATO je v prípade brexitu ticho, ani v jeho centrále ho nevítajú, lebo sa môže stať podnetom k posilneniu kontinentálnej spolupráce pri zaistení bezpečnosti v Európe. Veľká Británia totiž túto spoluprácu, ktorá má iný charakter ako v NATO, doteraz blokovala.

Na samite EÚ 21. marca v Bruseli sa po takmer sedemhodinovom rokovaní dohodlo, že Londýn dostane na brexit odklad do 22. mája, ak britský parlament pred 29. marcom – teda jeho oficiálne dohodnutým termínom, schváli dohodu s Bruselom. Čierneho Petra mal teda v rukách britský parlament, ktorý však ani tentoraz dohodu neschválil.

V tomto prípade je ďalším termínom 12. apríl, keď sa Londýn musí vyjadriť o ďalšom postupe. Dovtedy je odchod odložený. EÚ však zdôraznila, že dohoda sa nebude meniť a každý nový krok bude musieť byť v súlade s ňou. Tvrdý brexit je zatiaľ teda dočasne zažehnaný.

Súčasná politika je čoraz viac nevyspytateľná, lebo v nej pôsobí viacero protichodných síl s rozdielnymi záujmami, pričom sú vedené v prvom rade ekonomickými (finančnými) záujmami, ktoré však manipulatívne skrývajú za frázami a heslami. Dúfajme však, že v súvislosti s brexitom, v ďalšom vývoji ktorého iste vzniknú mnohé zložité situácie, však už nedôjde k nijakému dramatickému, neočakávanému zvratu.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 11 - 12/2019

 

Priemer: 5 (1 hlas)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama